Hamleta skúšali v Slovenskom národnom divadle od júna. Od konca augusta boli po Bratislave plagáty s Robom Rothom v koženej bunde a s akousi loptičkou v ruke. Prvá veľká činoherná premiéra v novej budove, veľké očakávania, v kuloároch nervozita...
Zvláštne to ten Shakespeare vymyslel: v Hamletovi je všetko. Existenciálna rozorvanosť mladého muža, nešťastná, obojstranne nepochopená láska, falošní kamaráti, ale aj blízky priateľ, zlý svet plný podlosti, komplotov a zrád, naivná Gertrúda, zákerný Claudius. Veselý hrobár, šikovní herci... Šikovní herci! Hamlet v SND sa začína tak, že všetci herci, ktorí v predstavení účinkujú, prídu v civile na prázdne pódium, dotiahnu si so sebou vozík s nápisom „Navštívte SND – divadlo, opera, balet“ a Prvý herec (Dušan Jamrich) im v krátkosti zhrnie hlavné zásady úspešného hereckého umenia. Herci vzápätí za zvukov bondovsky dramatickej hudby (Peter Mankovecký) zo scény odchádzajú, opona klesne asi na polovicu, predná časť pódia sa zníži, na scéne sa prevaľujú oblaky, sme uprostred noci na hradbách Elsinoru a čakáme na príchod ducha Hamletovho otca...
Režisér Peter Mikulík a dramaturg Martin Porubjak sa najslávnejšej divadelnej hry zhostili viac-menej klasickým spôsobom.
Neinterpretovali Shakespeara politicky, neponorili sa do psychoanalýzy hlavného hrdinu, vyhli sa módnym postmoderným kolážam. Hamlet zostal takým rozorvaným dánskym princom, ako ho majster William vytvoril.
Prvou zvláštnosťou inscenácie je obrovská scéna, ktorú Alexandra Grusková využila dokonale (a odolala pritom pokušeniu prázdny priestor zbytočne zapĺňať). Podobne aj kostýmy: stredná cesta medzi civilnosťou a historickosťou bola v tomto prípade skutočne zlatá.
Čím je priestor voľnejší a kostýmy nenápadnejšie, tým väčšie bremeno tvorivosti leží na hercoch. Robo Roth zvládol svoju veľkú rolu výborne. Jeho Hamlet je impulzívny, vášnivý, komplikovaný, cynický. Nie romantický hrdina, ale v šerosvite zložitého sveta tápajúci mladý muž. Spoznáva zlo, no nenachádza v sebe silu na to, aby sa voči nemu vzbúril. Vie, čo je lož, ale sám pravdu nedokáže vysloviť. Zdena Studenková ako jeho divadelná matka Gertrúda môže byť pre tých, ktorí ju poznajú len ako celebritu, veľkým prekvapením. V Hamletovi dokazuje, že je stále veľká herečka, ktorá na zvládnutie tragickej postavy nepotrebuje zbytočné gestá. Tradične presvedčivý je Ľuboš Kostelný ako Horatio a Emil Horváth ako Polonius, menej výrazná je Ivana Kuxová (Ofélia), príliš ukričaný je Jozef Vajda (Claudius). Výrazné sú dve menšie postavy: Dušan Jamrich ako Prvý herec (jeho antický monológ je dokonalý) a hlavne takmer nevidiaci Stano Dančiak ako Hrobár. Jeho scénka pri hrobe s Yorickovou lebkou je jediná komická v celej hre a Dančiak je v nej – napriek tomu, že ho po pódiu musia vodiť – úplne geniálny. Trochu bizarne pôsobí Michal Dočolomanský ako Duch. Hrá ho dobre, o to nejde. Len s tvárou, postavou a hlasom tohto herca si už príliš spájame iný typ postáv.
O čom je vlastne Hamlet? Napríklad o tom, aká dôležitá je pamäť a o tom, že pravda sa nakoniec ukáže. Alebo aj o tom, že vo svete je vždy viac bezcharakterných kráľov a tupých fízlov, než ťažkými otázkami zožieraných Hamletov...
Divadelná sezóna sa začala veľmi dobre. Hamleta v SND treba vidieť. Vzhľadom na skvelého Rotha, statočného Dančiaka, alebo len kvôli sebe samému. Pozerajúc sa na Hamleta, vidíme seba a spolu s ním si kladieme tú starú hamletovskú otázku. Veď občas si ju treba položiť.
William Shakespeare: Hamlet. Réžia Peter Mikulík, scéna a kostýmy: Alexandra Grusková, Hudba Peter Mankovecký. Hrajú: Robert Roth, Jozef Vajda, Zdena Studenková, Emil Horváth, Ivana Kuxová, Stano Dančiak a ďalší. SND, premiéra, 14. septembra 2007.
.juraj Kušnierik
Zvláštne to ten Shakespeare vymyslel: v Hamletovi je všetko. Existenciálna rozorvanosť mladého muža, nešťastná, obojstranne nepochopená láska, falošní kamaráti, ale aj blízky priateľ, zlý svet plný podlosti, komplotov a zrád, naivná Gertrúda, zákerný Claudius. Veselý hrobár, šikovní herci... Šikovní herci! Hamlet v SND sa začína tak, že všetci herci, ktorí v predstavení účinkujú, prídu v civile na prázdne pódium, dotiahnu si so sebou vozík s nápisom „Navštívte SND – divadlo, opera, balet“ a Prvý herec (Dušan Jamrich) im v krátkosti zhrnie hlavné zásady úspešného hereckého umenia. Herci vzápätí za zvukov bondovsky dramatickej hudby (Peter Mankovecký) zo scény odchádzajú, opona klesne asi na polovicu, predná časť pódia sa zníži, na scéne sa prevaľujú oblaky, sme uprostred noci na hradbách Elsinoru a čakáme na príchod ducha Hamletovho otca...
Režisér Peter Mikulík a dramaturg Martin Porubjak sa najslávnejšej divadelnej hry zhostili viac-menej klasickým spôsobom.
Neinterpretovali Shakespeara politicky, neponorili sa do psychoanalýzy hlavného hrdinu, vyhli sa módnym postmoderným kolážam. Hamlet zostal takým rozorvaným dánskym princom, ako ho majster William vytvoril.
Prvou zvláštnosťou inscenácie je obrovská scéna, ktorú Alexandra Grusková využila dokonale (a odolala pritom pokušeniu prázdny priestor zbytočne zapĺňať). Podobne aj kostýmy: stredná cesta medzi civilnosťou a historickosťou bola v tomto prípade skutočne zlatá.
Čím je priestor voľnejší a kostýmy nenápadnejšie, tým väčšie bremeno tvorivosti leží na hercoch. Robo Roth zvládol svoju veľkú rolu výborne. Jeho Hamlet je impulzívny, vášnivý, komplikovaný, cynický. Nie romantický hrdina, ale v šerosvite zložitého sveta tápajúci mladý muž. Spoznáva zlo, no nenachádza v sebe silu na to, aby sa voči nemu vzbúril. Vie, čo je lož, ale sám pravdu nedokáže vysloviť. Zdena Studenková ako jeho divadelná matka Gertrúda môže byť pre tých, ktorí ju poznajú len ako celebritu, veľkým prekvapením. V Hamletovi dokazuje, že je stále veľká herečka, ktorá na zvládnutie tragickej postavy nepotrebuje zbytočné gestá. Tradične presvedčivý je Ľuboš Kostelný ako Horatio a Emil Horváth ako Polonius, menej výrazná je Ivana Kuxová (Ofélia), príliš ukričaný je Jozef Vajda (Claudius). Výrazné sú dve menšie postavy: Dušan Jamrich ako Prvý herec (jeho antický monológ je dokonalý) a hlavne takmer nevidiaci Stano Dančiak ako Hrobár. Jeho scénka pri hrobe s Yorickovou lebkou je jediná komická v celej hre a Dančiak je v nej – napriek tomu, že ho po pódiu musia vodiť – úplne geniálny. Trochu bizarne pôsobí Michal Dočolomanský ako Duch. Hrá ho dobre, o to nejde. Len s tvárou, postavou a hlasom tohto herca si už príliš spájame iný typ postáv.
O čom je vlastne Hamlet? Napríklad o tom, aká dôležitá je pamäť a o tom, že pravda sa nakoniec ukáže. Alebo aj o tom, že vo svete je vždy viac bezcharakterných kráľov a tupých fízlov, než ťažkými otázkami zožieraných Hamletov...
Divadelná sezóna sa začala veľmi dobre. Hamleta v SND treba vidieť. Vzhľadom na skvelého Rotha, statočného Dančiaka, alebo len kvôli sebe samému. Pozerajúc sa na Hamleta, vidíme seba a spolu s ním si kladieme tú starú hamletovskú otázku. Veď občas si ju treba položiť.
William Shakespeare: Hamlet. Réžia Peter Mikulík, scéna a kostýmy: Alexandra Grusková, Hudba Peter Mankovecký. Hrajú: Robert Roth, Jozef Vajda, Zdena Studenková, Emil Horváth, Ivana Kuxová, Stano Dančiak a ďalší. SND, premiéra, 14. septembra 2007.
.juraj Kušnierik
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.