Ekonomický rozvoj a spoločenský pokrok preto záleží najmä od pozície rodiny. Tá je totiž najcennejším spoločenským kapitálom. Becker spočítal, že rodinná práca vytvára až 30 percent národného dôchodku.
Nobelista poukázal aj na to, že rodinná výchova podporuje vlastnosti, ktoré majú úžitok aj pre celé trhové hospodárstvo. Napríklad pracovitosť, poctivosť, solidaritu, zmysel pre spoluprácu, schopnosť obetovať sa, usilovnosť či zmysel pre poriadok. Pohľad na rodinu ako inštitúciu, ktorá garantuje dlhodobý hospodársky rast, zaujíma čoraz viac ďalších ekonómov. K podobným dôsledkom dospel aj Francis Fukuyama vo svojej knihe o dôvere a prosperite. Podľa neho je nevyhnutným predpokladom ekonomickej prosperity vytvorenie vzájomnej dôvery medzi obchodnými partnermi. Tam, kde vládne klíma vzájomného podozrievania, nemožno v dlhodobom meradle uspieť. Náprava sa začína v prostredí, kde sa najviac buduje dôvera, a tou je rodina.
Podľa výskumu Thomson Financial sa v Európe najviac darí rodinným firmám. Sú efektívnejšie riadené a na kapitálovom trhu majú lepšie výsledky. Podobne je to aj v USA, kde majú podľa časopisu Fortune rodinné firmy vyšší zisk aj produktivitu. Naopak, menej sa v rodinných firmách darí škandálom, aféram a rôznym podvodom.
Podľa francúzskeho ekonóma Alfreda Sauvyho neexistuje v dejinách prípad, keď by krajina dosahovala trvalý ekonomický rast v čase demografickej stagnácie. Starnutie spoločnosti totiž neumožňuje technologický rozvoj a obnovu. Znížená plodnosť západných spoločností predstavuje reálne nebezpečenstvo kolapsu sociálneho a predovšetkým dôchodkového poistenia, pretože okrem iného dochádza k nárastu výdavkov na financovanie dôchodkov či liekov. Prestarnuté spoločnosti majú nižšiu mobilitu, nižšiu pružnosť a prirodzenú nechuť k inováciám, čo sú všetko požiadavky trhovej ekonomiky. Štáty, ktorým dominujú dôchodcovia a chýbajú deti, sú dopredu odsúdené na ekonomický úpadok.
Jedinou nádejou západných spoločností je preto podpora a zakladanie veľkých rodín. Iba tak bude možné zachovať demografickú rovnováhu. Ak je model viacdetnej rodiny v našej spoločnosti ekonomicky a sociálne znevýhodnený, sme vo fáze zániku a proces generačnej výmeny je zastavený. Počet rodín s viacerými deťmi je preto lakmusovým papierikom, ktorý ukazuje, či sa blíži kríza. Tam, kde chýbajú, stojí nad budúcnosťou otáznik. Autor je poľský novinár a šéfredaktor revue Fronda.
Nobelista poukázal aj na to, že rodinná výchova podporuje vlastnosti, ktoré majú úžitok aj pre celé trhové hospodárstvo. Napríklad pracovitosť, poctivosť, solidaritu, zmysel pre spoluprácu, schopnosť obetovať sa, usilovnosť či zmysel pre poriadok. Pohľad na rodinu ako inštitúciu, ktorá garantuje dlhodobý hospodársky rast, zaujíma čoraz viac ďalších ekonómov. K podobným dôsledkom dospel aj Francis Fukuyama vo svojej knihe o dôvere a prosperite. Podľa neho je nevyhnutným predpokladom ekonomickej prosperity vytvorenie vzájomnej dôvery medzi obchodnými partnermi. Tam, kde vládne klíma vzájomného podozrievania, nemožno v dlhodobom meradle uspieť. Náprava sa začína v prostredí, kde sa najviac buduje dôvera, a tou je rodina.
Podľa výskumu Thomson Financial sa v Európe najviac darí rodinným firmám. Sú efektívnejšie riadené a na kapitálovom trhu majú lepšie výsledky. Podobne je to aj v USA, kde majú podľa časopisu Fortune rodinné firmy vyšší zisk aj produktivitu. Naopak, menej sa v rodinných firmách darí škandálom, aféram a rôznym podvodom.
Podľa francúzskeho ekonóma Alfreda Sauvyho neexistuje v dejinách prípad, keď by krajina dosahovala trvalý ekonomický rast v čase demografickej stagnácie. Starnutie spoločnosti totiž neumožňuje technologický rozvoj a obnovu. Znížená plodnosť západných spoločností predstavuje reálne nebezpečenstvo kolapsu sociálneho a predovšetkým dôchodkového poistenia, pretože okrem iného dochádza k nárastu výdavkov na financovanie dôchodkov či liekov. Prestarnuté spoločnosti majú nižšiu mobilitu, nižšiu pružnosť a prirodzenú nechuť k inováciám, čo sú všetko požiadavky trhovej ekonomiky. Štáty, ktorým dominujú dôchodcovia a chýbajú deti, sú dopredu odsúdené na ekonomický úpadok.
Jedinou nádejou západných spoločností je preto podpora a zakladanie veľkých rodín. Iba tak bude možné zachovať demografickú rovnováhu. Ak je model viacdetnej rodiny v našej spoločnosti ekonomicky a sociálne znevýhodnený, sme vo fáze zániku a proces generačnej výmeny je zastavený. Počet rodín s viacerými deťmi je preto lakmusovým papierikom, ktorý ukazuje, či sa blíži kríza. Tam, kde chýbajú, stojí nad budúcnosťou otáznik. Autor je poľský novinár a šéfredaktor revue Fronda.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.