.usilovný či neusilovný
Michal dlhodobo zarába priemernú mzdu. Pravidelne si odkladá 10 percent svojho príjmu, lebo vie, že ho môžu postretnúť aj horšie časy. Zuzana je šikovnejšia. V práci je aktívna, dopĺňa si vzdelanie, a preto dlhodobo zarába 120 percent priemernej mzdy. Podobne ako Michal si z nej 10 percent odkladá.
Zuzana sa o svoje financie veľmi nezaujíma. Dopočula sa však, že z úspor veľmi nepríjemne odkrajuje inflácia. Snaží sa preto investovať tak, aby jej odložené peniaze boli zhodnocované aspoň o jej úroveň. Dlhodobo sa jej to darí. Michal sa svojim úsporám venuje viac. Zaujíma sa o problematiku zhodnocovania finančného majetku a pochopil základné pravidlá investovania. Veľmi skoro zistil, že tie sú často úplne iné ako sa všeobecne myslí. Navyše ho to stálo oveľa menej času, ako predpokladal. Dnes vie, že je veľmi dôležité, aby úspory pracovali pre neho. Nemá však veľké oči. Uspokojí sa s 5-percentným cieľom zhodnotenia svojich investícií. V rozhlase počul, že dlhodobý inflačný cieľ centrálnej banky je na úrovni 2 percent. Chcel by teda zarábať zhruba 3 percentá nad infláciu.
Otázka znie: Kto bude mať po dvadsiatich rokoch väčší majetok? Obom pritom plat bude rásť o 2 percentá ročne. Po dvadsiatich rokoch bude mať Michal finančný majetok vo výške 32 priemerných platov, zatiaľ čo Zuzana iba 28. Po štyridsiatich rokoch (možno krátko pred dôchodkom) bude mať Michalov majetok hodnotu 89 priemerných platov a Zuzanin 57. Peter (ich kamarát) nesporí vôbec a stále nemá nič. Na jeho dôchodok sa bude v roku 2050 skladať v priemere 1,5 človeka v produktívnom veku, pričom dnes na jedného dôchodcu pripadá asi 4,5 človeka v aktívnom veku. .moje peniaze, o ktoré sa (ne)starám
Starostlivosť o vlastné financie je veľmi podceňovaná oblasť našich životov. Pri snahe o finančné zabezpečenie seba či svojej rodiny sa sústreďujeme predovšetkým na zarobenie peňazí, načo slúži zamestnanecká kariéra alebo podnikanie. Rozumná starostlivosť o úspory zostáva akosi pozabudnutá. Prečo je to tak? Veď na prvý pohľad sa zdá, že väčšina ľudí pociťuje potrebu lepšieho zhodnocovania svojho majetku.
V prvom rade si asi množstvo ľudí neuvedomuje jej dôležitosť. Jedno či dve percentá navyše v horizonte jedného roka asi naozaj nie sú rozhodujúce. No treba si uvedomiť, že finančný majetok budeme vlastniť celý život. A tam už mierne vyššie zhodnotenie naozaj zaváži.
Rozumná starostlivosť o financie nie je bežnou súčasťou učebných osnov. Žiaci či študenti sa učia naozaj všeličo, ale takáto praktická téma zrejme nezapadá do vznešených predstáv akademických plánovačov. Na druhej strane, radšej neučiť vôbec, ako učiť zle. .rodičia neporadia, médiá zmetú
Nemôžeme sa veľmi spoľahnúť ani na rodičov. Dlhoročná absencia uvažovania nad vlastnými financiami zredukovala starostlivosť o peniaze na vloženie úspor na vkladnú knižku. Staršia generácia dnes jednoducho nedokáže odovzdávať svojim potomkom vekom nadobudnutú múdrosť pri starostlivosti o svoje financie. Sklony k sporivosti a nezadlžovaniu im však jednoznačne slúžia ku cti.
Prežívame mystifikáciu finančných trhov. Nezainteresovanému človeku sa pod vplyvom nezastaviteľného toku informácií o vývoji akcií, dlhopisov, ekonomík, spojeného zo snahou médií vytvárať a predovšetkým interpretovať nové a nové senzačné informácie ovplyvňujúce vývoj cien – javí finančný trh ako nesmierne zložitý. Pritom sa vytratila podstata kapitálových trhov ako miesta, kde sa obchoduje s kapitálom.
Ako teda začať? Určite uvažovaním o vlastných financiách. Prehľad o svojom majetku, dlhoch, príjmoch či výdavkoch je dobrý prvý krok. Potom už bude treba najmä zapojiť zdravý rozum a krotiť emócie. Autor pracuje v spoločnosti Tatra Asset Management.
Michal dlhodobo zarába priemernú mzdu. Pravidelne si odkladá 10 percent svojho príjmu, lebo vie, že ho môžu postretnúť aj horšie časy. Zuzana je šikovnejšia. V práci je aktívna, dopĺňa si vzdelanie, a preto dlhodobo zarába 120 percent priemernej mzdy. Podobne ako Michal si z nej 10 percent odkladá.
Zuzana sa o svoje financie veľmi nezaujíma. Dopočula sa však, že z úspor veľmi nepríjemne odkrajuje inflácia. Snaží sa preto investovať tak, aby jej odložené peniaze boli zhodnocované aspoň o jej úroveň. Dlhodobo sa jej to darí. Michal sa svojim úsporám venuje viac. Zaujíma sa o problematiku zhodnocovania finančného majetku a pochopil základné pravidlá investovania. Veľmi skoro zistil, že tie sú často úplne iné ako sa všeobecne myslí. Navyše ho to stálo oveľa menej času, ako predpokladal. Dnes vie, že je veľmi dôležité, aby úspory pracovali pre neho. Nemá však veľké oči. Uspokojí sa s 5-percentným cieľom zhodnotenia svojich investícií. V rozhlase počul, že dlhodobý inflačný cieľ centrálnej banky je na úrovni 2 percent. Chcel by teda zarábať zhruba 3 percentá nad infláciu.
Otázka znie: Kto bude mať po dvadsiatich rokoch väčší majetok? Obom pritom plat bude rásť o 2 percentá ročne. Po dvadsiatich rokoch bude mať Michal finančný majetok vo výške 32 priemerných platov, zatiaľ čo Zuzana iba 28. Po štyridsiatich rokoch (možno krátko pred dôchodkom) bude mať Michalov majetok hodnotu 89 priemerných platov a Zuzanin 57. Peter (ich kamarát) nesporí vôbec a stále nemá nič. Na jeho dôchodok sa bude v roku 2050 skladať v priemere 1,5 človeka v produktívnom veku, pričom dnes na jedného dôchodcu pripadá asi 4,5 človeka v aktívnom veku. .moje peniaze, o ktoré sa (ne)starám
Starostlivosť o vlastné financie je veľmi podceňovaná oblasť našich životov. Pri snahe o finančné zabezpečenie seba či svojej rodiny sa sústreďujeme predovšetkým na zarobenie peňazí, načo slúži zamestnanecká kariéra alebo podnikanie. Rozumná starostlivosť o úspory zostáva akosi pozabudnutá. Prečo je to tak? Veď na prvý pohľad sa zdá, že väčšina ľudí pociťuje potrebu lepšieho zhodnocovania svojho majetku.
V prvom rade si asi množstvo ľudí neuvedomuje jej dôležitosť. Jedno či dve percentá navyše v horizonte jedného roka asi naozaj nie sú rozhodujúce. No treba si uvedomiť, že finančný majetok budeme vlastniť celý život. A tam už mierne vyššie zhodnotenie naozaj zaváži.
Rozumná starostlivosť o financie nie je bežnou súčasťou učebných osnov. Žiaci či študenti sa učia naozaj všeličo, ale takáto praktická téma zrejme nezapadá do vznešených predstáv akademických plánovačov. Na druhej strane, radšej neučiť vôbec, ako učiť zle. .rodičia neporadia, médiá zmetú
Nemôžeme sa veľmi spoľahnúť ani na rodičov. Dlhoročná absencia uvažovania nad vlastnými financiami zredukovala starostlivosť o peniaze na vloženie úspor na vkladnú knižku. Staršia generácia dnes jednoducho nedokáže odovzdávať svojim potomkom vekom nadobudnutú múdrosť pri starostlivosti o svoje financie. Sklony k sporivosti a nezadlžovaniu im však jednoznačne slúžia ku cti.
Prežívame mystifikáciu finančných trhov. Nezainteresovanému človeku sa pod vplyvom nezastaviteľného toku informácií o vývoji akcií, dlhopisov, ekonomík, spojeného zo snahou médií vytvárať a predovšetkým interpretovať nové a nové senzačné informácie ovplyvňujúce vývoj cien – javí finančný trh ako nesmierne zložitý. Pritom sa vytratila podstata kapitálových trhov ako miesta, kde sa obchoduje s kapitálom.
Ako teda začať? Určite uvažovaním o vlastných financiách. Prehľad o svojom majetku, dlhoch, príjmoch či výdavkoch je dobrý prvý krok. Potom už bude treba najmä zapojiť zdravý rozum a krotiť emócie. Autor pracuje v spoločnosti Tatra Asset Management.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.