Nehistorické okamihy
Návštevy amerických prezidentov v Európe môžu byť historickými medzníkmi. Takou bola návšteva prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho v roku 1963, keď sa v Berlíne vetou „Ich bin ein Berliner“ stotožnil s utrpením rozseknutého mesta. Takou bola návšteva Ronalda Reagana v roku 1987, keď pred Brandenburskou bránou vyzval sovietskeho lídra: „Pán Gorbačov, zbúrajte tento múr!“ Tieto okamihy, a mnohé iné, poukazovali na dôležitosť Európy v rámci amerických zahraničnopolitických stratégií.
S príchodom Baracka Obamu na post amerického prezidenta sa ukázalo, že Európa nemusí v týchto stratégiách nutne zastávať veľmi významné miesto. Barack Obama sa sústredil na vzťahy s Áziou, a tak prestal zdôrazňovať mimoriadne putá medzi krajinami západnej civilizácie. Zameral sa na zlepšovanie vzťahov s krajinami buď úplne nedemokratickými, alebo s tými, kde to má demokracia nahnuté, a tak prestal zdôrazňovať hodnoty slobody a demokracie, ktoré predstavovali silné spojivo medzi Amerikou a Európou, starou i tou „novou“.
Barack Obama mal teda, ako si všimli viaceré svetové médiá, počas svojej terajšej návštevy v Európe čo „naprávať“. Britom mohol vysvetliť, prečo už nie sú „mimoriadni partneri“ Američanov; Poliakom, prečo obetoval „ich“ protiraketový štít, keď sa rozhodol pre reset vzťahov s Ruskom. Čechom mohol poslať slová, ktorými by zmiernil ich urážku, ktorej sa dopustila jeho administratíva, keď Obamovu návštevu v Prahe v roku 2009 označila za stratu času. Španielom mohol odkázať, prečo zrušil summit USA-EÚ v Madride. Zároveň mohol nejakým skutočne historickým gestom vyjadriť postoj k arabským revolúciám – a povedať aj niečo ku kríze, ktorá trápi peňaženky i srdcia Európanov. Skrátka, Obama mal príležitosti, aby aspoň na starom kontinente vytvoril historický moment. Nestalo sa. Obama bol tam, kde mal byť, rečnil k Írom, k Angličanom, k Francúzom i ďalším, rokoval o Arabskej jari aj o izraelsko-palestínskom konflikte, s ruským kolegom Medvedevom hovoril o protiraketovej obrane. Ale nikde nezazneli slová, ktoré by zneli ako z učebníc dejepisu. A rozhodne to nie je preto, že by na svetovej scéne chýbali dejinotvorné udalosti. Len americká zahraničná politika je, skrátka, momentálne vo fáze, ktorá sa asi nedostane do dejín.
.mg Tornádo
V nedeľu 22. mája zasiahlo 50-tisícové mesto Joplin v americkom štáte Missouri ničivé tornádo. Bilancia je tragická: 125 mŕtvych, vyše dvesto nezvestných a väčšina plochy mesta prakticky zarovnaná so zemou. Taký počet obetí na životoch nezanechalo žiadne tornádo v USA od roku 1950 a aj počet tornád je v tejto sezóne zhruba dvojnásobný v porovnaní s priemerným rokom.
.mg Kaddáfí v úkrytoch
Je pád Kaddáfího naozaj len otázkou času? Kaddáfí vytrvalo ponúka prímerie, vlastné odstúpenie však odmieta. Líbyjský líder zatiaľ uniká aj náletom, ktoré na Tripolis, hlavné mesto Líbye, podniká NATO. Kaddáfí údajne nocuje v nemocniciach, keďže Aliancia sa takýmto cieľom vyhýba. Summit afrických lídrov v etiópskej Adis Abebe zároveň požiadal Západ o zastavenie náletov.
.mg Baktérie
Nemecko šokuje epidémia spôsobená enterohemoragickou baktériou E.coli. Táto baktéria vyvoláva črevnú infekciu s ťažkým priebehom. Infekcia sa stihla rozšíriť aj do Dánska, podozrivé prípady boli vo Veľkej Británii, vo Švédsku a v Holandsku. Nakazili sa stovky ľudí a došlo k niekoľkým úmrtiam. Zdroj nie je jasný, môže ním byť zelenina, najmä nedostatočne umytá.
.mg Drachma nie
Grécka eurokomisárka Maria Damanakiová rozvírila už aj tak nepokojné politické vody vo svojej vlasti, keď sa vyjadrila, že „na stole je scenár rozlúčky Grékov s eurom“. Návrat k drachme podľa nej hrozí, ak sa Gréci nedohodnú s veriteľmi a neprijmú zodpovednosť za minulosť. Brusel však promptne poprel, že by niečo také „na stole“ bolo, a téma návratu k drachme je opäť tabu.
.mg Kto proti Obamovi?
Republikáni majú problém, chýba im vážny kandidát na prezidenta. Kandidatúru už odmietol guvernér Mitch Daniels so slovami „Milujem svoju krajinu, ale väčšmi svoju rodinu,“ aj protestantský populista Mike Huckabee, ktorého „srdce vraví nie“. Mimo hry je aj generál Petraeus, ktorý bude viesť CIA. V hre zostáva Mit Romney, Newt Gingrich a Sarah Palinová, ktorá začína svoje turné. Nikto z nich nemá proti Obamovi šancu.
.jd
Ratko Mladič/
Generál bosnianskosrbskej armády, ktorý v roku 1995 dozeral na masakru v Srebrenici, bol dolapený. Po 16 rokoch skrývania sa ho môže medzinárodný súd v Haagu súdiť zo zločinov proti ľudskosti, vojnových zločinov a genocídy. Srbsku sa tak otvorila cesta do EÚ. Hillary Clintonová/
Americká ministerka zahraničia prišla na oficiálnu, no pomerne chvatnú návštevu Pakistanu. Okrem iného napráva vzťahy, ktoré sa po zneškodnení Usámu bin Ládina a odhalení, že v Pakistane sa skrýval prakticky pod nosom úradov celé roky, dostali pod bod mrazu. Christine Lagardeová/
Francúzska ministerka financií oznámila svoju kandidatúru na post riaditeľky Medzinárodného menového fondu. Vystriedala by tam krajana Dominiqua Straussa Kahna, ktorý sa funkcie vzdal po obvinení z pokusu o znásilnenie chyžnej v newyorskom hoteli.
Návštevy amerických prezidentov v Európe môžu byť historickými medzníkmi. Takou bola návšteva prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho v roku 1963, keď sa v Berlíne vetou „Ich bin ein Berliner“ stotožnil s utrpením rozseknutého mesta. Takou bola návšteva Ronalda Reagana v roku 1987, keď pred Brandenburskou bránou vyzval sovietskeho lídra: „Pán Gorbačov, zbúrajte tento múr!“ Tieto okamihy, a mnohé iné, poukazovali na dôležitosť Európy v rámci amerických zahraničnopolitických stratégií.
S príchodom Baracka Obamu na post amerického prezidenta sa ukázalo, že Európa nemusí v týchto stratégiách nutne zastávať veľmi významné miesto. Barack Obama sa sústredil na vzťahy s Áziou, a tak prestal zdôrazňovať mimoriadne putá medzi krajinami západnej civilizácie. Zameral sa na zlepšovanie vzťahov s krajinami buď úplne nedemokratickými, alebo s tými, kde to má demokracia nahnuté, a tak prestal zdôrazňovať hodnoty slobody a demokracie, ktoré predstavovali silné spojivo medzi Amerikou a Európou, starou i tou „novou“.
Barack Obama mal teda, ako si všimli viaceré svetové médiá, počas svojej terajšej návštevy v Európe čo „naprávať“. Britom mohol vysvetliť, prečo už nie sú „mimoriadni partneri“ Američanov; Poliakom, prečo obetoval „ich“ protiraketový štít, keď sa rozhodol pre reset vzťahov s Ruskom. Čechom mohol poslať slová, ktorými by zmiernil ich urážku, ktorej sa dopustila jeho administratíva, keď Obamovu návštevu v Prahe v roku 2009 označila za stratu času. Španielom mohol odkázať, prečo zrušil summit USA-EÚ v Madride. Zároveň mohol nejakým skutočne historickým gestom vyjadriť postoj k arabským revolúciám – a povedať aj niečo ku kríze, ktorá trápi peňaženky i srdcia Európanov. Skrátka, Obama mal príležitosti, aby aspoň na starom kontinente vytvoril historický moment. Nestalo sa. Obama bol tam, kde mal byť, rečnil k Írom, k Angličanom, k Francúzom i ďalším, rokoval o Arabskej jari aj o izraelsko-palestínskom konflikte, s ruským kolegom Medvedevom hovoril o protiraketovej obrane. Ale nikde nezazneli slová, ktoré by zneli ako z učebníc dejepisu. A rozhodne to nie je preto, že by na svetovej scéne chýbali dejinotvorné udalosti. Len americká zahraničná politika je, skrátka, momentálne vo fáze, ktorá sa asi nedostane do dejín.
.mg Tornádo
V nedeľu 22. mája zasiahlo 50-tisícové mesto Joplin v americkom štáte Missouri ničivé tornádo. Bilancia je tragická: 125 mŕtvych, vyše dvesto nezvestných a väčšina plochy mesta prakticky zarovnaná so zemou. Taký počet obetí na životoch nezanechalo žiadne tornádo v USA od roku 1950 a aj počet tornád je v tejto sezóne zhruba dvojnásobný v porovnaní s priemerným rokom.
.mg Kaddáfí v úkrytoch
Je pád Kaddáfího naozaj len otázkou času? Kaddáfí vytrvalo ponúka prímerie, vlastné odstúpenie však odmieta. Líbyjský líder zatiaľ uniká aj náletom, ktoré na Tripolis, hlavné mesto Líbye, podniká NATO. Kaddáfí údajne nocuje v nemocniciach, keďže Aliancia sa takýmto cieľom vyhýba. Summit afrických lídrov v etiópskej Adis Abebe zároveň požiadal Západ o zastavenie náletov.
.mg Baktérie
Nemecko šokuje epidémia spôsobená enterohemoragickou baktériou E.coli. Táto baktéria vyvoláva črevnú infekciu s ťažkým priebehom. Infekcia sa stihla rozšíriť aj do Dánska, podozrivé prípady boli vo Veľkej Británii, vo Švédsku a v Holandsku. Nakazili sa stovky ľudí a došlo k niekoľkým úmrtiam. Zdroj nie je jasný, môže ním byť zelenina, najmä nedostatočne umytá.
.mg Drachma nie
Grécka eurokomisárka Maria Damanakiová rozvírila už aj tak nepokojné politické vody vo svojej vlasti, keď sa vyjadrila, že „na stole je scenár rozlúčky Grékov s eurom“. Návrat k drachme podľa nej hrozí, ak sa Gréci nedohodnú s veriteľmi a neprijmú zodpovednosť za minulosť. Brusel však promptne poprel, že by niečo také „na stole“ bolo, a téma návratu k drachme je opäť tabu.
.mg Kto proti Obamovi?
Republikáni majú problém, chýba im vážny kandidát na prezidenta. Kandidatúru už odmietol guvernér Mitch Daniels so slovami „Milujem svoju krajinu, ale väčšmi svoju rodinu,“ aj protestantský populista Mike Huckabee, ktorého „srdce vraví nie“. Mimo hry je aj generál Petraeus, ktorý bude viesť CIA. V hre zostáva Mit Romney, Newt Gingrich a Sarah Palinová, ktorá začína svoje turné. Nikto z nich nemá proti Obamovi šancu.
.jd
Ratko Mladič/
Generál bosnianskosrbskej armády, ktorý v roku 1995 dozeral na masakru v Srebrenici, bol dolapený. Po 16 rokoch skrývania sa ho môže medzinárodný súd v Haagu súdiť zo zločinov proti ľudskosti, vojnových zločinov a genocídy. Srbsku sa tak otvorila cesta do EÚ. Hillary Clintonová/
Americká ministerka zahraničia prišla na oficiálnu, no pomerne chvatnú návštevu Pakistanu. Okrem iného napráva vzťahy, ktoré sa po zneškodnení Usámu bin Ládina a odhalení, že v Pakistane sa skrýval prakticky pod nosom úradov celé roky, dostali pod bod mrazu. Christine Lagardeová/
Francúzska ministerka financií oznámila svoju kandidatúru na post riaditeľky Medzinárodného menového fondu. Vystriedala by tam krajana Dominiqua Straussa Kahna, ktorý sa funkcie vzdal po obvinení z pokusu o znásilnenie chyžnej v newyorskom hoteli.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.