Jeho zadržanie a odoslanie do Haagu pripomína zločiny spáchané počas bosnianskej vojny z rokov 1992 až 1995. Najhoršia vojna v Európe od roku 1945 sa odohrávala neďaleko Slovenska. Do Sarajeva či do Srebrenice je z Bratislavy bližšie ako do Splitu. Keď bosnianski Srbi, vedení Mladičom, dobyli v roku 1995 Srebrenicu, došlo k niečomu, čo z dejín 20. storočia poznáme najviac z čias Stalina a Hitlera. Vojaci v meste naložili na autá vyše osemtisíc moslimských mužov a chlapcov, ktorých v lesoch za mestom postrieľali. Podobne bol Ratko Mladič zodpovedný za obliehanie a ostreľovanie Sarajeva (desaťtisíc obetí). Len tieto zločiny by vystačili vo väčšine krajín sveta na mnohonásobný trest smrti.
K zločinom dochádza počas každej vojny. V tej bosnianskej ich páchali všetci, bosnianski Srbi, Chorváti i Moslimovia. Bosnianski Srbi však boli krytí juhoslovanským (de facto srbským) štátom, armádou, financiami a materiálnou podporou, a boli nakazení srbskou nacionalistickou ideológiou. Táto zmes viedla k úsiliu o zjednotenie všetkých Srbov, žijúcich v srbskej, chorvátskej i bosnianskej časti Juhoslávie, do jedného celku. Prekážky, ktoré stáli v ceste, boli nemilosrdne odstraňované. Výsledkom boli ohromné ľudské obete (viac ako stotisíc mŕtvych), poničené mestá a dediny, dva milióny vysídlených ľudí. Ratko Mladič bol popri bosnianskosrbskom prezidentovi Radovanovi Karadžičovi a juhoslovanskom prezidentovi Slobodanovi Miloševičovi najvýraznejším mužom tohto srbského ošiaľu.
Miloševiča aj Karadžiča Srbi už dávno vydali do Haagu, a aj „nájdenie“ a vydanie Mladiča bolo politickým rozhodnutím Belehradu (iba štát mohol rozhodnúť o jeho nájdení a vydaní, podobne ako len štát mu mohol roky poskytovať zázemie a úkryt napriek medzinárodnému tlaku na vydanie). Srbsko sa usiluje o vstup do Európskej únie, a vydanie Mladiča bolo jednou z najľahších podmienok na posun v rokovaniach (zostáva ešte veľká téma uznania Kosova – srbský prezident sa nezúčastnil na stretnutí stredoeurópskych lídrov s prezidentom Obamom vo Varšave, pretože na stretnutie pozvali aj kosovského prezidenta).
Mladičovo vydanie je však aj dôležitým symbolickým gestom, podobne ako vlaňajšie uctenie si pamiatok stoviek Chorvátov, zabitých srbskými jednotkami vo Vukovare, alebo nedávne ospravedlnenie srbskej televízie divákom za roky miloševičovskej propagandy.
Nie je to ešte koniec ťažkej srbskej cesty, ale je to krok dobrým smerom.
K zločinom dochádza počas každej vojny. V tej bosnianskej ich páchali všetci, bosnianski Srbi, Chorváti i Moslimovia. Bosnianski Srbi však boli krytí juhoslovanským (de facto srbským) štátom, armádou, financiami a materiálnou podporou, a boli nakazení srbskou nacionalistickou ideológiou. Táto zmes viedla k úsiliu o zjednotenie všetkých Srbov, žijúcich v srbskej, chorvátskej i bosnianskej časti Juhoslávie, do jedného celku. Prekážky, ktoré stáli v ceste, boli nemilosrdne odstraňované. Výsledkom boli ohromné ľudské obete (viac ako stotisíc mŕtvych), poničené mestá a dediny, dva milióny vysídlených ľudí. Ratko Mladič bol popri bosnianskosrbskom prezidentovi Radovanovi Karadžičovi a juhoslovanskom prezidentovi Slobodanovi Miloševičovi najvýraznejším mužom tohto srbského ošiaľu.
Miloševiča aj Karadžiča Srbi už dávno vydali do Haagu, a aj „nájdenie“ a vydanie Mladiča bolo politickým rozhodnutím Belehradu (iba štát mohol rozhodnúť o jeho nájdení a vydaní, podobne ako len štát mu mohol roky poskytovať zázemie a úkryt napriek medzinárodnému tlaku na vydanie). Srbsko sa usiluje o vstup do Európskej únie, a vydanie Mladiča bolo jednou z najľahších podmienok na posun v rokovaniach (zostáva ešte veľká téma uznania Kosova – srbský prezident sa nezúčastnil na stretnutí stredoeurópskych lídrov s prezidentom Obamom vo Varšave, pretože na stretnutie pozvali aj kosovského prezidenta).
Mladičovo vydanie je však aj dôležitým symbolickým gestom, podobne ako vlaňajšie uctenie si pamiatok stoviek Chorvátov, zabitých srbskými jednotkami vo Vukovare, alebo nedávne ospravedlnenie srbskej televízie divákom za roky miloševičovskej propagandy.
Nie je to ešte koniec ťažkej srbskej cesty, ale je to krok dobrým smerom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.