.čomu sa venujete?
Zaoberáme sa najmä regionálnymi problémami, konfliktom v Náhornom Karabachu a bezpečnosťou. V rokoch 1992 až 1995 som bol prvým predstaviteľom Náhodného Karabachu v Jerevane, v rokoch 2000 až 2005 som bol poradca prezidenta Náhorného Karabachu v politických otázkach. .k čomu viedla vojna pred šestnástimi rokmi?
V prvom rade k zmene hraníc. Náhornokarabašská republika kontroluje asi dvakrát väčšie územie než to, na ktorom bola vyhlásená. A to je veľmi veľký problém. Minská skupina, ktorú tvorí Rusko, Spojené štáty a Francúzsko za EÚ navrhuje vrátiť časť týchto území Azerbajdžanu, a potom uskutočniť referendum na zostávajúcich územiach. .koľko obyvateľov dnes žije v Karabachu?
Podľa posledného sčítania 147-tisíc, z nich asi 15-tisíc žije na týchto územiach. Osobitne na tých, ktoré spájajú Karabach s Arménskom. To je tzv. koridor so zvláštnym štatútom. Pretože v roku 1992, keď karabašské vojská dobyli tieto oblasti a zjednotili tak Karabach s Arménskom, sa Bezpečnostná OSN k tomu postavila s porozumením – považovalo sa to za humanitárnu akciu, vytvorenie koridoru. Tieto oblasti teda nepatria do území, ktoré navrhujú vrátiť Azerbajdžanu. A Baku je v súvislosti s tým veľmi nervózne. .ich argument je, že ste narušili ich územnú integritu.
Všetky tieto zmeny sa uskutočnili v podmienkach vojny, keď sa rozpadol Sovietsky zväz a vznikli nezávislé štáty. Azerbajdžan sa rozhodol podriadiť si Karabach silou. Minská skupina mlčí, nechce odsúdiť tento akt agresie. Boli sme jej obeťou, prečo máme niečo odovzdávať Azerbajdžanu? V medzinárodných vzťahoch by malo platiť, že kto začne vojnu, mal by prehrať.
<//strong>
<//strong>.ako vidíte návrat utečencov?
<//strong>Naša skúsenosť ukázala, že sa musia vrátiť do zóny s jasne vymedzeným štatútom. Nikdy nepôjdu na územia pod kontrolou cudzích vojsk. Pôjdu iba tam, kde sú „ich vojská“. Je to psychologicky významná okolnosť uvedeného konfliktu. .vidíte možnosť rozmiestnenia medzinárodných mierových síl na hraniciach?
A čo by tam mohli urobiť? Na frontovej línii je 150-tisíc plne vyzbrojených vojsk na oboch stranách. Koľko by tam muselo byť medzinárodných síl? Toto nie je Balkán – sem dáte 10-tisíc cudzích vojakov a nikto ich nenájde... .hrozí nový konflikt?
Predstavte si takmer 300-kilometrovú frontovú líniu, 800 až 900 tankov, letectvo. Nový konflikt by znamenal zničenie všetkého a všetkých. Azerbajdžan je otvorene podporovaný Tureckom, formálne moslimskými krajinami. Arménsko má za sebou Rusko, je tu ich vojenská základňa. Rusko je však skôr neutrálne, chce mať dobré vzťahy s obidvoma. Baku má plyn a ropu. .koho podporujú Spojené štáty a krajiny EÚ?
Ustavične opakujú, že podporujú územnú celistvosť Azerbajdžanu a zároveň, že vojna sa skončí veľmi zle. Územie patrí Arménom, právo na územie Azerbajdžancom. Čo s tým? .dokážete si predstaviť, že by bol Karabach opäť funkčnou súčasťou Azerbajdžanu?
Vašu otázku možno preformulovať, či si dokážem predstaviť, že by tamojší obyvatelia chceli čosi také. Nie, nikdy. A nikto – okrem Azerbajdžanu a Turecka – nepotrebuje novú vojnu. .majú Arméni a Azerbajdžanci rozdielnu demografiu?
Oba národy majú obrovské populačné prírastky. Problém bol v ustavičnom presídľovaní, v časoch ZSSR to bolo jednoduché. Napríklad hlavné mesto Stepanakert. Azerbajdžan tam postavil niekoľko veľkých priemyselných podnikov. V každom pracovalo po päťtisíc ľudí. Prisťahovalo sa 20-tisíc Azerbajdžancov, dostali prácu a bývanie. V princípe sa konflikt začal systematickou zmenou skladby obyvateľstva.
<//strong>
<//strong>.aká je situácia so zahraničnými investíciami v Náhornom Karabachu?
<//strong>Sú tam investície z celého sveta, aj z Ruska či zo susedného Iránu. Energetika, veľká bytová výstavba. Kongres Spojených štátov dáva Karabachu každý rok osem miliónov dolárov. Z toho sa financujú domy pre utečencov, vodovody, infraštruktúra pre dediny. .kto háji záujmy Náhorného Karabachu na medzinárodných fórach?
Arménsko. Náhorný Karabach má už však v piatich krajinách svoje zastúpenie, pričom nejde o ambasády ani konzuláty. Vo Washingtone je to zaregistrované ako „presslužba NKR“. Prichádzajú sem zahraniční ministri, poslanci rôznych parlamentov, a Baku vytvára známe „čierne zoznamy“ neželaných osôb, ktoré narušili jeho územnú integritu, ak išli do Karabachu bez vedomia jeho úradov. Je to celé smiešne, no smutné.
Zaoberáme sa najmä regionálnymi problémami, konfliktom v Náhornom Karabachu a bezpečnosťou. V rokoch 1992 až 1995 som bol prvým predstaviteľom Náhodného Karabachu v Jerevane, v rokoch 2000 až 2005 som bol poradca prezidenta Náhorného Karabachu v politických otázkach. .k čomu viedla vojna pred šestnástimi rokmi?
V prvom rade k zmene hraníc. Náhornokarabašská republika kontroluje asi dvakrát väčšie územie než to, na ktorom bola vyhlásená. A to je veľmi veľký problém. Minská skupina, ktorú tvorí Rusko, Spojené štáty a Francúzsko za EÚ navrhuje vrátiť časť týchto území Azerbajdžanu, a potom uskutočniť referendum na zostávajúcich územiach. .koľko obyvateľov dnes žije v Karabachu?
Podľa posledného sčítania 147-tisíc, z nich asi 15-tisíc žije na týchto územiach. Osobitne na tých, ktoré spájajú Karabach s Arménskom. To je tzv. koridor so zvláštnym štatútom. Pretože v roku 1992, keď karabašské vojská dobyli tieto oblasti a zjednotili tak Karabach s Arménskom, sa Bezpečnostná OSN k tomu postavila s porozumením – považovalo sa to za humanitárnu akciu, vytvorenie koridoru. Tieto oblasti teda nepatria do území, ktoré navrhujú vrátiť Azerbajdžanu. A Baku je v súvislosti s tým veľmi nervózne. .ich argument je, že ste narušili ich územnú integritu.
Všetky tieto zmeny sa uskutočnili v podmienkach vojny, keď sa rozpadol Sovietsky zväz a vznikli nezávislé štáty. Azerbajdžan sa rozhodol podriadiť si Karabach silou. Minská skupina mlčí, nechce odsúdiť tento akt agresie. Boli sme jej obeťou, prečo máme niečo odovzdávať Azerbajdžanu? V medzinárodných vzťahoch by malo platiť, že kto začne vojnu, mal by prehrať.
<//strong>
<//strong>.ako vidíte návrat utečencov?
<//strong>Naša skúsenosť ukázala, že sa musia vrátiť do zóny s jasne vymedzeným štatútom. Nikdy nepôjdu na územia pod kontrolou cudzích vojsk. Pôjdu iba tam, kde sú „ich vojská“. Je to psychologicky významná okolnosť uvedeného konfliktu. .vidíte možnosť rozmiestnenia medzinárodných mierových síl na hraniciach?
A čo by tam mohli urobiť? Na frontovej línii je 150-tisíc plne vyzbrojených vojsk na oboch stranách. Koľko by tam muselo byť medzinárodných síl? Toto nie je Balkán – sem dáte 10-tisíc cudzích vojakov a nikto ich nenájde... .hrozí nový konflikt?
Predstavte si takmer 300-kilometrovú frontovú líniu, 800 až 900 tankov, letectvo. Nový konflikt by znamenal zničenie všetkého a všetkých. Azerbajdžan je otvorene podporovaný Tureckom, formálne moslimskými krajinami. Arménsko má za sebou Rusko, je tu ich vojenská základňa. Rusko je však skôr neutrálne, chce mať dobré vzťahy s obidvoma. Baku má plyn a ropu. .koho podporujú Spojené štáty a krajiny EÚ?
Ustavične opakujú, že podporujú územnú celistvosť Azerbajdžanu a zároveň, že vojna sa skončí veľmi zle. Územie patrí Arménom, právo na územie Azerbajdžancom. Čo s tým? .dokážete si predstaviť, že by bol Karabach opäť funkčnou súčasťou Azerbajdžanu?
Vašu otázku možno preformulovať, či si dokážem predstaviť, že by tamojší obyvatelia chceli čosi také. Nie, nikdy. A nikto – okrem Azerbajdžanu a Turecka – nepotrebuje novú vojnu. .majú Arméni a Azerbajdžanci rozdielnu demografiu?
Oba národy majú obrovské populačné prírastky. Problém bol v ustavičnom presídľovaní, v časoch ZSSR to bolo jednoduché. Napríklad hlavné mesto Stepanakert. Azerbajdžan tam postavil niekoľko veľkých priemyselných podnikov. V každom pracovalo po päťtisíc ľudí. Prisťahovalo sa 20-tisíc Azerbajdžancov, dostali prácu a bývanie. V princípe sa konflikt začal systematickou zmenou skladby obyvateľstva.
<//strong>
<//strong>.aká je situácia so zahraničnými investíciami v Náhornom Karabachu?
<//strong>Sú tam investície z celého sveta, aj z Ruska či zo susedného Iránu. Energetika, veľká bytová výstavba. Kongres Spojených štátov dáva Karabachu každý rok osem miliónov dolárov. Z toho sa financujú domy pre utečencov, vodovody, infraštruktúra pre dediny. .kto háji záujmy Náhorného Karabachu na medzinárodných fórach?
Arménsko. Náhorný Karabach má už však v piatich krajinách svoje zastúpenie, pričom nejde o ambasády ani konzuláty. Vo Washingtone je to zaregistrované ako „presslužba NKR“. Prichádzajú sem zahraniční ministri, poslanci rôznych parlamentov, a Baku vytvára známe „čierne zoznamy“ neželaných osôb, ktoré narušili jeho územnú integritu, ak išli do Karabachu bez vedomia jeho úradov. Je to celé smiešne, no smutné.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.