V mojom ponímaní treba do nášho hokeja predovšetkým integrovať nové moderné myšlienky, ktoré musí priniesť nová generácia trénerov, manažérov a hokejových expertov. Potrebná generačná výmena v našom reprezentačnom áčku si vyžaduje aj generačnú výmenu na funkcionárskych postoch. Na Slovensku potrebujeme viac Bondrov, ktorí by okrem hokejových znalostí prinášali aj istý vzor profesionálneho prístupu k svojim povinnostiam.
Športový systém, ktorý tu celkom dobre fungoval niekoľko desaťročí, už jednoducho nemôže stačiť. A to ani vo svojej najideálnejšej verzii. Tvrdím, že treba zosynchronizovať systém hry od najmladšej reprezentácie, čiže šestnástky, až po A-tím, aby sa hráčom uľahčil a urýchlil prechod medzi kategóriami. To by v konečnom dôsledku urýchlilo aj prípravu pred veľkými turnajmi, pretože tréneri by nemuseli venovať toľko času na nácvik systémov. Tie by totiž hráči už vo veľkej miere mali naučené a zažité.
Nie som fanúšik projektu „20”. Projekt nie je zameraný na našich skutočne najlepších juniorov, pretože tí sa hokejovo zdokonaľujú v juniorských súťažiach v Severnej Amerike. Dvadsiatka, bohužiaľ, nemôže vytvárať veľmi potrebnú hierarchiu v rámci družstva. Osemnásť až dvadsaťroční mládenci, ktorí by mali byť zdravým bojovným elementom, musia mať motiváciu vyrovnať sa starším spoluhráčom. Od tých sa, navyše, možu niečo naučiť.
V neposlednom rade naša dvadsiatka stojí veľa penazí, ktoré by sa dali v rámci hokeja využiť oveľa užitočnejšie. A keď už sme pri peniazoch, som presvedčený, že ekonomická situácia v slovenskej extralige by mala kluby nútiť integrovať najlepších juniorov do svojich A-mužstiev. Jednoducho preto, lebo je to finančne výhodné. Kluby majú, či mali by mať, úplne samozrejmú motiváciu vychovať druhého Hossu, Gáboríka či Šatana.
Napriek tomu nevidím nijaký dôvod na prehnanú snahu udržať si juniorov doma. Ak majú možnosť odísť do najlepších svetových juniorských líg s neporovnateľne lepšími podmienkami, treba to využiť. Veď predsa práve tam vyrastá drvivá väčšina najlepších hokejistov planéty. A keď sa odtiaľ vrátia, prinášajú si so sebou skúsenosti, ktoré sú na nezaplatenie.
Výkonný výbor SZĽH odvolal kanadského kouča Glenna Hanlona. V situácii, keď je u nás veľmi potrebná zdravá konfrontácia s vyspelým hokejovým svetom nielen na športovej, ale aj na funkcionárskej urovni. Prostredníctvom svetovej konkurencie totiž môžeme pre náš hokej objaviť veľa nového, ale môžeme sa aj uistiť vo veciach, ktoré robíme správne. Hanlonovým odchodom sme premrhali jednu príležitosť na to, aby taký proces mohol pokračovať.
Podľa mňa je úplne logické a dokonca nevyhnutné, aby reprezentační tréneri mali nielen podpísané zmluvy, ale aj reálne pracovali s mužstvom dlhšie ako jeden či dva roky. Potrebujú čas na vybudovanie najskôr pevnej kostry a neskôr aj širšieho výberu, ktorý by bol schopný ustáť aj zranenia a absencie určitého počtu hráčov. O to dôležitejšie bude vyvolať hlbšiu diskusiu pri výbere trénerov a zapojiť do nej čo najväčšiu skupinu odborníkov. Aby sme vybrali správne a vedeli dlhodobo za tým rozhodnutím stáť.
Ak sa niektoré z týchto myšlienok podarí naplniť, ešte sa len začne tvrdá práca. Tá môže, ale nemusí priniesť v krátkom časovom horizonte ovocie v podobe víťazstiev. Čo však určite prinesie, je zdravá pôda na optimistickejšie vízie a celkový pohľad do budúcnosti slovenského hokeja. Autor je reprezentačný obranca.
Športový systém, ktorý tu celkom dobre fungoval niekoľko desaťročí, už jednoducho nemôže stačiť. A to ani vo svojej najideálnejšej verzii. Tvrdím, že treba zosynchronizovať systém hry od najmladšej reprezentácie, čiže šestnástky, až po A-tím, aby sa hráčom uľahčil a urýchlil prechod medzi kategóriami. To by v konečnom dôsledku urýchlilo aj prípravu pred veľkými turnajmi, pretože tréneri by nemuseli venovať toľko času na nácvik systémov. Tie by totiž hráči už vo veľkej miere mali naučené a zažité.
Nie som fanúšik projektu „20”. Projekt nie je zameraný na našich skutočne najlepších juniorov, pretože tí sa hokejovo zdokonaľujú v juniorských súťažiach v Severnej Amerike. Dvadsiatka, bohužiaľ, nemôže vytvárať veľmi potrebnú hierarchiu v rámci družstva. Osemnásť až dvadsaťroční mládenci, ktorí by mali byť zdravým bojovným elementom, musia mať motiváciu vyrovnať sa starším spoluhráčom. Od tých sa, navyše, možu niečo naučiť.
V neposlednom rade naša dvadsiatka stojí veľa penazí, ktoré by sa dali v rámci hokeja využiť oveľa užitočnejšie. A keď už sme pri peniazoch, som presvedčený, že ekonomická situácia v slovenskej extralige by mala kluby nútiť integrovať najlepších juniorov do svojich A-mužstiev. Jednoducho preto, lebo je to finančne výhodné. Kluby majú, či mali by mať, úplne samozrejmú motiváciu vychovať druhého Hossu, Gáboríka či Šatana.
Napriek tomu nevidím nijaký dôvod na prehnanú snahu udržať si juniorov doma. Ak majú možnosť odísť do najlepších svetových juniorských líg s neporovnateľne lepšími podmienkami, treba to využiť. Veď predsa práve tam vyrastá drvivá väčšina najlepších hokejistov planéty. A keď sa odtiaľ vrátia, prinášajú si so sebou skúsenosti, ktoré sú na nezaplatenie.
Výkonný výbor SZĽH odvolal kanadského kouča Glenna Hanlona. V situácii, keď je u nás veľmi potrebná zdravá konfrontácia s vyspelým hokejovým svetom nielen na športovej, ale aj na funkcionárskej urovni. Prostredníctvom svetovej konkurencie totiž môžeme pre náš hokej objaviť veľa nového, ale môžeme sa aj uistiť vo veciach, ktoré robíme správne. Hanlonovým odchodom sme premrhali jednu príležitosť na to, aby taký proces mohol pokračovať.
Podľa mňa je úplne logické a dokonca nevyhnutné, aby reprezentační tréneri mali nielen podpísané zmluvy, ale aj reálne pracovali s mužstvom dlhšie ako jeden či dva roky. Potrebujú čas na vybudovanie najskôr pevnej kostry a neskôr aj širšieho výberu, ktorý by bol schopný ustáť aj zranenia a absencie určitého počtu hráčov. O to dôležitejšie bude vyvolať hlbšiu diskusiu pri výbere trénerov a zapojiť do nej čo najväčšiu skupinu odborníkov. Aby sme vybrali správne a vedeli dlhodobo za tým rozhodnutím stáť.
Ak sa niektoré z týchto myšlienok podarí naplniť, ešte sa len začne tvrdá práca. Tá môže, ale nemusí priniesť v krátkom časovom horizonte ovocie v podobe víťazstiev. Čo však určite prinesie, je zdravá pôda na optimistickejšie vízie a celkový pohľad do budúcnosti slovenského hokeja. Autor je reprezentačný obranca.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.