Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Tri recenzie

.časopis .ostatné

KNIHA Benjamin Kuras: Jak zabít civilizaci, Baronet, 2011
Autorov, ktorí predpovedajú alebo komentujú zánik západnej civilizácie, je viac ako prorokov skorého konca sveta. Lenže knižka česko-britského dramatika a publicistu Benjamina Kurasa je iná. Naliehavosť svojich obľúbených tém (centralizácia EÚ, okliešťovanie britských slobôd a vzostup totalitného islamu) demonštruje na množstve reálnych príkladov a príbehov zo života. A tak ako jeho predchádzajúcim knižkám Je na Marxu život či Sekl se Orwell o dvacet let, ani tejto nechýba ironický britský humor. Medzi rokmi 2001 až 2010 spáchali moslimskí teroristi takmer 17-tisíc smrteľných útokov po celom svete. Pôvodné obyvateľstvo Veľkej Británie sa pri súčasných demografických trendoch stane do roku 2050 menšinou vo vlastnej krajine. A mnohí z tých, čo upozorňujú na problémy, sa ocitajú pred súdom pre tzv. zločiny z nenávisti. Tak ako napríklad dánsky politik Jesper Langballe, ktorý bol odsúdený na finančnú pokutu a desaťdňové väzenie za prosté konštatovanie, že existujú prípady moslimských otcov, ktorí zabíjajú svoje dcéry z dôvodu cti. Kuras na konkrétnych príkladoch ukazuje aj legislatívne besnenie vlád Tonyho Blaira a Gordona Browna, keď vzniklo neprehľadné množstvo nových zákonov a trestných činov. Tento britský vývoj, podporovaný Bruselom, má viesť podľa autora k tomu, aby bolo kedykoľvek možné kohokoľvek kriminalizovať za akékoľvek konanie. V závere autor načrtáva historický portrét jednej civilizácie od Akropolis a Sinaja až po osvietenstvo a priemyselnú revolúciu. Civilizácie, ktorá onedlho možno bude len kapitolou z učebníc dejepisu.
.lukáš Krivošík VÝSTAVA Milan Vagač Archeológia všednosti a Mo(nu)ment Galéria 19
V utorok prebehla v bratislavskej Galérii 19 vernisáž druhej časti výstavy Milana Vagača. V prvej časti, uvedenej pod názvom Archeológia všednosti realizoval Vagač projekt premeny galérie na archeologické nálezisko. Zo starého domu určeného na búranie s vedeckou precíznosťou vypreparoval časti podláh a preniesol ich do priestoru galérie. Podlahy si vybral preto, lebo ich vníma ako odtlačok, v ktorom je zachytený celý predošlý život domu. Expozícia bola doplnená zarámovanou hubou na umývanie riadov a zoschnutým kvetom. Dočasné vyzdvihnutie významu vecí, ktoré ináč končia na smetisku – dočasne, pretože inštalácia bola jedinečná a nebude sa opakovať – spojilo hľadanie krásy v banalite s ľahkou nostalgiou a s poznaním, ako málo toho nakoniec po nás zostane. Druhá časť výstavy má názov Mo(nu)ment. Milan Vagač vyrazil do mesta s mobilným podstavcom na sochy, ktorý si ťahal za sebou na šnúrke ako psíka. Na podstavci bola upevnená kamera a video dokumentujúce cestu ku Kulichovmu Svätoplukovi je zaujímavým roztraseným obrazom mesta z pohľadu malého psíka. Tento projekt reagoval na aktuálnu diskusiu o soche vo verejnom priestore, a ako bolo povedané aj na vernisáži, jeho význam je skôr sociologický. Na výstave bol umiestnený tak trochu mimo kontextu aj obraz Oddiel. Neviem ako, ale v čiernych šmuhách s malebnými obdĺžnikmi farebných škál rýchlo spoznáte oddiel pionierov. Je zaujímavé, akú silnú vec vie Vagač urobiť o niečom, čo pozná iba z histórie.  
.juraj Kováčik KNIHA Laco NOVOMESKÝ: BÁSNE  A ÚVAHY Kalligram a SAV 2010
Ján Gavura – literárny vedec a básnik – zaradil do tejto knihy úplné vydanie Novomeského medzivojnových zbierok a výber z neskoršej tvorby i z publicistiky a listov; niektoré materiály sa objavujú prvý raz. Bohatý obsah ďalších rôznorodých textov zaujme. Učiteľ, novinár, politik, básnik a prekladateľ prispieval najmä do komunistickej tlače, bojoval proti fašizmu, v roku 1951 ho zatkli, vylúčili zo strany, odsúdili za velezradu a sabotáž, obvinili z buržoázneho nacionalizmu, v roku 1956 ho podmienečne prepustili a do roku 1963 postupne rehabilitovali. Bol predsedom Matice slovenskej i SAV, obnovil vydávanie Pravdy a Národnej obrody, apeloval za zrušenie cenzúry, stretol sa s Allenom Ginsbergom, odmietol inváziu vojsk v roku 1968, publikoval v Kultúrnom živote a neblahé roky 1951 – 1962, keď sa spoločnosť od neho dištancovala, boli jeho najplodnejšími. Gavura vhodným spôsobom (pomocou autorových dobových veršov), a s istým nadhľadom zachytil politickú činnosť Novomeského. Jeho tvorbu filozoficko-esejisticky analyzuje, nachádza v nej interesantné motívy, zmenu poetiky, tri obdobia básnikovho mlčania, ktoré „malo svoju veľavravnú výpovednú hodnotu“.  Gavurovi vyznieva Novomeský pozitívne, „patrí k výnimočným osobnostiam Slovenska, vo vzácnom spojení sa ocitli vedľa seba nesporný básnický talent 20. storočia, obranca umeleckej slobody a angažovaný žurnalista. Spojivom všetkých troch životov v jednom-jedinom človeku bol humanizmus.“ Nevšedný život a pozoruhodné dielo Ladislava Novomeského, zaujímavý postup Jána Gavuru – to sú základné znaky tejto knihy.
.gabriela Rakúsová
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite