Slovinský útok na slovenskú ľahostajnosť

Tento festival, ktorý organizuje Divadelný ústav, sa začínal v roku 2005 ako deväťdňový divadelný maratón, počas ktorého sa publiku predstavilo dvadsaťdeväť inscenácií z celého Slovenska. Po siedmich rokoch sa – nielen pre peniaze – presunul na plochu piatich dní a šiestich súťažných kúskov. V redukovanej forme však expandoval do Prešova a do Žiliny. Chcelo by sa povedať, že kvantitu nahradila kvalita, lenže tento rok si po prvý raz hlavnú cenu neodniesla žiadna súťažná inscenácia. Kým v minulých rokoch sa porota snažila oceniť takmer každú, čo viedlo k množstvu zvláštnych cien za dramaturgiu, interpretáciu, mapovanie slovenských dejín či prekvapenie festivalu, v tomto roku bola najvyššou cenou „len“ zvláštna cena pre Mestské divadlo Žilina za Podzemné blues – na diváka útočiaci monológ muža v stredných rokoch o kráse, beznádeji a túžbe po inom, lepšom ľudstve, v réžii Eduarda Kudláča.
Dôvodov na neudelenie hlavnej ceny mohlo byť viac. Jedným z nich je aj transformácia pôvodnej domácej poroty na medzinárodnú, čo na jednej strane prinieslo nezaťažený pohľad na slovenské divadlo, ale zároveň zvýšilo nároky na súťažné inscenácie, ktoré porotcovia zrejme posudzovali európskymi kritériami. Druhým dôvodom mohlo byť zase to, že uplynulý rok u nás zrejme nevznikli žiadne výnimočné inscenácie súčasných domácich a zahraničných hier. Predsedníčka poroty, slovinská dramaturgička, prekladateľka a pedagogička Alja Predanová, skonštatovala, že „... k tomuto rozhodnutiu nás viedla rôznorodosť štýlov, osobitne kvality vybraných inscenácií. Dúfame, že naše rozhodnutie vyprovokuje nevyhnutnú debatu o stave slovenskej drámy.“ Tu však treba poznamenať, že vo všeobecnosti sa aj konštruktívnej kritiky viacero domácich tvorcov stráni.
Ak by tohtoročná Nová Dráma pokračovala v línii predchádzajúcich ročníkov, teda pochváliť a povzbudiť to najlepšie, hoci nie dokonalé, čo u nás vzniká, potom by porota akiste ocenila aj pohybovú inscenáciu Mono zoskupenia Debris Company, ktorá neokukanými spôsobom na javisku zhmotnila osamelosť a individualizmus dnešného človeka, Tajomný pokoj vecí trnavského Divadla Jána Palárika za citlivé uchopenie Rúfusovej poézie pokory či inscenáciu Napichovači a lízači divadla SkRAT, za ironický až absurdný pohľad na najpálčivejšie problémy dneška – honbu za kariérou, syndróm vyhorenia a devalváciu medziľudských vzťahov...
Neudelenie hlavnej ceny Novej Drámy 2011 dostalo nový rozmer po zhliadnutí záverečnej inscenácie Slovinského divadla mladých z Ľubľany: Buď prekliaty, zradca svojej domoviny! Slovinci zaútočili na publikum spŕškou vulgarizmov, vyhrážok, agresie, perverzity a nahoty, pričom zvolené prostriedky neboli samoúčelné. Súbor inscenáciou reagoval na zverstvá páchané v bývalej Juhoslávii, národnú hrdosť či etnickú neznášanlivosť. Divákom sa snažil sprostredkovať napríklad pocity znásilnených vojnových vdov a zároveň v nich samotných docieliť pocit hanby za ľahostajnosť voči spoločenským otázkam. Ak sa niekto v sále v danej chvíli cítil dotknutý, potom musel byť vinný z ľahostajnosti aj on. Ak by nás takéto umenie dokázalo urobiť lepšími, je najvyšší čas, aby slovenské divadlo začalo nikoho nešetriacu paľbu na naše svedomie! Autor je divadelný kritik.