Baskovia na Kube

Podávali sa klobásky chorizo, šunka serrano a sušené ovocie. Všetko veci, ktoré sme poznali iba z filmov. Ale ani chuťe a vône nemohli rozohnať rastúce pochybnosti z našich hostiteľov. Ako je možné, že títo ľudia žijú tak ako žijú? S takýmto bytom, autom, súkromnými letmi a dobre zásobenou špajzou? Čo museli urobiť, aby získali privilégiá, o ktorých Kubánec nemôžu ani snívať?
Syn sa mi narodil o mesiac neskôr, šunku serrano som nevidela niekoľko rokov, ale o desať rokov neskôr som sa na ceste zrazila s Carlosom. Oslovila som ho menom, ale neodpovedal. Rýchlo naskočil do auta a stratil sa v ruchu Avenue Reina. O Rose som počula, že sa presťahovala a začala sa predstavovať ako Daniela. Ale ako to už v Havane býva, príbehy sa hromadia a klebety šíria. Dozvedela som sa, že ich hľadajú španielske úrady a rezidencia, kde predtým žili, slúžila ako oficiálny útulok pre takýchto hostí. A títo dvaja sa pod svojím menom do Španielska vrátiť nemohli.
Časy útulku sa skončili. A naši hostia sa zmenili na väzňov. Tá istá vláda, ktorá ich pred časom ukrývala a starala sa o ich pohodlie, im teraz, už to trvá niekoľko mesiacov, odmieta vydať falošné pasy, aby mohli ujsť trebárs do Francúzska alebo iného kúta sveta. Neviem, s akými novými menami Carlos a Rosa teraz žijú, kde bývajú a o koľko privilégií prišli. Predstavujem si, že na našom ostrove uviazli, nikomu okolo seba nedôverujú a svojich bývalých ochrancov preklínajú. Skončili ako väzni.