Som chorobne poriadkumilovný
Mám rád, keď je všetko v poriadku, a tak si to zariadim tak, že je vždy všetko na svojom mieste. Najviac bojujem s dcérou, u nej sa ešte občas stane, že ponožky sú hodené na posteli. Manželka si na moje sekírovanie už trochu zvykla. Ťažko znášam, keď sú kľúče hodené niekde na stole, časopisy rozhádzané po sedačke a tri drevené ťavičky na kozube sú otočené inak ako majú byť. Staviam a zariaďujem
Najlepšie som sa cítil, keď som staval dom. Väčšina ľudí na to obdobie spomína ako na peklo, robotníci asi nezaložia môj fanklub. Ale mňa nesmierne teší, keď z niečoho škaredého vznikne niečo pekné. Jednu izbu sme premaľúvali toľkokrát, že maliar už bol na obesenie. Veľa vecí som zohnal cez internet. Lustre v Medzilaborciach, kozub a žulovú dlažbu z Číny, kozubové pozadie z Anglicka aj obľúbený porcelán Royal Albert. Vrhol som sa na kvety
Manželka je z toho nervózna, lebo kvety boli doteraz jej doménou, ja som sa venoval iným zábavkám. Musím normálne bojovať o svoje právo pod slnkom, aby som si mohol zasadiť jednu kvetinku. Kvôli čučoriedke sme sa skoro rozviedli. Nie dvojnohej, ale kanadskej. Dnes som kúpil päť sadeníc paradajok, keď už mám záhradu, nech to má nejaký úžitok. Robím ideovo
Keď hovorím, že niečo robím, tak nemyslím fyzicky, ale ideovo. Ani Cheops nestaval svoju pyramídu osobne, ani Ľudovít XIV. Versailess. Máločo robím priamo fyzicky, skoro nič. Ani nešportujem, na šport som bol vždy nešikovný, škuľavý, nevedel som trafiť loptu, nemal som potrebný pocit úspechu, tak som sa tomu vyhýbal. Doktori ma do športu nútia, ale nedarí sa im. Viete, akí sú lekári. Fajčíte? Keby som fajčil, povedia, ježiš, to je jasné, to máte z toho. Ale nefajčím. Tak pijete? A keď ani to, tak: cvičíte? Tieto tri otázky majú všetci doktori, a na to vám našijú akúkoľvek chorobu. Prípadne ešte na nadváhu. Čo vám má povedať, že nevie, z čoho to je? Sledujem čas
Každý čaká, že umelci sú bohémi, ale ja určite nie som, som dochvíľny. Mám rád hodinky, niektoré som do domu kúpil, niektoré zdedil. Niektoré boli v dezolátnom stave a ja mám rád, keď sú veci v poriadku. Bolo zložité nájsť reštaurátora, nakoniec mi ich zreštaurovala manželka Jána Cupera, pani Ilavská. Začínam sa usmievať
Každého baví to, čo nemusí robiť profesionálne. Ja by som chcel byť stavbyvedúcim a kamarát, čo má stavebnú firmu, keď vidí fúrik, je mu na vracanie. Kým som vyrábal relácie, bol som hrozne morózny, mal som toho plné zuby. Robiť humor je príšerná robota. Pesnička je aj dvadsať rokov dobrá, tisíckrát si ju vypočujete. Ale vtip je zaujímavý len raz. Odkedy nemusím byť vtipný pracovne, hovoria mi, že som uvoľnenejší a usmiatejší, občas sa aj pristihnem, že vtipkujem v súkromí, čo sa mi predtým nestávalo. Našiel som príbuzných
Dal som si urobiť rodokmeň, za poplatok vám ho vyrobia na ministerstve vnútra. Cez jednu stránku, ktorá ho vie porovnať so všetkými rodokmeňmi na svete, som našiel človeka s rovnakou časťou rodokmeňa v Maďarsku. Začali sme si mailovať, a teraz cez víkend tu bol aj s manželkou. Je to jediná šľachtická vetva našej rodiny, Bazilidesovci. Celá rodina sú samí umelci, toľko ich tam je, ako hadov, režiséri, speváci, dirigenti, maliari, kto už nie je maliar, tak aspoň kunsthistorik, herci. Titul získali 18. 2. 1683 od Leopolda I., na psej koži aj s erbom. To sa dedí len po meči a ja som po praslici.
Škoda.
Mám rád, keď je všetko v poriadku, a tak si to zariadim tak, že je vždy všetko na svojom mieste. Najviac bojujem s dcérou, u nej sa ešte občas stane, že ponožky sú hodené na posteli. Manželka si na moje sekírovanie už trochu zvykla. Ťažko znášam, keď sú kľúče hodené niekde na stole, časopisy rozhádzané po sedačke a tri drevené ťavičky na kozube sú otočené inak ako majú byť. Staviam a zariaďujem
Najlepšie som sa cítil, keď som staval dom. Väčšina ľudí na to obdobie spomína ako na peklo, robotníci asi nezaložia môj fanklub. Ale mňa nesmierne teší, keď z niečoho škaredého vznikne niečo pekné. Jednu izbu sme premaľúvali toľkokrát, že maliar už bol na obesenie. Veľa vecí som zohnal cez internet. Lustre v Medzilaborciach, kozub a žulovú dlažbu z Číny, kozubové pozadie z Anglicka aj obľúbený porcelán Royal Albert. Vrhol som sa na kvety
Manželka je z toho nervózna, lebo kvety boli doteraz jej doménou, ja som sa venoval iným zábavkám. Musím normálne bojovať o svoje právo pod slnkom, aby som si mohol zasadiť jednu kvetinku. Kvôli čučoriedke sme sa skoro rozviedli. Nie dvojnohej, ale kanadskej. Dnes som kúpil päť sadeníc paradajok, keď už mám záhradu, nech to má nejaký úžitok. Robím ideovo
Keď hovorím, že niečo robím, tak nemyslím fyzicky, ale ideovo. Ani Cheops nestaval svoju pyramídu osobne, ani Ľudovít XIV. Versailess. Máločo robím priamo fyzicky, skoro nič. Ani nešportujem, na šport som bol vždy nešikovný, škuľavý, nevedel som trafiť loptu, nemal som potrebný pocit úspechu, tak som sa tomu vyhýbal. Doktori ma do športu nútia, ale nedarí sa im. Viete, akí sú lekári. Fajčíte? Keby som fajčil, povedia, ježiš, to je jasné, to máte z toho. Ale nefajčím. Tak pijete? A keď ani to, tak: cvičíte? Tieto tri otázky majú všetci doktori, a na to vám našijú akúkoľvek chorobu. Prípadne ešte na nadváhu. Čo vám má povedať, že nevie, z čoho to je? Sledujem čas
Každý čaká, že umelci sú bohémi, ale ja určite nie som, som dochvíľny. Mám rád hodinky, niektoré som do domu kúpil, niektoré zdedil. Niektoré boli v dezolátnom stave a ja mám rád, keď sú veci v poriadku. Bolo zložité nájsť reštaurátora, nakoniec mi ich zreštaurovala manželka Jána Cupera, pani Ilavská. Začínam sa usmievať
Každého baví to, čo nemusí robiť profesionálne. Ja by som chcel byť stavbyvedúcim a kamarát, čo má stavebnú firmu, keď vidí fúrik, je mu na vracanie. Kým som vyrábal relácie, bol som hrozne morózny, mal som toho plné zuby. Robiť humor je príšerná robota. Pesnička je aj dvadsať rokov dobrá, tisíckrát si ju vypočujete. Ale vtip je zaujímavý len raz. Odkedy nemusím byť vtipný pracovne, hovoria mi, že som uvoľnenejší a usmiatejší, občas sa aj pristihnem, že vtipkujem v súkromí, čo sa mi predtým nestávalo. Našiel som príbuzných
Dal som si urobiť rodokmeň, za poplatok vám ho vyrobia na ministerstve vnútra. Cez jednu stránku, ktorá ho vie porovnať so všetkými rodokmeňmi na svete, som našiel človeka s rovnakou časťou rodokmeňa v Maďarsku. Začali sme si mailovať, a teraz cez víkend tu bol aj s manželkou. Je to jediná šľachtická vetva našej rodiny, Bazilidesovci. Celá rodina sú samí umelci, toľko ich tam je, ako hadov, režiséri, speváci, dirigenti, maliari, kto už nie je maliar, tak aspoň kunsthistorik, herci. Titul získali 18. 2. 1683 od Leopolda I., na psej koži aj s erbom. To sa dedí len po meči a ja som po praslici.
Škoda.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.