TELEVÍZIA Internetový prieskum ministerstva
Nedá sa celkom veriť, že to ministerstvo myslí vážne, keď spustilo na internete verejnú diskusiu k obsahu vysielania Slovenskej televízie. Tá „verejná diskusia“ vyzerá v praxi takto: divák pôjde na stránku ministerstva kultúry (alebo RTVS) a klikne na formulár dotazníka na vyplnenie. A potom vyplní sedem kolóniek, z toho jedna sa týka pohlavia a druhá veku respondenta. Otázky a možnosti odpovede sú naozaj kreatívne. Hneď prvá: Vysielanie Slovenskej televízie je podľa vás: vyhovujúce, na profesionálnej úrovni, dobré, niekedy dobré, inokedy nevyhovujúce, nevyhovujúce, neviem posúdiť, nesledujem vysielanie Slovenskej televízie. Aj ďalšie tri otázky sú podobné, akurát, že sa týkajú programu a reklamy. Jedna otázka je otvorená, kde divák môže vyjadriť svoj názor. Samotný formulár je čudný, ale ešte čudnejšie je, že niekto – konkrétne ministerstvo kultúry, zastúpené v tomto prípade Natašou Slavíkovou – verí, že ide o naozajstnú verejnú diskusiu a že dokonca bude na niečo užitočná. Dovolím si odhadnúť, že ľudí, ktorí formulár vyplnia, bude minimum, a určite to nebude reprezentatívna vzorka. Bude to čosi podobné, ako anonymná verejná diskusia na internete pod nejakým článkom o STV. Tá môže byť dokonca inšpiratívnejšia, pretože je voľná, nie je obmedzená zatvorenými otázkami a nie je umŕtvená byrokratickým ministerským jazykom. Celé to vyzerá skôr ako žart alebo ako totálne nepochopenie toho, čo je verejná diskusia.
.eva Čobejová TELEVIZIA Kde sú moje peniaze?!
Česká televízia berie poslanie finančne vzdelávať divákov vážne. Najnovšie od polovičky apríla vysiela každý štvrtok na ČT1 publicistickú reláciu Suma sumárum aneb Kde jsou mé peníze, ktorú vzápätí nasleduje diskusia s odborníkmi na ČT24. Radí divákom, ako nenaletieť rôznym finančným produktom, ako ušetriť a nechať peniaze zarábať. Pozrela som si so záujmom diel o nebezpečenstvách, hroziacich pri platbe kartou cez internet aj v kamenných obchodoch a ako sa im vyhnúť. Bolo to jednoduché, názorné a aj som sa dosť dozvedela, napriek tomu si myslím, že je to program zbytočný, pretože nemá šancu osloviť dostatočné množstvo divákov, ktorí by tie informácie potrebovali ako soľ. Forma totiž zúfalo väzí v minulom televíznom storočí. Hovoriaci moderátor, oživujúci svoje vstupy napríklad tým, že sedí za hracím automatom, ankety so smrteľníkmi aj celebritami, štatistami umelo zahrané modelové situácie. K tomu poeticky filozofujúci populárizátor ekonomiky Tomáš Sedláček, hovoriaci v čudných obrazoch. Televízia dnes už jednoducho nemá šancu vzdelávať, ak najprv nezaujme a nepobaví. V čase reality šou to oveľa účinnejšie robia licencované programy ako Krotitelia dlhov (ľuďom v dlhoch pomáhajú hasiť problémy finanční poradcovia) alebo Deň D (ľudia s nápadmi sa uchádzajú o peniaze investorov). Chce to prosto príbeh, zaujímavých ľudí, trochu emócií a napätia. Pomedzi to sme potom ochotní vstrebať aj nejaké to múdro a ponaučenie.
.elena Akácsová
Nedá sa celkom veriť, že to ministerstvo myslí vážne, keď spustilo na internete verejnú diskusiu k obsahu vysielania Slovenskej televízie. Tá „verejná diskusia“ vyzerá v praxi takto: divák pôjde na stránku ministerstva kultúry (alebo RTVS) a klikne na formulár dotazníka na vyplnenie. A potom vyplní sedem kolóniek, z toho jedna sa týka pohlavia a druhá veku respondenta. Otázky a možnosti odpovede sú naozaj kreatívne. Hneď prvá: Vysielanie Slovenskej televízie je podľa vás: vyhovujúce, na profesionálnej úrovni, dobré, niekedy dobré, inokedy nevyhovujúce, nevyhovujúce, neviem posúdiť, nesledujem vysielanie Slovenskej televízie. Aj ďalšie tri otázky sú podobné, akurát, že sa týkajú programu a reklamy. Jedna otázka je otvorená, kde divák môže vyjadriť svoj názor. Samotný formulár je čudný, ale ešte čudnejšie je, že niekto – konkrétne ministerstvo kultúry, zastúpené v tomto prípade Natašou Slavíkovou – verí, že ide o naozajstnú verejnú diskusiu a že dokonca bude na niečo užitočná. Dovolím si odhadnúť, že ľudí, ktorí formulár vyplnia, bude minimum, a určite to nebude reprezentatívna vzorka. Bude to čosi podobné, ako anonymná verejná diskusia na internete pod nejakým článkom o STV. Tá môže byť dokonca inšpiratívnejšia, pretože je voľná, nie je obmedzená zatvorenými otázkami a nie je umŕtvená byrokratickým ministerským jazykom. Celé to vyzerá skôr ako žart alebo ako totálne nepochopenie toho, čo je verejná diskusia.
.eva Čobejová TELEVIZIA Kde sú moje peniaze?!
Česká televízia berie poslanie finančne vzdelávať divákov vážne. Najnovšie od polovičky apríla vysiela každý štvrtok na ČT1 publicistickú reláciu Suma sumárum aneb Kde jsou mé peníze, ktorú vzápätí nasleduje diskusia s odborníkmi na ČT24. Radí divákom, ako nenaletieť rôznym finančným produktom, ako ušetriť a nechať peniaze zarábať. Pozrela som si so záujmom diel o nebezpečenstvách, hroziacich pri platbe kartou cez internet aj v kamenných obchodoch a ako sa im vyhnúť. Bolo to jednoduché, názorné a aj som sa dosť dozvedela, napriek tomu si myslím, že je to program zbytočný, pretože nemá šancu osloviť dostatočné množstvo divákov, ktorí by tie informácie potrebovali ako soľ. Forma totiž zúfalo väzí v minulom televíznom storočí. Hovoriaci moderátor, oživujúci svoje vstupy napríklad tým, že sedí za hracím automatom, ankety so smrteľníkmi aj celebritami, štatistami umelo zahrané modelové situácie. K tomu poeticky filozofujúci populárizátor ekonomiky Tomáš Sedláček, hovoriaci v čudných obrazoch. Televízia dnes už jednoducho nemá šancu vzdelávať, ak najprv nezaujme a nepobaví. V čase reality šou to oveľa účinnejšie robia licencované programy ako Krotitelia dlhov (ľuďom v dlhoch pomáhajú hasiť problémy finanční poradcovia) alebo Deň D (ľudia s nápadmi sa uchádzajú o peniaze investorov). Chce to prosto príbeh, zaujímavých ľudí, trochu emócií a napätia. Pomedzi to sme potom ochotní vstrebať aj nejaké to múdro a ponaučenie.
.elena Akácsová
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.