V čase, keď slovenskí delegáti prichádzali 12. mája na zasadnutie synody Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku (RKCS), vôbec netušili, že nezostanú do konca. Že rokovanie na protest predčasne opustia. Čo sa stalo? Členovia synody si odhlasovali pripojenie RKCS k Maďarskej reformovanej cirkvi. Za pripojenie hlasovali takmer všetci delegáti synody maďarskej národnosti, s výnimkou troch, ktorí sa hlasovania zdržali. Delegáti slovenskej národnosti boli proti.
Pre lepšie porozumenie toho, ako sa rozhoduje vnútri RKCS, treba vedieť, že sa k nej hlási okolo 110-tisíc veriacich. Z nich má okolo 30-tisíc slovenskú národnosť a zvyšní sú prevažne maďarskej národnosti. Tomu zodpovedá aj zloženie synody.
Maďarská reformovaná cirkev je pomerne nový projekt. Vznikla v Debrecíne roku 2009 ako výsledok snáh o zjednotenie reformovaných cirkví, ktoré pred rokom 1918 tvorili Uhorskú reformovanú cirkev. Jej cieľom je, aby sa k nej okrem kalvínov z Maďarska pridali aj reformované cirkvi z okolitých štátov. Početné kalvínske komunity sú okrem Slovenska ešte aj v Rumunsku, v Srbsku či na Zakarpatskej Ukrajine. S výnimkou Slovenska sa v týchto krajinách ku kalvínom hlásia takmer výlučne etnickí Maďari. .povinnosť voči národu
Rôzne zjednocovacie iniciatívy vznikali v prostredí maďarských kalvínov už od začiatku 90. rokov, ale až v roku 2009 vzniklo spoločenstvo, definované ako cirkev. Stalo sa tak v čase, keď v Maďarsku už všetkým bolo jasné, že opraty moci po najbližších voľbách pevne uchopí do rúk Orbánov Fidesz a s ním do najvyšších poschodí maďarskej politiky dorazí aj idea podpory úzkej integrácie maďarských komunít v Karpatskej kotline. Náhoda? Možno.
Vedenie RKCS sa projekt Maďarskej reformovanej cirkvi snaží prezentovať len ako nejaké voľné cezhraničné spoločenstvo cirkví s totožnou kalvínskou vierou. Toto „voľné spoločenstvo“ má však vlastnú ústavu, v ktorej samo seba definuje ako cirkev, má aj vlastnú organizačnú štruktúru a hierarchiu.
Kalvínom slovenskej národnosti musia okrem názvu „Maďarská reformovaná cirkev“ klať oči aj ďalšie veci. V celom texte ústavy novej cirkvi sa hovorí len o maďarských reformovaných kresťanoch a o maďarčine, ako o spoločnom bohoslužobnom a administratívnom jazyku. Ústava používa aj – pre Slovákov citlivé slovné spojenie – „trianonský mierový diktát“ a ako hlavný motív vzniku Maďarskej reformovanej cirkvi uvádza „pamätanie na povinnosti dnešných a budúcich maďarských reformovaných veriacich voči svojmu národu“.
Podľa kalvínov slovenskej národnosti by ich cirkev pripojením k Maďarskej reformovanej cirkvi musela meniť svoj cirkevný právny poriadok a de facto by bola podriadená ústave tejto novej cirkvi. .o nás bez nás
Marián Hamari je reformovaným duchovným vo Vajkovciach neďaleko Košíc a zároveň je zástupcom biskupa pre slovenskú časť RKCS. Jeho cirkevný zbor má okolo tristo členov, väčšinou Slovákov, ktorí sú podľa neho zo súčasného diania v cirkvi zmätení a sklamaní. Hamari hovorí, že RKCS už v roku 2009 pripojenie k Maďarskej reformovanej cirkvi odmietla. „Nebolo jasné, čo z toho vznikne, mali sme vtedy nové vedenie, ktoré ešte nebolo v problematike zorientované a boli aj obavy, ako sa k tomu postaví Slovenská republika,“ hovorí Hamari. Na otázku, čo sa zmenilo, keď v roku 2011 už synoda RKCS pripojenie bez problémov schválila, len lakonicky odpovedá, že najmä politická situácia v Maďarsku a na Slovensku.
Najviac ho však mrzí, že reformovaní slovenskej národnosti boli pri rozhodovaní o pripojení ignorovaní. „ O tom, že sa niečo chystá, sa slovenskí členovia Synody dozvedeli, až keď dostali materiály na rokovanie. Bol tam text ratifikačnej listiny, na základe ktorej by sme sa mali pripojiť k Maďarskej reformovanej cirkvi. Slovenskí zástupcovia žiadali, aby sa tým synoda nezaoberala a aby sa k takej dôležitej téme otvorila celocirkevná diskusia, aby sa zobrali do úvahy aj názory ľudí a výsledky sčítania obyvateľov. To však nebolo na Synode rešpektované a väčšina odhlasovala pripojenie k Maďarskej reformovanej cirkvi,“ vysvetľuje Hamari. Jeho argument proti pripojeniu je najmä teologický, kedže cirkev sa podľa neho nemôže organizovať na etnickom základe. A dodáva, že situácia na Slovensku je iná ako v niektorých ďalších krajinách, kde žijú kalvíni. Slováci tu totiž tvoria pomerne významné percento veriacich. Aj preto bolo podľa neho zvláštne, že vedenie RKCS prekonzultovalo pripojenie s biskupmi v Maďarsku, ale už nie so Slovákmi vnútri vlastnej cirkvi.
O možných scenároch ďalšieho vývoja Hamari zatiaľ hovorí opatrne. Rozhodnutie synody o pripojení nadobudne platnosť až podpisom ústavy Maďarskej reformovanej cirkvi. To by sa malo udiať v júni, dovtedy však chcú slovenskí kalvíni s vedením cirkvi rokovať. K téme prípadného rozštiepenia RKCS sa mu veľmi vyjadrovať nechce. „Nálady medzi ľuďmi sú rôzne a mnohí ľudia o tom hovoria, ale zatiaľ je to predčasné. Všetky možnosti sú otvorené, ešte hľadáme spôsoby, ako by sa rozhodnutie Synody dalo zvrátiť.“
Objavujú sa však aj radikálnejšie názory. „... biskup ako pastier aj slovenských veriacich nás odignoroval a podrobil arogantnému diktátu zo strany väčšiny. My, čo sme boli pri tom, vieme o skutočnostiach, ktorými nás zavádzali a klamali z vedenia našej cirkvi. Keď sme opúšťali rokovanie synody, pripomenuli nám, že sme prisahali poddanosť synode ako najvyššiemu orgánu cirkvi. Tak nám jasne ukázali, ako bude vyzerať ‚plná nedotknuteľnosť našich práv‘ aj budúcnosť v Maďarskej reformovanej cirkvi,“ napísal v diskusii na internetovej stránke Ondavsko –hornádskeho seniorátu člen synody Marek Kačkoš. .obavy z Bratislavy
Imrich Peres je profesorom Nového zákona a zároveň duchovným približne päťstočlenného kalvínskeho cirkevného zboru v Bratislave. Jeho členmi sú Slováci aj Maďari. Peres odmieta hovoriť o konflikte v cirkvi, netají sa však tým, že je vývojom znepokojený. Tvrdí, že zjednocovacie tendencie tu existujú už od pádu komunizmu, ale na začiatku teológovia, ktorí o nich hovorili, nemali na mysli národnostné spájanie, ale skôr zjednocovanie kvôli teologickej práci. „Odrazu to začalo získavať národnostný rozmer. Poviem vám úprimne, dôvody, prečo sa tak začalo diať, sú pre mňa dosť veľkým tajomstvom. Len čo sa však do popredia dostali národnostné myšlienky, začalo to skĺzavať do extrémov. Na jednej strane silneli hlasy, nech sa spojíme, však nás v minulosti rozbili, na druhej strane zaznieva od Slovákov oprávnená obava, že tu niekto chce vytvoriť nejakú jednotnú maďarskú cirkev,“ hovorí Peres. Práve preto, že jeho zbor je národnostné zmiešaný, vníma situáciu veľmi citlivo. Verí, že sa vášne upokoja a nezopakuje sa národnostné napätie, ktoré sa v bratislavskom zbore objavilo začiatkom 90. rokov. Momentálne vraj medzi bratislavskými kalvínmi žiadne národnostné trenice nie sú a bez problémov tu funguje aj dvojazyčnosť. On sám študoval v Prahe a v Debrecíne a dohovorí sa po slovensky, maďarsky či nemecky. „Je na škodu, keď sa zbytočne vráža klin medzi ľudí. Bolo by veľmi zle, keby to malo takto dopadnúť. Chcem veriť, že tieto tendencie k tomuto nesmerujú, ale mám trochu obavu, že to nepôjde takým smerom, ako by sme si všetci želali,“ hovorí hlava kalvínov v hlavnom meste. .nekomentujeme
Najvyššie vedenie RKCS o dôvodoch pripojenia k Maďarskej reformovanej cirkvi veľmi hovoriť nechce. O rozhovor na túto tému .týždeň požiadal biskupa Lászlóa Fazekasa, jeho zástupcu Róberta Géresiho, ako aj hovorcu RKCS Istvána Battu. Odmietli nás však s tým, že Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku sa rozhodla, že celá záležitosť je jej vnútornou vecou a nebude ju teda komentovať.
Zo súčasného diania v RKCS sa napriek tomu dá vyvodiť jeden pomerne poučný záver. Predstavitelia maďarskej menšiny často oprávnene volajú po väčšej tolerancii, dialógu a ústretovosti zo strany slovenskej väčšiny. Úprimnosti tohto volania rozhodne neprospieva, ak niektorí Maďari v situácii, keď sa ocitnú v pozícii väčšiny, odrazu rýchlo zabudnú na toleranciu, potrebu dialógu aj ústretovosť.
Pre lepšie porozumenie toho, ako sa rozhoduje vnútri RKCS, treba vedieť, že sa k nej hlási okolo 110-tisíc veriacich. Z nich má okolo 30-tisíc slovenskú národnosť a zvyšní sú prevažne maďarskej národnosti. Tomu zodpovedá aj zloženie synody.
Maďarská reformovaná cirkev je pomerne nový projekt. Vznikla v Debrecíne roku 2009 ako výsledok snáh o zjednotenie reformovaných cirkví, ktoré pred rokom 1918 tvorili Uhorskú reformovanú cirkev. Jej cieľom je, aby sa k nej okrem kalvínov z Maďarska pridali aj reformované cirkvi z okolitých štátov. Početné kalvínske komunity sú okrem Slovenska ešte aj v Rumunsku, v Srbsku či na Zakarpatskej Ukrajine. S výnimkou Slovenska sa v týchto krajinách ku kalvínom hlásia takmer výlučne etnickí Maďari. .povinnosť voči národu
Rôzne zjednocovacie iniciatívy vznikali v prostredí maďarských kalvínov už od začiatku 90. rokov, ale až v roku 2009 vzniklo spoločenstvo, definované ako cirkev. Stalo sa tak v čase, keď v Maďarsku už všetkým bolo jasné, že opraty moci po najbližších voľbách pevne uchopí do rúk Orbánov Fidesz a s ním do najvyšších poschodí maďarskej politiky dorazí aj idea podpory úzkej integrácie maďarských komunít v Karpatskej kotline. Náhoda? Možno.
Vedenie RKCS sa projekt Maďarskej reformovanej cirkvi snaží prezentovať len ako nejaké voľné cezhraničné spoločenstvo cirkví s totožnou kalvínskou vierou. Toto „voľné spoločenstvo“ má však vlastnú ústavu, v ktorej samo seba definuje ako cirkev, má aj vlastnú organizačnú štruktúru a hierarchiu.
Kalvínom slovenskej národnosti musia okrem názvu „Maďarská reformovaná cirkev“ klať oči aj ďalšie veci. V celom texte ústavy novej cirkvi sa hovorí len o maďarských reformovaných kresťanoch a o maďarčine, ako o spoločnom bohoslužobnom a administratívnom jazyku. Ústava používa aj – pre Slovákov citlivé slovné spojenie – „trianonský mierový diktát“ a ako hlavný motív vzniku Maďarskej reformovanej cirkvi uvádza „pamätanie na povinnosti dnešných a budúcich maďarských reformovaných veriacich voči svojmu národu“.
Podľa kalvínov slovenskej národnosti by ich cirkev pripojením k Maďarskej reformovanej cirkvi musela meniť svoj cirkevný právny poriadok a de facto by bola podriadená ústave tejto novej cirkvi. .o nás bez nás
Marián Hamari je reformovaným duchovným vo Vajkovciach neďaleko Košíc a zároveň je zástupcom biskupa pre slovenskú časť RKCS. Jeho cirkevný zbor má okolo tristo členov, väčšinou Slovákov, ktorí sú podľa neho zo súčasného diania v cirkvi zmätení a sklamaní. Hamari hovorí, že RKCS už v roku 2009 pripojenie k Maďarskej reformovanej cirkvi odmietla. „Nebolo jasné, čo z toho vznikne, mali sme vtedy nové vedenie, ktoré ešte nebolo v problematike zorientované a boli aj obavy, ako sa k tomu postaví Slovenská republika,“ hovorí Hamari. Na otázku, čo sa zmenilo, keď v roku 2011 už synoda RKCS pripojenie bez problémov schválila, len lakonicky odpovedá, že najmä politická situácia v Maďarsku a na Slovensku.
Najviac ho však mrzí, že reformovaní slovenskej národnosti boli pri rozhodovaní o pripojení ignorovaní. „ O tom, že sa niečo chystá, sa slovenskí členovia Synody dozvedeli, až keď dostali materiály na rokovanie. Bol tam text ratifikačnej listiny, na základe ktorej by sme sa mali pripojiť k Maďarskej reformovanej cirkvi. Slovenskí zástupcovia žiadali, aby sa tým synoda nezaoberala a aby sa k takej dôležitej téme otvorila celocirkevná diskusia, aby sa zobrali do úvahy aj názory ľudí a výsledky sčítania obyvateľov. To však nebolo na Synode rešpektované a väčšina odhlasovala pripojenie k Maďarskej reformovanej cirkvi,“ vysvetľuje Hamari. Jeho argument proti pripojeniu je najmä teologický, kedže cirkev sa podľa neho nemôže organizovať na etnickom základe. A dodáva, že situácia na Slovensku je iná ako v niektorých ďalších krajinách, kde žijú kalvíni. Slováci tu totiž tvoria pomerne významné percento veriacich. Aj preto bolo podľa neho zvláštne, že vedenie RKCS prekonzultovalo pripojenie s biskupmi v Maďarsku, ale už nie so Slovákmi vnútri vlastnej cirkvi.
O možných scenároch ďalšieho vývoja Hamari zatiaľ hovorí opatrne. Rozhodnutie synody o pripojení nadobudne platnosť až podpisom ústavy Maďarskej reformovanej cirkvi. To by sa malo udiať v júni, dovtedy však chcú slovenskí kalvíni s vedením cirkvi rokovať. K téme prípadného rozštiepenia RKCS sa mu veľmi vyjadrovať nechce. „Nálady medzi ľuďmi sú rôzne a mnohí ľudia o tom hovoria, ale zatiaľ je to predčasné. Všetky možnosti sú otvorené, ešte hľadáme spôsoby, ako by sa rozhodnutie Synody dalo zvrátiť.“
Objavujú sa však aj radikálnejšie názory. „... biskup ako pastier aj slovenských veriacich nás odignoroval a podrobil arogantnému diktátu zo strany väčšiny. My, čo sme boli pri tom, vieme o skutočnostiach, ktorými nás zavádzali a klamali z vedenia našej cirkvi. Keď sme opúšťali rokovanie synody, pripomenuli nám, že sme prisahali poddanosť synode ako najvyššiemu orgánu cirkvi. Tak nám jasne ukázali, ako bude vyzerať ‚plná nedotknuteľnosť našich práv‘ aj budúcnosť v Maďarskej reformovanej cirkvi,“ napísal v diskusii na internetovej stránke Ondavsko –hornádskeho seniorátu člen synody Marek Kačkoš. .obavy z Bratislavy
Imrich Peres je profesorom Nového zákona a zároveň duchovným približne päťstočlenného kalvínskeho cirkevného zboru v Bratislave. Jeho členmi sú Slováci aj Maďari. Peres odmieta hovoriť o konflikte v cirkvi, netají sa však tým, že je vývojom znepokojený. Tvrdí, že zjednocovacie tendencie tu existujú už od pádu komunizmu, ale na začiatku teológovia, ktorí o nich hovorili, nemali na mysli národnostné spájanie, ale skôr zjednocovanie kvôli teologickej práci. „Odrazu to začalo získavať národnostný rozmer. Poviem vám úprimne, dôvody, prečo sa tak začalo diať, sú pre mňa dosť veľkým tajomstvom. Len čo sa však do popredia dostali národnostné myšlienky, začalo to skĺzavať do extrémov. Na jednej strane silneli hlasy, nech sa spojíme, však nás v minulosti rozbili, na druhej strane zaznieva od Slovákov oprávnená obava, že tu niekto chce vytvoriť nejakú jednotnú maďarskú cirkev,“ hovorí Peres. Práve preto, že jeho zbor je národnostné zmiešaný, vníma situáciu veľmi citlivo. Verí, že sa vášne upokoja a nezopakuje sa národnostné napätie, ktoré sa v bratislavskom zbore objavilo začiatkom 90. rokov. Momentálne vraj medzi bratislavskými kalvínmi žiadne národnostné trenice nie sú a bez problémov tu funguje aj dvojazyčnosť. On sám študoval v Prahe a v Debrecíne a dohovorí sa po slovensky, maďarsky či nemecky. „Je na škodu, keď sa zbytočne vráža klin medzi ľudí. Bolo by veľmi zle, keby to malo takto dopadnúť. Chcem veriť, že tieto tendencie k tomuto nesmerujú, ale mám trochu obavu, že to nepôjde takým smerom, ako by sme si všetci želali,“ hovorí hlava kalvínov v hlavnom meste. .nekomentujeme
Najvyššie vedenie RKCS o dôvodoch pripojenia k Maďarskej reformovanej cirkvi veľmi hovoriť nechce. O rozhovor na túto tému .týždeň požiadal biskupa Lászlóa Fazekasa, jeho zástupcu Róberta Géresiho, ako aj hovorcu RKCS Istvána Battu. Odmietli nás však s tým, že Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku sa rozhodla, že celá záležitosť je jej vnútornou vecou a nebude ju teda komentovať.
Zo súčasného diania v RKCS sa napriek tomu dá vyvodiť jeden pomerne poučný záver. Predstavitelia maďarskej menšiny často oprávnene volajú po väčšej tolerancii, dialógu a ústretovosti zo strany slovenskej väčšiny. Úprimnosti tohto volania rozhodne neprospieva, ak niektorí Maďari v situácii, keď sa ocitnú v pozícii väčšiny, odrazu rýchlo zabudnú na toleranciu, potrebu dialógu aj ústretovosť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.