Nadšení, že to všetko, čo za socializmu nebolo, je zrazu tu a v takom množstve, až oči prechádzajú. A nevšimli sme si to, ako začali zo supermarketov miznúť, ak tam vôbec niekedy boli, české či slovenské rajčiny, papriky, jablká, mrkva.
Po období tohto rôznofarebného luxusu prišla navyše doba, keď začalo byť hlavným trendom nakupovať lacno. Lacno, lacnejšie a celkom najlacnejšie. České mestá a dediny, odkiaľ zmizli „normálne“ samoobsluhy, zaplienili Lidle, Penny, Kauflandy a Billy. A v nich tých českých jabĺk či slovenských paprík bolo ešte menej, pretože prosto neboli dostatočne lacné. Vyhrávali Poliaci, no najmä Holanďania, Nemci a Španieli, ktorých ovocie a zelenina boli aj s tými tisíckami kilometrov kamiónom lacnejšie.
Keď v Klánoviciach začali pred dvoma rokmi fungovať vďaka hŕstke nadšencov trhy, prichádzali odtadiaľ mnohí moji známi sklamaní. „Šiel som tam nakúpiť a myslel som, že to tam bude lacnejšie ako v obchode. Ale kdeže, je to tam drahšie a občas o dosť,“ sťažoval sa môj otec, ktorý si na penzii našiel nový koníček, „výhodné nákupy“. A pretože má dosť času a lístok na pražskú MHD zdarma, chodieva hoci cez pol Prahy po lacnejší melón.
Ľudia ako môj otec zistili, že pre nich trhy v Klánoviciach, kde predávajú sami pestovatelia a poľnohospodári z okolitých dedín, určené nie sú. Doba sa zmenila a ten, kto pestuje zeleninu a ovocie v malom a navyše ju musí doviezť na trh, tam ešte zaplatiť za stánok, nemôže jednoducho predávať za cenu „veľkopestovateľa“. „Musíme veriť, že ľudia sa naučia na trhoch nakupovať kvalitu. Že ocenia fakt, že zelenina, ktorá sa predáva na trhu, bola ešte pred niekoľkými hodinami na poli, aj to, že časť poľnohospodárov sú už skutoční biofarmári, ktorí nepoužívajú žiadnu chémiu,“ hovoril mi v klánovickej krčme môj kamarát, zeleninár Marek Hrdlic, ktorý presne na to stavil vo svojom neveľkom obchode aj pri svojom stánku na klánovických trhoch.
Lenže to, že si zákazník za nákup na „farmárskom trhu“ niečo rád priplatí, zistili aj tie veľké nákupné centrá a hypermarkety. Farmársky trh má už dnes po Prahe kadekto. A na mnohých sa podvádza a vo veľkom. „Ľudia sú strašne naivní, ale ja už na prvý pohľad spoznám, že keď niekto predáva jahody v apríli alebo paradajky v marci, tak ich istotne nevypestoval niekde za Prahou, ale má ich z nejakého kamiónu z Holandska alebo z Talianska,“ hovoril mi Marek. „Je to však len na poctivosti tých, ktorí tie farmárske trhy prevádzkujú, či tam také veci pustia, alebo nie,“ dodával. S tým, že u nás v Klánoviciach sa také veci, našťastie, nedejú. „Inde však áno a ľudia nakupujú ako besní,“ smutne sa usmieval.
Potom prišli vražedné „uhorkové hnačky“ a ľudia sa naraz začali zaujímať, odkiaľ tá-ktorá zelenina a ovocie, čo sa k nám vozí, vlastne pochádza. V Česku síce nikto neprišiel s vyhlásením podobným poľskému premiérovi Donaldovi Tuskovi: „Tá choroba hrozí len Nemcom, ktorí jedia len španielske uhorky,“ ale aj Česi si začali dávať pozor. Nejaký chytrák napísal, že to pomôže českým pestovateľom zeleniny, pravda je však taká, že Česi, a nielen oni, prestali zeleninu pre istotu kupovať vôbec a uhorky obzvlášť. Teraz sa navyše ukázalo, že z uhoriek tá strašná infekcia nie je a možno nie je ani zo zeleniny. Isté je len to, že je najmä v Hamburgu a v severnom Nemecku vôbec a že sa šíri.
Takže, uvidíme v sobotu na klánovických trhoch, aký to bude mať na mojich spoluobčanov vplyv. Dúfam, že v zdraví, rovnako ako my všetci, záhadnú infekciu prežijeme. A pokiaľ ide o tie nevinné španielske uhorky, tých zase taká škoda nie je, pretože tie, ktoré si pamätám od Dunajskej Stredy alebo z Polabia, nie sú o nič horšie – práve naopak. Autor je redaktor Lidových novín.
Po období tohto rôznofarebného luxusu prišla navyše doba, keď začalo byť hlavným trendom nakupovať lacno. Lacno, lacnejšie a celkom najlacnejšie. České mestá a dediny, odkiaľ zmizli „normálne“ samoobsluhy, zaplienili Lidle, Penny, Kauflandy a Billy. A v nich tých českých jabĺk či slovenských paprík bolo ešte menej, pretože prosto neboli dostatočne lacné. Vyhrávali Poliaci, no najmä Holanďania, Nemci a Španieli, ktorých ovocie a zelenina boli aj s tými tisíckami kilometrov kamiónom lacnejšie.
Keď v Klánoviciach začali pred dvoma rokmi fungovať vďaka hŕstke nadšencov trhy, prichádzali odtadiaľ mnohí moji známi sklamaní. „Šiel som tam nakúpiť a myslel som, že to tam bude lacnejšie ako v obchode. Ale kdeže, je to tam drahšie a občas o dosť,“ sťažoval sa môj otec, ktorý si na penzii našiel nový koníček, „výhodné nákupy“. A pretože má dosť času a lístok na pražskú MHD zdarma, chodieva hoci cez pol Prahy po lacnejší melón.
Ľudia ako môj otec zistili, že pre nich trhy v Klánoviciach, kde predávajú sami pestovatelia a poľnohospodári z okolitých dedín, určené nie sú. Doba sa zmenila a ten, kto pestuje zeleninu a ovocie v malom a navyše ju musí doviezť na trh, tam ešte zaplatiť za stánok, nemôže jednoducho predávať za cenu „veľkopestovateľa“. „Musíme veriť, že ľudia sa naučia na trhoch nakupovať kvalitu. Že ocenia fakt, že zelenina, ktorá sa predáva na trhu, bola ešte pred niekoľkými hodinami na poli, aj to, že časť poľnohospodárov sú už skutoční biofarmári, ktorí nepoužívajú žiadnu chémiu,“ hovoril mi v klánovickej krčme môj kamarát, zeleninár Marek Hrdlic, ktorý presne na to stavil vo svojom neveľkom obchode aj pri svojom stánku na klánovických trhoch.
Lenže to, že si zákazník za nákup na „farmárskom trhu“ niečo rád priplatí, zistili aj tie veľké nákupné centrá a hypermarkety. Farmársky trh má už dnes po Prahe kadekto. A na mnohých sa podvádza a vo veľkom. „Ľudia sú strašne naivní, ale ja už na prvý pohľad spoznám, že keď niekto predáva jahody v apríli alebo paradajky v marci, tak ich istotne nevypestoval niekde za Prahou, ale má ich z nejakého kamiónu z Holandska alebo z Talianska,“ hovoril mi Marek. „Je to však len na poctivosti tých, ktorí tie farmárske trhy prevádzkujú, či tam také veci pustia, alebo nie,“ dodával. S tým, že u nás v Klánoviciach sa také veci, našťastie, nedejú. „Inde však áno a ľudia nakupujú ako besní,“ smutne sa usmieval.
Potom prišli vražedné „uhorkové hnačky“ a ľudia sa naraz začali zaujímať, odkiaľ tá-ktorá zelenina a ovocie, čo sa k nám vozí, vlastne pochádza. V Česku síce nikto neprišiel s vyhlásením podobným poľskému premiérovi Donaldovi Tuskovi: „Tá choroba hrozí len Nemcom, ktorí jedia len španielske uhorky,“ ale aj Česi si začali dávať pozor. Nejaký chytrák napísal, že to pomôže českým pestovateľom zeleniny, pravda je však taká, že Česi, a nielen oni, prestali zeleninu pre istotu kupovať vôbec a uhorky obzvlášť. Teraz sa navyše ukázalo, že z uhoriek tá strašná infekcia nie je a možno nie je ani zo zeleniny. Isté je len to, že je najmä v Hamburgu a v severnom Nemecku vôbec a že sa šíri.
Takže, uvidíme v sobotu na klánovických trhoch, aký to bude mať na mojich spoluobčanov vplyv. Dúfam, že v zdraví, rovnako ako my všetci, záhadnú infekciu prežijeme. A pokiaľ ide o tie nevinné španielske uhorky, tých zase taká škoda nie je, pretože tie, ktoré si pamätám od Dunajskej Stredy alebo z Polabia, nie sú o nič horšie – práve naopak. Autor je redaktor Lidových novín.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.