V týždni pred finále organizovala Barcelona deň pre médiá. Hráči predstupovali pred blýskajúce objektívy fotografov a odpovedali na otázky novinárov. Lionel Messi dával každým pohybom tváre najavo, že sa zrazu cíti nesvoj. Aj odpovede boli len tradičným klišé o kvalitách súpera, jeho hráčov, trénera, o radosti z možnosti hrať finále, atď. Azda len jedna veta sa vymykala z neforemného materiálu: „Keď v sobotu nastúpim, budem hrať tak ako vždy –ako keby to bol môj posledný zápas.“
Messi nie je futbalový profesionál. Stal sa robotom, pretože futbal je (zatiaľ) jediná podstatná vec v jeho živote. O jeho súkromí sa vie málo. Keby sa raz nepreriekol Leov starý otec, médiá by ani netušili, že dlhoročný vzťah s Angelou Rocuzzovou má trhliny a že svadba asi nebude. .faktor Messi
Agentúrna korešpondentka Cecilia Guardatiová, ktorá posiela domov do Argentíny z Barcelony správu o každom Messiho pohybe, hovorí: „Skutočného Messiho poznajú iba najbližší rodinní príslušníci a uzučký okruh priateľov.“ Klub v spolupráci s rodinou vytvoril okolo neho hrubý ochranný štít, ktorým ho izoluje od vplyvov bulváru a nevyspytateľných médií. V tomto smere je Messi akýsi anti Ronaldo. Nemá žiadne hviezdne maniere, silné slová a poukazovanie na vlastné bohatstvo sú preňho cudzím jazykom. Pritom zarába 37 miliónov eur ročne.
Odkedy odišiel z Barcelony Ronaldinho, Messiho vraj v meste poriadne nevidieť. Žije s otcom pri mori v Casteldefells, 20 kilometrov od mesta, v štvorizbovej vile s dvoma kúpeľňami a bazénom. Klub zabezpečil v Barcelone prácu pre staršieho brata, ktorý býva s rodinou neďaleko Messiho. Zábava s hracími konzolami so synovcami a sledovanie DVD sú obľúbeným Messiho relaxom. Raz sa priznal, že v živote prečítal iba jedinú knihu – Maradonovu autobiografiu. V súkromí aj medzi spoluhráčmi je utiahnutý, tichý, poslušný. Na ihrisku drzý, vynaliezavý, nezastaviteľný, neodolateľný a – nezabudnuteľný.
Jeho životom sú práca na tréningu a výkony v zápasoch. Keď už mala Barca istotu ligového titulu, Guardiola ho nepostavil na domáci duel s La Coruňou, po ktorom mužstvo preberalo trofej majstra. Messi sa hneval ako malý chlapec, dokonca v prvej chvíli odmietol ísť oslavovať pred fanúšikov. Tréner si ho šetril do Wembley, ale vzal mu najväčšiu radosť.
Po odchode Ibrahimoviča začal hrať ako stredný útočník, ktorý sa často zasúva k stredovej dvojici Xavi –Iniesta. V sezóne nastrieľal 53 gólov, tucet z nich v Lige majstrov. Dvoma pokoril Arsenal i Real, s maradonovským majestátom pokoril v Madride obranu bieleho baletu. „Je najlepším hráčom, akého som kedy videl. Lepšieho už nikdy trénovať nebudem,“ povedal Pep Guardiola o mužovi, ktorý si v 24 rokoch zmonopolizoval futbal. .faktor sv. Trojice
Futbal hrajú elegantne a invenčne. Santíssima Trinidad (Svätá Trojica) Barcelony bola „odkojená" v akadémii La Masia. Futbalová škola Barcelony funguje od roku 1979, po Cruyffovom návrhu vtedajšiemu prezidentovi Nuňezovi, a systematicky produkuje skvelých hráčov. Má striktný, pre mnohých futbalových žiakov neznesiteľný režim. Futbal, škola, povinnosti, prísna disciplína, večierka, kontroly. To všetko pri odlúčení od rodiny a priateľov.
Traduje sa, že každý z troch najlepších hráčov sveta za rok 2010 prekonával v La Masia obrovské problémy. Iniesta prišiel do akadémie ako 12-ročný z Albacete a počas prvých dvoch týždňov poriadne nejedol. Nevedel si zvyknúť na nový režim. Messi prišiel ako 13-ročný a po dvoch mesiacoch úpenlivo volal mame do Argentíny, aby si ho prišla vyzdvihnúť, lebo ho trápia stavy úzkosti. Pricestoval otec Jorge, ale po tajuplnom rozhovore s klubovou legendou Carlesom Rexachom sa mladý Leo rozhodol v Barcelone zostať.
Xavi bol v menšej výhode. Pochádza z neďalekej Terrassy. V akadémii bol od 11 rokov, učiteľov a trénerov trápil v prvých mesiacoch tým, že ako introvert vôbec s nikým nekomunikoval. Teraz hrajú spolu a miešajú farby futbalovej fantázie. Pracovná etika celého tímu sa prenáša do výkonov, ktorých ofenzívnymi nositeľmi sú práve títo traja majstri. „Musíte len rýchlo myslieť a vnímať priestor. Celý deň sa všade okolo seba pozerám. Na ihrisku len sledujem, ako sa priestor zapĺňa – napravo, naľavo, predo mnou, za mnou. Priestor, priestor, priestor a práca s ním – s loptou a bez nej – to je naša mantra,“ povedal po finále Xavi. .faktor Guardiola
Za tri roky dobyl s tímom 11 trofejí. Vo Wembley zažil zisk pohára majstrov ako hráč (1992) aj ako tréner. Syn Barcelony, ktorý prešiel celou klubovou mašinériou. Od prvých krokov v La Masia cez skvelú hráčsku kariéru až po nečakaný návrat v úlohe trénera v lete 2008. Jeho práca sa odvíja od klubových koreňov, filozofie a DNA.
Guardiola priniesol na Nou Camp mnoho nových prvkov. Okrem velebenej útočnej hry Barcelona neustále napreduje v dynamike presingu. Stále však tvrdí, že najväčšiu revolúciu nerobí jeho mužstvo, pretože je len súčasťou odkazu Cruyffovho Dream-Teamu z prvej polovice 90. rokov: „Boli sme priekopníkmi ultramoderného futbalu. Ak by neexistovalo vtedajšie mužstvo, nebola by tu dnešná Barcelona. Môžeme teraz získať viac trofejí, ale význam Dream-Teamu už nemôže byť prekonaný.“
Barcelona triumfovala futbalovo i ľudsky. Isteže, má hráčov, ktorí vedia vytvárať tlak na rozhodcov a snažia sa využiť vo svoj prospech každý faul či každý zlý moment súpera. Ale vo futbale to tak býva, väčšina hráčov vie byť čertovsky vynaliezavá, barcelonských nevynímajúc. Ľudským víťazstvom Barcelony je návrat Erica Abidala. Desať týždňov po operácii rakovinového nádoru na pečeni hral finále Ligy majstrov a vodcovia tímu Xavi a Puyol ho vyzvali, aby s kapitánskou páskou prebral trofej. Tak, ako svet v tomto roku pochopil, že Barcelona hrá najlepší futbal, tak Barcelona pochopila, že sú aj dôležitejšie veci ako najkrajšia hra na svete. .faktor Barcelona
Barcelona mala v sezóne 70-percentný priemer držania lopty a posunula hranice myslenia o totálnom futbale ďalej. Johan Cruyff jej počas sezóny odkázal, že nemusí vyhrávať súťaže, pretože hrá epochálny futbal: „Táto Barcelona sa môže porovnávať s historickými maximami Realu Madrid z 50. rokov, Ajaxu Amsterdam zo 70. rokov či AC Milána z konca 80. rokov. A nemusí získavať ani toľko trofejí.“
Za najväčšie víťazstvo Barcelony považujem skutočnosť, že všetci jej najväčší rivali, počnúc Realom Madrid a končiac Manchestrom United či Chelsea, budú odkázaní v budúcich rokoch na to, aby nehľadali úspešnú mourinhovskú antibarcelonskú doktrínu. Nie, budú musieť hľadať cestu k rovnakému futbalovému pozitivizmu, k rovnakej hre, ktorej cieľom nie je ničiť a búrať, ale tvoriť a zabávať. Ani Barca nehrá len s dávkou improvizácie. Všetky kvality sú podkuté systémom, automatizmami, snahu o pútavý obsah však povýšila nad formu, za ktorou sa u väčšiny skrýva iba snaha vyhrávať za každú cenu.
Barcelona nebude zdolateľná, kým sa k nej niekto nepriblíži v kvalite jej najväčších zbraní. Nehrá futbal len preto, aby bola slávna, hrá preto, aby ohurovala štýlom – a v tom je radostné posolstvo jej identity. Je najlepšia, pretože vrátila na tvár futbalového fanúšika úsmev. Autor je komentátor STV.
Messi nie je futbalový profesionál. Stal sa robotom, pretože futbal je (zatiaľ) jediná podstatná vec v jeho živote. O jeho súkromí sa vie málo. Keby sa raz nepreriekol Leov starý otec, médiá by ani netušili, že dlhoročný vzťah s Angelou Rocuzzovou má trhliny a že svadba asi nebude. .faktor Messi
Agentúrna korešpondentka Cecilia Guardatiová, ktorá posiela domov do Argentíny z Barcelony správu o každom Messiho pohybe, hovorí: „Skutočného Messiho poznajú iba najbližší rodinní príslušníci a uzučký okruh priateľov.“ Klub v spolupráci s rodinou vytvoril okolo neho hrubý ochranný štít, ktorým ho izoluje od vplyvov bulváru a nevyspytateľných médií. V tomto smere je Messi akýsi anti Ronaldo. Nemá žiadne hviezdne maniere, silné slová a poukazovanie na vlastné bohatstvo sú preňho cudzím jazykom. Pritom zarába 37 miliónov eur ročne.
Odkedy odišiel z Barcelony Ronaldinho, Messiho vraj v meste poriadne nevidieť. Žije s otcom pri mori v Casteldefells, 20 kilometrov od mesta, v štvorizbovej vile s dvoma kúpeľňami a bazénom. Klub zabezpečil v Barcelone prácu pre staršieho brata, ktorý býva s rodinou neďaleko Messiho. Zábava s hracími konzolami so synovcami a sledovanie DVD sú obľúbeným Messiho relaxom. Raz sa priznal, že v živote prečítal iba jedinú knihu – Maradonovu autobiografiu. V súkromí aj medzi spoluhráčmi je utiahnutý, tichý, poslušný. Na ihrisku drzý, vynaliezavý, nezastaviteľný, neodolateľný a – nezabudnuteľný.
Jeho životom sú práca na tréningu a výkony v zápasoch. Keď už mala Barca istotu ligového titulu, Guardiola ho nepostavil na domáci duel s La Coruňou, po ktorom mužstvo preberalo trofej majstra. Messi sa hneval ako malý chlapec, dokonca v prvej chvíli odmietol ísť oslavovať pred fanúšikov. Tréner si ho šetril do Wembley, ale vzal mu najväčšiu radosť.
Po odchode Ibrahimoviča začal hrať ako stredný útočník, ktorý sa často zasúva k stredovej dvojici Xavi –Iniesta. V sezóne nastrieľal 53 gólov, tucet z nich v Lige majstrov. Dvoma pokoril Arsenal i Real, s maradonovským majestátom pokoril v Madride obranu bieleho baletu. „Je najlepším hráčom, akého som kedy videl. Lepšieho už nikdy trénovať nebudem,“ povedal Pep Guardiola o mužovi, ktorý si v 24 rokoch zmonopolizoval futbal. .faktor sv. Trojice
Futbal hrajú elegantne a invenčne. Santíssima Trinidad (Svätá Trojica) Barcelony bola „odkojená" v akadémii La Masia. Futbalová škola Barcelony funguje od roku 1979, po Cruyffovom návrhu vtedajšiemu prezidentovi Nuňezovi, a systematicky produkuje skvelých hráčov. Má striktný, pre mnohých futbalových žiakov neznesiteľný režim. Futbal, škola, povinnosti, prísna disciplína, večierka, kontroly. To všetko pri odlúčení od rodiny a priateľov.
Traduje sa, že každý z troch najlepších hráčov sveta za rok 2010 prekonával v La Masia obrovské problémy. Iniesta prišiel do akadémie ako 12-ročný z Albacete a počas prvých dvoch týždňov poriadne nejedol. Nevedel si zvyknúť na nový režim. Messi prišiel ako 13-ročný a po dvoch mesiacoch úpenlivo volal mame do Argentíny, aby si ho prišla vyzdvihnúť, lebo ho trápia stavy úzkosti. Pricestoval otec Jorge, ale po tajuplnom rozhovore s klubovou legendou Carlesom Rexachom sa mladý Leo rozhodol v Barcelone zostať.
Xavi bol v menšej výhode. Pochádza z neďalekej Terrassy. V akadémii bol od 11 rokov, učiteľov a trénerov trápil v prvých mesiacoch tým, že ako introvert vôbec s nikým nekomunikoval. Teraz hrajú spolu a miešajú farby futbalovej fantázie. Pracovná etika celého tímu sa prenáša do výkonov, ktorých ofenzívnymi nositeľmi sú práve títo traja majstri. „Musíte len rýchlo myslieť a vnímať priestor. Celý deň sa všade okolo seba pozerám. Na ihrisku len sledujem, ako sa priestor zapĺňa – napravo, naľavo, predo mnou, za mnou. Priestor, priestor, priestor a práca s ním – s loptou a bez nej – to je naša mantra,“ povedal po finále Xavi. .faktor Guardiola
Za tri roky dobyl s tímom 11 trofejí. Vo Wembley zažil zisk pohára majstrov ako hráč (1992) aj ako tréner. Syn Barcelony, ktorý prešiel celou klubovou mašinériou. Od prvých krokov v La Masia cez skvelú hráčsku kariéru až po nečakaný návrat v úlohe trénera v lete 2008. Jeho práca sa odvíja od klubových koreňov, filozofie a DNA.
Guardiola priniesol na Nou Camp mnoho nových prvkov. Okrem velebenej útočnej hry Barcelona neustále napreduje v dynamike presingu. Stále však tvrdí, že najväčšiu revolúciu nerobí jeho mužstvo, pretože je len súčasťou odkazu Cruyffovho Dream-Teamu z prvej polovice 90. rokov: „Boli sme priekopníkmi ultramoderného futbalu. Ak by neexistovalo vtedajšie mužstvo, nebola by tu dnešná Barcelona. Môžeme teraz získať viac trofejí, ale význam Dream-Teamu už nemôže byť prekonaný.“
Barcelona triumfovala futbalovo i ľudsky. Isteže, má hráčov, ktorí vedia vytvárať tlak na rozhodcov a snažia sa využiť vo svoj prospech každý faul či každý zlý moment súpera. Ale vo futbale to tak býva, väčšina hráčov vie byť čertovsky vynaliezavá, barcelonských nevynímajúc. Ľudským víťazstvom Barcelony je návrat Erica Abidala. Desať týždňov po operácii rakovinového nádoru na pečeni hral finále Ligy majstrov a vodcovia tímu Xavi a Puyol ho vyzvali, aby s kapitánskou páskou prebral trofej. Tak, ako svet v tomto roku pochopil, že Barcelona hrá najlepší futbal, tak Barcelona pochopila, že sú aj dôležitejšie veci ako najkrajšia hra na svete. .faktor Barcelona
Barcelona mala v sezóne 70-percentný priemer držania lopty a posunula hranice myslenia o totálnom futbale ďalej. Johan Cruyff jej počas sezóny odkázal, že nemusí vyhrávať súťaže, pretože hrá epochálny futbal: „Táto Barcelona sa môže porovnávať s historickými maximami Realu Madrid z 50. rokov, Ajaxu Amsterdam zo 70. rokov či AC Milána z konca 80. rokov. A nemusí získavať ani toľko trofejí.“
Za najväčšie víťazstvo Barcelony považujem skutočnosť, že všetci jej najväčší rivali, počnúc Realom Madrid a končiac Manchestrom United či Chelsea, budú odkázaní v budúcich rokoch na to, aby nehľadali úspešnú mourinhovskú antibarcelonskú doktrínu. Nie, budú musieť hľadať cestu k rovnakému futbalovému pozitivizmu, k rovnakej hre, ktorej cieľom nie je ničiť a búrať, ale tvoriť a zabávať. Ani Barca nehrá len s dávkou improvizácie. Všetky kvality sú podkuté systémom, automatizmami, snahu o pútavý obsah však povýšila nad formu, za ktorou sa u väčšiny skrýva iba snaha vyhrávať za každú cenu.
Barcelona nebude zdolateľná, kým sa k nej niekto nepriblíži v kvalite jej najväčších zbraní. Nehrá futbal len preto, aby bola slávna, hrá preto, aby ohurovala štýlom – a v tom je radostné posolstvo jej identity. Je najlepšia, pretože vrátila na tvár futbalového fanúšika úsmev. Autor je komentátor STV.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.