.téme obnovy najvzácnejšej barokovej stavby (polovica 18. storočia) svojho druhu na Slovensku sme sa v .týždni venovali viackrát. V roku 2007 ju z podnetu niekoľkých občianskych aktivistov zo Spolku Banskej Štiavnice ´91,
zapálených pre vec, zaradila americká súkromná inštitúcia Svetový pamiatkový fond (WMF) na zoznam sto najohrozenejších pamiatok na svete. Dovtedy táto nádherná pamiatka, ktorá je jedným zo symbolov Slovenska, chátrala a ničili ju vandali. Zápis WMF oprávnene vyvolal zmiešané pocity pýchy (na to vzácne, čo tu máme) a hanby (ako sa o to nestaráme), no zmobilizoval odbornú aj laickú verejnosť.
KF zastavil devastovanie a zabezpečil obnovu pamiatky. Združil nielen vlastníkov kalvárie, ktorými sú rímskokatolícka cirkev, Lesy SR a mesto Banská Štiavnica, ale aj Slovenské banské múzeum, Slovenský skauting a Spolok Banskej Štiavnice ´91. Memorandum o spolupráci a ustanovujúca listina zaväzuje všetkých členov, aby kalvária slúžila sakrálnym účelom, s možnosťou občasnej kultúrnej aktivity. Závisťou a zlobou motivované hlasy o „komerčných plánoch“, aké sa na Slovensku vždy nájdu, netreba ani komentovať. Vďaka pochopeniu sponzorov – predovšetkým Nadácie VÚB a ministerstva kultúry –sa práce naplno rozbehli a už teraz v lete chce KF odovzdať verejnosti zreštaurovaný Dolný kostol. Medzi množstvo doterajších aktivít patria okrem brigád napríklad aj medzinárodné workshopy a vytvorenie expozície unikátnych originálov barokových reliéfov a plastík Kalvária v azyle na Starom zámku. Významnou mierou prispeli aj súkromní donori ako WMF, Nadácia VÚB či najnovšie Stredoslovenská energetika. Obnova Kalvárie je plánovaná na obdobie desiatich až dvanástich rokov, teraz sa ukončuje tretí rok prác. Celkovo na obnovu čaká dvadsaťtri objektov, doteraz sa začalo pracovať na piatich.
V čom je teda problém? Práce v celkovej výške 5 miliónov eur sa po zime akosi zasekli. KPÚ vydal doteraz vyše dvesto rozhodnutí a nariadení, v ktorých napadol okrem iného aj technológie použitých omietok, ktoré zavlhli. A obnova kalvárie opäť začala strácať tempo. .prečo?
Kráčame so šéfom Kalvárskeho fondu Martinom Macharikom popri Dolnom kostole. Horšie ako po diviakoch rozrytá zem je dielom neznámych „štvorkolkárov“. To však nie je to najhoršie.
„Svojpomocne sme získali zdroje na obnovu kalvárie, máme dohodu s vlastníkmi, projektovú dokumentáciu. Štát, presnejšie KPÚ, nám však hádže polená pod nohy, väčšina prác, najmä na omietkach, je zastavená. Podobne stojí inštalácia schváleného prírodného amfiteátrového sedenia, šindľovanie, úprava zelene. Akýkoľvek odborný problém, aj banálny, ktorý sa bežne rieši pohovorom alebo šetrením na stavbe, je tu riešený zastavením prác, komisionálnym preverovaním,“ hovorí Macharik a dodáva: „Napríklad v roku 2009 uplynulo od avíza na komisiu reštaurátorov po jej zvolanie jedenásť mesiacov. Medzitým sme mali zastaviť práce na freskách. To isté sa teraz deje s fasádami. Strácame čas a pekné počasie, už dva mesiace sme mohli pracovať.“
Členovia KP boli už dávnejšie „dobromyseľne“ upozornení, že pokiaľ obnovu pamiatky nebudú robiť správni ľudia a správne firmy, tak bude problém. Aktivisti KF sa nazdávajú, že za všemožnými obštrukciami zo strany KPÚ je aj istý druh pomsty riaditeľa Suru za to, že sa dlhoročne angažujú vo viacerých závažných štiavnických kauzách v súvislosti s problematickou obnovou pamiatok, ktorú jeho úrad „posvätil“. Majú preukázané, že v minimálne desiatich prípadoch majiteľ flagrantne ničí pamiatku, pričom KPÚ nekoná. Za všetky prípady porušenia zásad pamiatkovej starostlivosti možno spomenúť „návrh na obnovu“ národnej kultúrnej pamiatky na Kammerhofskej 17 (vlastník Milan Borguľa, v nedávnych komunálnych voľbách kandidát SMER-SD na starostu mestskej časti Bratislava Staré Mesto), ktorej prípravná dokumentácia získala podporu z grantu ministerstva kultúry. KPÚ tu bez problémov schvaľuje rozsiahle búracie práce na kultúrnej pamiatke.
Príkladov obštrukcií zo strany KPÚ pri obnove kalvárie je veľa, aj okrem omietok, ktoré počas daždivého roka 2010 zavlhli a potom zamrzli. KF mal napríklad zámer osadiť lavičky na prírodné sedenie v záhrade za Dolným kostolom. KPÚ im schválil najprv zámer, potom štúdiu a krátko pred začatím prác to zastavil – bez ďalších vysvetlení. Alebo strecha na kaplnke, ktorej opravu sponzorujú sestry Emília a Magda Vášáryové, štiavnické rodáčky. KPÚ najprv súhlasil s tým, že bude ošindľovaná, a nie oplechovaná. Keď potom KF chcel analogickou technológiou robiť strechy ďalších kaplniek, KPÚ to zamietol ako „úplne nevhodnú krytinu“. Ďalším neuveriteľným krokom KPÚ bolo nariadenie jednorazovo vyrúbať lipovú aleju. Členov KF to šokovalo, pretože dovtedy dva roky pracovali s tímom odborníkov zo zvolenskej Technickej univerzity na tom, ako postupne nahradiť dreviny tak, aby brutálnym výrubom nebol narušený efekt „zeleného kopca“. .združenie proti združeniu
To, že kalvária je iba jedným z prejavov hlbšieho štiavnického sporu, je zrejmé aj z čohosi iného. Vlani v novembri sa obrátilo novovzniknuté občianske združenie Fórum starej Štiavnice na ministra kultúry listom, v ktorom tvrdia, že s obnovou pamiatok v meste nie je všetko v poriadku. Píšu o skupine „nadšencov“ s názvom Spolok ´91 (ani názov neuvádzajú správne) a sprostredkovane aj Kalvárskeho fondu, ktorí postupne „získali neobmedzený vplyv, šíria strach aj na orgány štátnej správy prostredníctvom odborných pracovníkov a tiež na samosprávu a „povyšujú zákon o ochrane pamiatok nad normy“. Ba čo viac, údajne sa „verejne a opakovane vyhrážajú priamym vplyvom na UNESCO“, pričom „bezprecedentne presadzujú financovanie pamiatok úzkej skupiny vlastníkov, ktorí musia byť ich priaznivcami“.
Vážne obvinenia, no nekonkrétne. Signatármi Fóra starej Štiavnice sú podnikatelia, vlastníci pamiatok a historických stavieb, dlhodobo nespokojní s „fundamentalistickými pamiatkarmi“, ktorí ich – podľa ich presvedčenia – obmedzujú. Naopak, pamiatkari sú presvedčení, že pre niektorých signatárov slúžia historické objekty ako kulisa, ako imidž, bez toho, aby chápali a najmä cítili ich hodnoty.
„Celkom im unikajú zásady pamiatkovej ochrany, napríklad dodržiavanie medzinárodnej Konvencie o záchrane kultúrneho dedičstva UNESCO, ku ktorej sa Slovensko zaviazalo,“ uvádza Katarína Vošková, bývalá vedúca štiavnického pracoviska Pamiatkového úradu a iniciátorka obnovy kalvárie, ktorá pokračuje: „Ak by sme povýšili normy nad zákon o ochrane pamiatkového fondu, tak podľa súčasných statických noriem by nesmel ostať stáť v Štiavnici nijaký historický dom – nemá základy, no napriek normám tam stojí pol tisícročia aj dlhšie. Každému, kto si váži pamiatky a históriu, je jasné, že domy sa opravujú tak, aby bol prioritný ich pôvodný historický vzhľad a aby boli zachované podľa možnosti čo najviac ich pôvodné konštrukcie.“
Vošková sa zhoduje so signatármi Fóra, že v niektorých prípadoch skutočne boli granty použité nie na obnovu, ale na ničenie pamiatkových hodnôt. Na rozdiel od nich však konkrétne hovorí o tom, že sa minuli na diskutabilné práce, napríklad reštaurátorské. Spomína aj objekt na Námestí sv. Trojice 198 / II, kde riaditeľ KPÚ Miroslav Sura presadzoval metodickým usmernením využiť financie grantu výlučne na reštaurovanie len nedávno zreštaurovanej fasády, nie na záchranu ostatných ohrozených konštrukcií domu. Samotný Sura pritom (pozri rámček) popiera svoje prepojenie s Fórom starej Štiavnice. Ako si však vysvetliť fakt, že list tohto združenia ministrovi bol písaný na počítači jeho blízkej kolegyne z KPÚ? .reštaurátori: medzi kameňmi
V nepríjemnej situácii, akoby medzi dvoma kameňmi, sa ocitli reštaurátori Vladislav Plekanec a Ján Hromada, ktorých angažoval KF, pričom ako prvý krok urobili audit pamiatky na kompletný reštaurátorský výskum na Dolnom a Hornom kostole a šestnástich kaplnkách. Obaja svorne s ľútosťou konštatujú, že do pracovných, odborných vzťahov vstúpili osobné spory medzi riaditeľom KPÚ a ľuďmi z KF, ktorí boli v minulosti kolegami.
„Takýto neštandardný vzťah medzi investorom a KPÚ som počas štrnástich rokov praxe nezažil nikde na Slovensku. Treba však korektne uviesť, že pred tromi rokmi, keď sme začínali, vzťahy neboli také napäté. Dnes šéf KF s riaditeľom KPÚ komunikuje radšej cez právnika. Je mi to hrozne ľúto, pretože ide o nádherný projekt, jeden z najvýznamnejších na Slovensku, ktorému verím a do ktorého som investoval aj ja sám: zreštauroval som tri kaplnky za cenu dvoch,“ vysvetľuje Plekanec, ktorý pracuje aj na ďalších veľkých sakrálnych projektoch v Šaštíne a v Trnave.
Podobne ako on, ani jeho kolega reštaurátor Ján Hromada nevidí ako neriešiteľné otázky, či použiť vápenné, alebo iné omietky. „Z odborného pohľadu neboli vápenné technológie úplne spochybnené, nebolo nariadené ich odstránenie. Spor bol najmä o to, že sa pustili príliš skoro v soklových častiach, pričom podľa predpisu sanačného projektu som mal rok čakať. Mrzí ma však, že pán riaditeľ Sura zvolal komisiu vo februári, pričom my sme už v máji mali projekty a mohol na problémy poukázať skôr,“ dodáva Hromada.
Najnovšie sa práce na obnove kalvárie opäť obnovili: Dňa 15. mája vypršal termín a KPÚ nevedel obhájiť zákaz prác. Vzťahy však nie sú napravené. S prácou riaditeľa KPÚ Miroslava Suru v odborných kruhoch už dlhšie vládne nespokojnosť, ktorá súvisí s mnohými spornými rozhodnutiami. Budú to jeho nadriadení riešiť?
zapálených pre vec, zaradila americká súkromná inštitúcia Svetový pamiatkový fond (WMF) na zoznam sto najohrozenejších pamiatok na svete. Dovtedy táto nádherná pamiatka, ktorá je jedným zo symbolov Slovenska, chátrala a ničili ju vandali. Zápis WMF oprávnene vyvolal zmiešané pocity pýchy (na to vzácne, čo tu máme) a hanby (ako sa o to nestaráme), no zmobilizoval odbornú aj laickú verejnosť.
KF zastavil devastovanie a zabezpečil obnovu pamiatky. Združil nielen vlastníkov kalvárie, ktorými sú rímskokatolícka cirkev, Lesy SR a mesto Banská Štiavnica, ale aj Slovenské banské múzeum, Slovenský skauting a Spolok Banskej Štiavnice ´91. Memorandum o spolupráci a ustanovujúca listina zaväzuje všetkých členov, aby kalvária slúžila sakrálnym účelom, s možnosťou občasnej kultúrnej aktivity. Závisťou a zlobou motivované hlasy o „komerčných plánoch“, aké sa na Slovensku vždy nájdu, netreba ani komentovať. Vďaka pochopeniu sponzorov – predovšetkým Nadácie VÚB a ministerstva kultúry –sa práce naplno rozbehli a už teraz v lete chce KF odovzdať verejnosti zreštaurovaný Dolný kostol. Medzi množstvo doterajších aktivít patria okrem brigád napríklad aj medzinárodné workshopy a vytvorenie expozície unikátnych originálov barokových reliéfov a plastík Kalvária v azyle na Starom zámku. Významnou mierou prispeli aj súkromní donori ako WMF, Nadácia VÚB či najnovšie Stredoslovenská energetika. Obnova Kalvárie je plánovaná na obdobie desiatich až dvanástich rokov, teraz sa ukončuje tretí rok prác. Celkovo na obnovu čaká dvadsaťtri objektov, doteraz sa začalo pracovať na piatich.
V čom je teda problém? Práce v celkovej výške 5 miliónov eur sa po zime akosi zasekli. KPÚ vydal doteraz vyše dvesto rozhodnutí a nariadení, v ktorých napadol okrem iného aj technológie použitých omietok, ktoré zavlhli. A obnova kalvárie opäť začala strácať tempo. .prečo?
Kráčame so šéfom Kalvárskeho fondu Martinom Macharikom popri Dolnom kostole. Horšie ako po diviakoch rozrytá zem je dielom neznámych „štvorkolkárov“. To však nie je to najhoršie.
„Svojpomocne sme získali zdroje na obnovu kalvárie, máme dohodu s vlastníkmi, projektovú dokumentáciu. Štát, presnejšie KPÚ, nám však hádže polená pod nohy, väčšina prác, najmä na omietkach, je zastavená. Podobne stojí inštalácia schváleného prírodného amfiteátrového sedenia, šindľovanie, úprava zelene. Akýkoľvek odborný problém, aj banálny, ktorý sa bežne rieši pohovorom alebo šetrením na stavbe, je tu riešený zastavením prác, komisionálnym preverovaním,“ hovorí Macharik a dodáva: „Napríklad v roku 2009 uplynulo od avíza na komisiu reštaurátorov po jej zvolanie jedenásť mesiacov. Medzitým sme mali zastaviť práce na freskách. To isté sa teraz deje s fasádami. Strácame čas a pekné počasie, už dva mesiace sme mohli pracovať.“
Členovia KP boli už dávnejšie „dobromyseľne“ upozornení, že pokiaľ obnovu pamiatky nebudú robiť správni ľudia a správne firmy, tak bude problém. Aktivisti KF sa nazdávajú, že za všemožnými obštrukciami zo strany KPÚ je aj istý druh pomsty riaditeľa Suru za to, že sa dlhoročne angažujú vo viacerých závažných štiavnických kauzách v súvislosti s problematickou obnovou pamiatok, ktorú jeho úrad „posvätil“. Majú preukázané, že v minimálne desiatich prípadoch majiteľ flagrantne ničí pamiatku, pričom KPÚ nekoná. Za všetky prípady porušenia zásad pamiatkovej starostlivosti možno spomenúť „návrh na obnovu“ národnej kultúrnej pamiatky na Kammerhofskej 17 (vlastník Milan Borguľa, v nedávnych komunálnych voľbách kandidát SMER-SD na starostu mestskej časti Bratislava Staré Mesto), ktorej prípravná dokumentácia získala podporu z grantu ministerstva kultúry. KPÚ tu bez problémov schvaľuje rozsiahle búracie práce na kultúrnej pamiatke.
Príkladov obštrukcií zo strany KPÚ pri obnove kalvárie je veľa, aj okrem omietok, ktoré počas daždivého roka 2010 zavlhli a potom zamrzli. KF mal napríklad zámer osadiť lavičky na prírodné sedenie v záhrade za Dolným kostolom. KPÚ im schválil najprv zámer, potom štúdiu a krátko pred začatím prác to zastavil – bez ďalších vysvetlení. Alebo strecha na kaplnke, ktorej opravu sponzorujú sestry Emília a Magda Vášáryové, štiavnické rodáčky. KPÚ najprv súhlasil s tým, že bude ošindľovaná, a nie oplechovaná. Keď potom KF chcel analogickou technológiou robiť strechy ďalších kaplniek, KPÚ to zamietol ako „úplne nevhodnú krytinu“. Ďalším neuveriteľným krokom KPÚ bolo nariadenie jednorazovo vyrúbať lipovú aleju. Členov KF to šokovalo, pretože dovtedy dva roky pracovali s tímom odborníkov zo zvolenskej Technickej univerzity na tom, ako postupne nahradiť dreviny tak, aby brutálnym výrubom nebol narušený efekt „zeleného kopca“. .združenie proti združeniu
To, že kalvária je iba jedným z prejavov hlbšieho štiavnického sporu, je zrejmé aj z čohosi iného. Vlani v novembri sa obrátilo novovzniknuté občianske združenie Fórum starej Štiavnice na ministra kultúry listom, v ktorom tvrdia, že s obnovou pamiatok v meste nie je všetko v poriadku. Píšu o skupine „nadšencov“ s názvom Spolok ´91 (ani názov neuvádzajú správne) a sprostredkovane aj Kalvárskeho fondu, ktorí postupne „získali neobmedzený vplyv, šíria strach aj na orgány štátnej správy prostredníctvom odborných pracovníkov a tiež na samosprávu a „povyšujú zákon o ochrane pamiatok nad normy“. Ba čo viac, údajne sa „verejne a opakovane vyhrážajú priamym vplyvom na UNESCO“, pričom „bezprecedentne presadzujú financovanie pamiatok úzkej skupiny vlastníkov, ktorí musia byť ich priaznivcami“.
Vážne obvinenia, no nekonkrétne. Signatármi Fóra starej Štiavnice sú podnikatelia, vlastníci pamiatok a historických stavieb, dlhodobo nespokojní s „fundamentalistickými pamiatkarmi“, ktorí ich – podľa ich presvedčenia – obmedzujú. Naopak, pamiatkari sú presvedčení, že pre niektorých signatárov slúžia historické objekty ako kulisa, ako imidž, bez toho, aby chápali a najmä cítili ich hodnoty.
„Celkom im unikajú zásady pamiatkovej ochrany, napríklad dodržiavanie medzinárodnej Konvencie o záchrane kultúrneho dedičstva UNESCO, ku ktorej sa Slovensko zaviazalo,“ uvádza Katarína Vošková, bývalá vedúca štiavnického pracoviska Pamiatkového úradu a iniciátorka obnovy kalvárie, ktorá pokračuje: „Ak by sme povýšili normy nad zákon o ochrane pamiatkového fondu, tak podľa súčasných statických noriem by nesmel ostať stáť v Štiavnici nijaký historický dom – nemá základy, no napriek normám tam stojí pol tisícročia aj dlhšie. Každému, kto si váži pamiatky a históriu, je jasné, že domy sa opravujú tak, aby bol prioritný ich pôvodný historický vzhľad a aby boli zachované podľa možnosti čo najviac ich pôvodné konštrukcie.“
Vošková sa zhoduje so signatármi Fóra, že v niektorých prípadoch skutočne boli granty použité nie na obnovu, ale na ničenie pamiatkových hodnôt. Na rozdiel od nich však konkrétne hovorí o tom, že sa minuli na diskutabilné práce, napríklad reštaurátorské. Spomína aj objekt na Námestí sv. Trojice 198 / II, kde riaditeľ KPÚ Miroslav Sura presadzoval metodickým usmernením využiť financie grantu výlučne na reštaurovanie len nedávno zreštaurovanej fasády, nie na záchranu ostatných ohrozených konštrukcií domu. Samotný Sura pritom (pozri rámček) popiera svoje prepojenie s Fórom starej Štiavnice. Ako si však vysvetliť fakt, že list tohto združenia ministrovi bol písaný na počítači jeho blízkej kolegyne z KPÚ? .reštaurátori: medzi kameňmi
V nepríjemnej situácii, akoby medzi dvoma kameňmi, sa ocitli reštaurátori Vladislav Plekanec a Ján Hromada, ktorých angažoval KF, pričom ako prvý krok urobili audit pamiatky na kompletný reštaurátorský výskum na Dolnom a Hornom kostole a šestnástich kaplnkách. Obaja svorne s ľútosťou konštatujú, že do pracovných, odborných vzťahov vstúpili osobné spory medzi riaditeľom KPÚ a ľuďmi z KF, ktorí boli v minulosti kolegami.
„Takýto neštandardný vzťah medzi investorom a KPÚ som počas štrnástich rokov praxe nezažil nikde na Slovensku. Treba však korektne uviesť, že pred tromi rokmi, keď sme začínali, vzťahy neboli také napäté. Dnes šéf KF s riaditeľom KPÚ komunikuje radšej cez právnika. Je mi to hrozne ľúto, pretože ide o nádherný projekt, jeden z najvýznamnejších na Slovensku, ktorému verím a do ktorého som investoval aj ja sám: zreštauroval som tri kaplnky za cenu dvoch,“ vysvetľuje Plekanec, ktorý pracuje aj na ďalších veľkých sakrálnych projektoch v Šaštíne a v Trnave.
Podobne ako on, ani jeho kolega reštaurátor Ján Hromada nevidí ako neriešiteľné otázky, či použiť vápenné, alebo iné omietky. „Z odborného pohľadu neboli vápenné technológie úplne spochybnené, nebolo nariadené ich odstránenie. Spor bol najmä o to, že sa pustili príliš skoro v soklových častiach, pričom podľa predpisu sanačného projektu som mal rok čakať. Mrzí ma však, že pán riaditeľ Sura zvolal komisiu vo februári, pričom my sme už v máji mali projekty a mohol na problémy poukázať skôr,“ dodáva Hromada.
Najnovšie sa práce na obnove kalvárie opäť obnovili: Dňa 15. mája vypršal termín a KPÚ nevedel obhájiť zákaz prác. Vzťahy však nie sú napravené. S prácou riaditeľa KPÚ Miroslava Suru v odborných kruhoch už dlhšie vládne nespokojnosť, ktorá súvisí s mnohými spornými rozhodnutiami. Budú to jeho nadriadení riešiť?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.