Sympatické ukulele sa síce významom nevyrovná elektrickej alebo akustickej gitare, ale určite sa dá hovoriť o ukulelemánii, ktorá sa dostala aj k nám. Tomuto nástroju napríklad úplne prepadol spevák americkej rockovej skupiny Pearl Jam Eddie Vedder, ktorému v týchto dňoch vychádza druhý sólvý album Ukulele song, zložený z pesničiek, hraných na tomto štvorstrunovom inštrumente. Už druhý rok po sebe je najväčším letným hitom krásna coververzia Over The Rainbow od dnes už nebohého havajského speváka Isreala Kamakawiwoolea. Ešte nedávno svetové hitparády ovládla skladba Hey, Soul Sister od skupiny Train, veľmi príbuzná veľkému hitu Jasona Mraza I am Yours. Výškový, ale zároveň príjemný tón ukulele sa dostal aj k nám, napríklad znie aj na poslednom hite Jany Kirschnerovej Keby si bol môj. A predovšetkým, nástroj sa rozšíril medzi nadšencov amatérov, ktorí si ho berú so sebou takmer všade. Malé ukulele zaberie v batohu toľko miesta ako náhradné topánky.
Domovskou krajinou ukulele je Havaj, ale jej vynálezcovia pochádzajú z radov portugalsko-španielskych prisťahovalcov, ktorí dorazili na pacifický ostrov v druhej polovici 19. storočia. Emigranti ho pomenovali ako machete, ale nakoniec mu prischol havajský názov ukulele. Prvá zmienka o nástroje je z augusta 1897, keď miestne noviny Hawaiian Gazette napísali, že na jeden z ostrovov dorazili maderiánski ostrovania (Portugalci a Španieli) a zabávali obyvateľov v nočnými pouličnými koncertmi. V novinách stálo, že „hrali sladkú hudbu na veľmi podivných nástrojoch, ktoré vyzerali ako kompromis medzi gitarou a bendžom“. Meno tento nástroj dostal vraj po kráľovskom komorníkovi Edwardovi Purvisovi, ktorý na ňom sám hrával. Havajčania ho prezývali ukulele, pretože bol malý, ale zato veľmi čulý. No oveľa pravdepodobnejšie je vysvetlenie havajskej kráľovnej, podľa ktorej ukulele znamená dar (uku) prísť (lele), čiže „dar, ktorý prišiel sem“. Havajčania zas dodnes tomuto nástroju hovoria aj „skákajúca blcha.“
Ukulele sa postupne dostalo na západné pobrežie USA, kde sa začalo využívať v džezovej hudbe, až kým ho v päťdesiatych rokoch v popularite netromfla nastupujúca elektrická gitara a tento malý sympatický nástroj upadol takmer do zabudnutia. Do popredia sa dostal až v deväťdesiatych rokoch s príchodom rôznych revivalov, ktoré znovu objavovali čaro predvojnových štýlov od džezu cez country a folk, ktorého súčasťou bolo aj ukulele.
Tento nástroj má aj svojich hrdinov. Tým najväčším, a to doslova, bol havajský spevák Israel Kamakawiwoole, ktorý okrem niekoľkých sólových albumov nahral v roku 1993 veľmi populárne Over The Rainbow/What a Wonderful World. Havajčan zomrel o štyri roky neskôr na choroby, spojené s morbídnou obezitou. Na konci života vážil viac ako 300 kilogramov. Pohľad na tohto obra je aj dnes úžasný. Veľký človek, ktorý v tučných rukách zviera malinké ukulele a spieva ako slávik.
K popularizátorom patril aj niekdajší „beatle" George Harrison, ktorý ho rád rozdával svojim hudobným priateľom a využil ho aj na svojom poslednom albume Brianwashed. Keď Harrison zomrel, jeho kolega Paul McCartney mu vzdal poctu tým, že na koncertoch hrával jeho pesničku Something. Na ukulele.
V Anglicku dnes pôsobí bizarný orchester Ukulele Orchester of Great Britain, ktorý má v repertoári Smells Like Teen Spirit od Nirvany alebo Should I Stay Or Should I Go. Je príkladom toho, že „zukuleleovatiet“ čiže pretransformovať hit na potreby ukulele sa dá takmer každá pesnička, len sa pri tom nedá tváriť vážne. Vždy to znie dosť bláznivo.
Len v Británii sa podľa portálu BBC vyexpeduje skoro tritisíc štvorstrunových nástrojov mesačne. Návrat ukulele je podľa nej veľmi jednoduchý – zatiaľ čo gitaristi majú vysoké méty a chcú nasledovať Jimiho Hendrixa, potenciálnym hráčom na ukukele stačí vidieť nástroj v hociktorých rukách a pomyslia si, že aj ja to dokážem.
Móda vlastniť túto štvorstrunovú zábavku dorazila s oneskorením aj k nám. Firma Muziker ho zaradila do predaja iba pred dvoma rokmi a podľa predajcu Štefana sa veľmi dobre predáva. Obyčajné ukulele stojí okolo 40 eur, exkluzívne celolubové, aj s kufríkom, nad 100 eur.
„Okrem neho predávame aj gitarlele. Je to vlastne malá gitara, naladená o štyri tóny vyššie. U nás v predajni ju máme úplne všetci. Akordy na nej znejú inak ako na obyčajnej gitare,“ dodáva Štefan....Netreba si zamieňať gitarlele s ukulele, majú veľmi podobný zvuk, napríklad na gitarlele hrá Ivan Tásler v hite Mám krásny sen (Havaii), oba nástroje majú iné ladenie a rozličné akordové prstoklady.
Keď si vypočujete hit Keby si bol môj speváčky Jany Kirschnerovej, hneď si všimnete, že pesničke dominuje zvuk ukulele. Jeho autorom je gitarista Maťko Zajko, štúdiový a koncertný hráč, ktorý okrem pôsobenia v Kirschnerovej Bande má svoju vlastnú skupinu Slide and Udu. Zajko má doma až šesť rozličných druhov tohto inštrumentu. „Pôvodne som si ukulele zobral na nahrávanie Jankinho albumu len tak, že si budem hrávať na hotelovej izbe, ale keď sme nahrávali Keby si bol môj, producent chcel, aby som hral na klasickej nylonovej gitare. Tú som nemal, ale navrhol som ukulele. Sadlo tam ako uliate,“ spomína Zajko, ktorý tento nástroj použil ešte v jednej pesničke Janinho posledného albumu Krajina-Rovina.
Podľa neho je ukulele ideálnym nástrojom, ktorý si berie zo sebou takmer všade. „Tie štyri struny úplne nahradia gitaru. Dá sa na ňom zahrať úplne všetko. Odporučil by som ho aj ako nástroj pre deti, ktoré chcú hrať na gitare, ale ešte nemajú vyvinuté prsty. Ukulele by zvládli oveľa lepšie,“ hovorí známy bratislavský hudobník, podľa ktorého bolo ukulele módne už počas medzivojnovej Československej republiky. „Minule som videl jedno kovové z tohto obdobia ležať v smetiaku. Škoda, bolo úplne rozbité.“
Domovskou krajinou ukulele je Havaj, ale jej vynálezcovia pochádzajú z radov portugalsko-španielskych prisťahovalcov, ktorí dorazili na pacifický ostrov v druhej polovici 19. storočia. Emigranti ho pomenovali ako machete, ale nakoniec mu prischol havajský názov ukulele. Prvá zmienka o nástroje je z augusta 1897, keď miestne noviny Hawaiian Gazette napísali, že na jeden z ostrovov dorazili maderiánski ostrovania (Portugalci a Španieli) a zabávali obyvateľov v nočnými pouličnými koncertmi. V novinách stálo, že „hrali sladkú hudbu na veľmi podivných nástrojoch, ktoré vyzerali ako kompromis medzi gitarou a bendžom“. Meno tento nástroj dostal vraj po kráľovskom komorníkovi Edwardovi Purvisovi, ktorý na ňom sám hrával. Havajčania ho prezývali ukulele, pretože bol malý, ale zato veľmi čulý. No oveľa pravdepodobnejšie je vysvetlenie havajskej kráľovnej, podľa ktorej ukulele znamená dar (uku) prísť (lele), čiže „dar, ktorý prišiel sem“. Havajčania zas dodnes tomuto nástroju hovoria aj „skákajúca blcha.“
Ukulele sa postupne dostalo na západné pobrežie USA, kde sa začalo využívať v džezovej hudbe, až kým ho v päťdesiatych rokoch v popularite netromfla nastupujúca elektrická gitara a tento malý sympatický nástroj upadol takmer do zabudnutia. Do popredia sa dostal až v deväťdesiatych rokoch s príchodom rôznych revivalov, ktoré znovu objavovali čaro predvojnových štýlov od džezu cez country a folk, ktorého súčasťou bolo aj ukulele.
Tento nástroj má aj svojich hrdinov. Tým najväčším, a to doslova, bol havajský spevák Israel Kamakawiwoole, ktorý okrem niekoľkých sólových albumov nahral v roku 1993 veľmi populárne Over The Rainbow/What a Wonderful World. Havajčan zomrel o štyri roky neskôr na choroby, spojené s morbídnou obezitou. Na konci života vážil viac ako 300 kilogramov. Pohľad na tohto obra je aj dnes úžasný. Veľký človek, ktorý v tučných rukách zviera malinké ukulele a spieva ako slávik.
K popularizátorom patril aj niekdajší „beatle" George Harrison, ktorý ho rád rozdával svojim hudobným priateľom a využil ho aj na svojom poslednom albume Brianwashed. Keď Harrison zomrel, jeho kolega Paul McCartney mu vzdal poctu tým, že na koncertoch hrával jeho pesničku Something. Na ukulele.
V Anglicku dnes pôsobí bizarný orchester Ukulele Orchester of Great Britain, ktorý má v repertoári Smells Like Teen Spirit od Nirvany alebo Should I Stay Or Should I Go. Je príkladom toho, že „zukuleleovatiet“ čiže pretransformovať hit na potreby ukulele sa dá takmer každá pesnička, len sa pri tom nedá tváriť vážne. Vždy to znie dosť bláznivo.
Len v Británii sa podľa portálu BBC vyexpeduje skoro tritisíc štvorstrunových nástrojov mesačne. Návrat ukulele je podľa nej veľmi jednoduchý – zatiaľ čo gitaristi majú vysoké méty a chcú nasledovať Jimiho Hendrixa, potenciálnym hráčom na ukukele stačí vidieť nástroj v hociktorých rukách a pomyslia si, že aj ja to dokážem.
Móda vlastniť túto štvorstrunovú zábavku dorazila s oneskorením aj k nám. Firma Muziker ho zaradila do predaja iba pred dvoma rokmi a podľa predajcu Štefana sa veľmi dobre predáva. Obyčajné ukulele stojí okolo 40 eur, exkluzívne celolubové, aj s kufríkom, nad 100 eur.
„Okrem neho predávame aj gitarlele. Je to vlastne malá gitara, naladená o štyri tóny vyššie. U nás v predajni ju máme úplne všetci. Akordy na nej znejú inak ako na obyčajnej gitare,“ dodáva Štefan....Netreba si zamieňať gitarlele s ukulele, majú veľmi podobný zvuk, napríklad na gitarlele hrá Ivan Tásler v hite Mám krásny sen (Havaii), oba nástroje majú iné ladenie a rozličné akordové prstoklady.
Keď si vypočujete hit Keby si bol môj speváčky Jany Kirschnerovej, hneď si všimnete, že pesničke dominuje zvuk ukulele. Jeho autorom je gitarista Maťko Zajko, štúdiový a koncertný hráč, ktorý okrem pôsobenia v Kirschnerovej Bande má svoju vlastnú skupinu Slide and Udu. Zajko má doma až šesť rozličných druhov tohto inštrumentu. „Pôvodne som si ukulele zobral na nahrávanie Jankinho albumu len tak, že si budem hrávať na hotelovej izbe, ale keď sme nahrávali Keby si bol môj, producent chcel, aby som hral na klasickej nylonovej gitare. Tú som nemal, ale navrhol som ukulele. Sadlo tam ako uliate,“ spomína Zajko, ktorý tento nástroj použil ešte v jednej pesničke Janinho posledného albumu Krajina-Rovina.
Podľa neho je ukulele ideálnym nástrojom, ktorý si berie zo sebou takmer všade. „Tie štyri struny úplne nahradia gitaru. Dá sa na ňom zahrať úplne všetko. Odporučil by som ho aj ako nástroj pre deti, ktoré chcú hrať na gitare, ale ešte nemajú vyvinuté prsty. Ukulele by zvládli oveľa lepšie,“ hovorí známy bratislavský hudobník, podľa ktorého bolo ukulele módne už počas medzivojnovej Československej republiky. „Minule som videl jedno kovové z tohto obdobia ležať v smetiaku. Škoda, bolo úplne rozbité.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.