To my, my máme výzvy, tešíme sa už hraniu kdekoľvek za hranicami, ja som si robil dokonca taký zoznam, kde som si vždy nalepil aj vlajočku štátu, kam sa nám podarilo vycestovať. Teraz sa objavil niekto, kto tých vlajočiek bude potrebovať veľa. Vrátane tých hudobne najcennejších. Matúš Lenický čiže B Complex. Má 22 rokov, hudbu začal robiť ako dvanásťročný. Na počítači. Prirovnal to k hraniu hier. To, s čím sa doma hral, potom hral prevažne kamarátom, navzájom sa hecovali a objavovali nové dimenzie hudby. Veľmi pekne vie opísať, ako objavil harmóniu a melódiu, ako sa trápil s basovými linkami, vraví o tom s ľahkosťou a nadhľadom. Prešiel rôznymi štýlmi, hral napríklad taký happy hardcore (nádherné označenie pre hudobný žáner, nie?). Momentálne už viac rokov hrá drum and bass, môj najobľúbenejší tanečný štýl, postavený na hutnej base a nervných, tvrdo šliapajúcich bicích. No a potom to prišlo. Poslal svoju nahrávku do elitného vydavateľstva Hospital. Na všeobecný mail. Prepokladám, že podobných ponúk tam dostávajú stovky. O týždeň ho zahrali v rádiu. A ponúkli mu vydanie. Najskôr singla, potom ďalších vecí. Vo svete elektroniky sú vydavateľstvá dôležitým filtrom, príslušnosť k dobrej stajni má cenu zlata. Za Hospital records stoja členovia projektu London Elektricity, v dnb mimoriadne vážení ľudia, niečo ako sú pre rockerov Mick Jagger, či Keith Richards. Tí teraz hrávajú Matúšove veci vo svojich setoch, podobne ľudia ako High Contrast a ďalší. Je to podobné, akoby singel od Živých kvetov hrala taká Patti Smithová, alebo keby Mekyho pesničky bežne hrával Paul McCartney. Samozrejme, B Complexovi sa otvorili dvere do sveta a on si to užíva. Videl som ho včera hrať. Počas niektorých trackov som mal pocit ako pri počúvaní najlepších kúskov od The Prodigy. Tvrdé, priame, zvukovo bohaté. Ponúka sa dodať – bez komplexov. Toto je fakt dobrá správa pre Slovensko.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.