KNIHA Herta Müllerová: Dnes by som sa radšej nestretla, Artforum, 2011
„Pred rozospatými pohľadmi sa nič neukryje, dokonca ani v tlačenici. Robotnícka trieda hľadá rozdiely, ráno niet nijakej rovnosti," konštatuje mladá žena v ktoromsi rumunskom meste niekedy v dobe rumunskej komunistickej (ab)normalizácie, tlačiac sa v preplnenej električke. V to ráno sa mladá žena necíti dobre: „Až sa mi zdá, akoby sa mi mozog posunul niekam dopredu, do tváre, to je ten jed. Poníženie, ako to nazvať inak, keď sa človek na celom tele cíti boso." Mladá žena je totiž predvolaná na políciu. Major Albu ju tam bude všemožne deptať a ponižovať. A to všetko len preto, lebo sa chcela sobášom s (nejakým, hocijakým) Talianom dostať z komunistického Rumunska, jej kolega Nelu to zistil a jednoducho ju udal. Herte Müllerovej sa vysťahovanie z Rumunska podarilo, ale to najmä preto, lebo bola Nemka. V roku 2009 dostala Nobelovu cenu za literatúru a prvá jej kniha, ktorú si môžeme prečítať v slovenskom preklade (veľmi dobre prekladal Adam Bžoch), ukazuje, že nobelovci sa tentoraz nepomýlili. Pani Herta presne vykrojenými vetami sugestívne zobrazuje zmätok v hlave svojej hrdinky cestou na políciu. Sivá komunistická krajina, plná sivých ľudí, ktorí si – až na jednu-dve výnimky – navzájom robia zlé veci, nenávidia sa a podvádzajú, nezmyselne zomierajú. Svet aj ľudia bez nádeje. Smutné to je.
.jk KNIHA Zdeněk Mahler: Katedrála Labyrint, 2010
Komu patrí pražská katedrála? Katolíckej cirkvi alebo všetkým Čechom? Tento spor zaneprázdňoval českú verejnosť od roku 1994 až do minulého roku, keď sa katolícka cirkev a štát dohodli na spoločnej správe Katedrály sv. Víta, Václava a Vojtěcha. Scenárista, spisovateľ a muzikológ Zdeněk Mahler – radil Milošovi Formanovi pri nakrúcaní Amadea – napísal už v roku 1994, keď ten spor vznikol, o katedrále útlu knihu s príznačným a jednoduchým názvom Katedrála. Tento rok vyšla doplnená o jednu kapitolu, v ktorej je opísané aj 16 rokov trvajúce handrkovanie. V troch dejstvách pripomína históriu vzniku katedrály. Od kniežacieho kostola, ktorý pomáhal stavať sám sv. Václav cez veľké gotické plány Karla IV., ktoré prerušili vojny, epidémie a reformácia, až po barokovú dostavbu a verejnú zbierku v čase prvej Československej republiky. Celá kniha je napísaná hutne a veľmi čitateľne. Nenachádzajú sa v nej takmer žiadne roky. Nie je to však len kniha o katedrále a jej dejinách. Veľmi jasne sú tam opísané premeny katolíckej cirkvi v Strednej Európe, počiatky kresťanstva, vnímania kresťanstva a jeho premeny, vznik reformovaných či protestantských cirkví, premena ich vzťahov a vplyv osvietenstva na ne. Zdeňek Mahler na základe toho historického opisu stavby katedrály podáva jasné argumenty pre to, že katedrála ako kresťanský chrám, ale aj symbol českej štátnosti by mala ľudí spájať, a nie rozdeľovať. .jakub Kratochvíl
.jakub Kratochvíl KNIHA Dan Senor a Saul Singer: Start-Up Nation, Aligier 2011
Izrael je krajina, ktorú autom prejdete za pár hodín, časť z nej tvorí nehostinná pustatina, má minimum prírodných zdrojov a jej obyvateľstvo, pozostávajúce zo 70 národností z celého sveta, žije v sústavnej hrozbe vojny. No ide aj o krajinu, ktorá má najvyššiu hustotu začínajúcich malých dynamických firiem na svete, pričom na burze NASDAQ je registrovaných viac firiem z Izraela, než z celej Európy. Ide tiež o krajinu, ktorá dáva na vedu a výskum vyššie percento svojho HDP, než ktorýkoľvek iný štát. Autori skúmajú kultúrne a inštitucionálne predpoklady izraelskej podnikavosti, ktorá je kombinovaná s nesmiernou technologickou inovatívnosťou. Časť vysvetlenia sa skrýva v izraelskej kombinácií drzosti a odvahy, známej ako chutzpah. Časť zase v organizácií armády židovského štátu, v ktorej má rešpekt k prirodzeným autoritám prednosť pred hierarchickou veliacou štruktúrou. A potom je tu ešte schopnosť vedieť robiť inteligentné chyby... Autori nepopierajú, že izraelská spoločnosť je úspešná, no z knihy zároveň vyplýva, že za triumfami Židov nie je nič konšpiratívne. Práve naopak, viaceré prvky ich kultúry by sa dali napodobniť aj na Slovensku. Izrael je totiž viac ako krajina. Je to myšlienka, či skôr určitý nezdolný postoj zoči-voči životným problémom, skúškam a protivenstvám. Autori ten stav mysle demonštrujú na mnohých podnikateľských príbehoch i historických epizódach zo 60-ročných dejín židovského štátu.
.lukáš Krivošík
„Pred rozospatými pohľadmi sa nič neukryje, dokonca ani v tlačenici. Robotnícka trieda hľadá rozdiely, ráno niet nijakej rovnosti," konštatuje mladá žena v ktoromsi rumunskom meste niekedy v dobe rumunskej komunistickej (ab)normalizácie, tlačiac sa v preplnenej električke. V to ráno sa mladá žena necíti dobre: „Až sa mi zdá, akoby sa mi mozog posunul niekam dopredu, do tváre, to je ten jed. Poníženie, ako to nazvať inak, keď sa človek na celom tele cíti boso." Mladá žena je totiž predvolaná na políciu. Major Albu ju tam bude všemožne deptať a ponižovať. A to všetko len preto, lebo sa chcela sobášom s (nejakým, hocijakým) Talianom dostať z komunistického Rumunska, jej kolega Nelu to zistil a jednoducho ju udal. Herte Müllerovej sa vysťahovanie z Rumunska podarilo, ale to najmä preto, lebo bola Nemka. V roku 2009 dostala Nobelovu cenu za literatúru a prvá jej kniha, ktorú si môžeme prečítať v slovenskom preklade (veľmi dobre prekladal Adam Bžoch), ukazuje, že nobelovci sa tentoraz nepomýlili. Pani Herta presne vykrojenými vetami sugestívne zobrazuje zmätok v hlave svojej hrdinky cestou na políciu. Sivá komunistická krajina, plná sivých ľudí, ktorí si – až na jednu-dve výnimky – navzájom robia zlé veci, nenávidia sa a podvádzajú, nezmyselne zomierajú. Svet aj ľudia bez nádeje. Smutné to je.
.jk KNIHA Zdeněk Mahler: Katedrála Labyrint, 2010
Komu patrí pražská katedrála? Katolíckej cirkvi alebo všetkým Čechom? Tento spor zaneprázdňoval českú verejnosť od roku 1994 až do minulého roku, keď sa katolícka cirkev a štát dohodli na spoločnej správe Katedrály sv. Víta, Václava a Vojtěcha. Scenárista, spisovateľ a muzikológ Zdeněk Mahler – radil Milošovi Formanovi pri nakrúcaní Amadea – napísal už v roku 1994, keď ten spor vznikol, o katedrále útlu knihu s príznačným a jednoduchým názvom Katedrála. Tento rok vyšla doplnená o jednu kapitolu, v ktorej je opísané aj 16 rokov trvajúce handrkovanie. V troch dejstvách pripomína históriu vzniku katedrály. Od kniežacieho kostola, ktorý pomáhal stavať sám sv. Václav cez veľké gotické plány Karla IV., ktoré prerušili vojny, epidémie a reformácia, až po barokovú dostavbu a verejnú zbierku v čase prvej Československej republiky. Celá kniha je napísaná hutne a veľmi čitateľne. Nenachádzajú sa v nej takmer žiadne roky. Nie je to však len kniha o katedrále a jej dejinách. Veľmi jasne sú tam opísané premeny katolíckej cirkvi v Strednej Európe, počiatky kresťanstva, vnímania kresťanstva a jeho premeny, vznik reformovaných či protestantských cirkví, premena ich vzťahov a vplyv osvietenstva na ne. Zdeňek Mahler na základe toho historického opisu stavby katedrály podáva jasné argumenty pre to, že katedrála ako kresťanský chrám, ale aj symbol českej štátnosti by mala ľudí spájať, a nie rozdeľovať. .jakub Kratochvíl
.jakub Kratochvíl KNIHA Dan Senor a Saul Singer: Start-Up Nation, Aligier 2011
Izrael je krajina, ktorú autom prejdete za pár hodín, časť z nej tvorí nehostinná pustatina, má minimum prírodných zdrojov a jej obyvateľstvo, pozostávajúce zo 70 národností z celého sveta, žije v sústavnej hrozbe vojny. No ide aj o krajinu, ktorá má najvyššiu hustotu začínajúcich malých dynamických firiem na svete, pričom na burze NASDAQ je registrovaných viac firiem z Izraela, než z celej Európy. Ide tiež o krajinu, ktorá dáva na vedu a výskum vyššie percento svojho HDP, než ktorýkoľvek iný štát. Autori skúmajú kultúrne a inštitucionálne predpoklady izraelskej podnikavosti, ktorá je kombinovaná s nesmiernou technologickou inovatívnosťou. Časť vysvetlenia sa skrýva v izraelskej kombinácií drzosti a odvahy, známej ako chutzpah. Časť zase v organizácií armády židovského štátu, v ktorej má rešpekt k prirodzeným autoritám prednosť pred hierarchickou veliacou štruktúrou. A potom je tu ešte schopnosť vedieť robiť inteligentné chyby... Autori nepopierajú, že izraelská spoločnosť je úspešná, no z knihy zároveň vyplýva, že za triumfami Židov nie je nič konšpiratívne. Práve naopak, viaceré prvky ich kultúry by sa dali napodobniť aj na Slovensku. Izrael je totiž viac ako krajina. Je to myšlienka, či skôr určitý nezdolný postoj zoči-voči životným problémom, skúškam a protivenstvám. Autori ten stav mysle demonštrujú na mnohých podnikateľských príbehoch i historických epizódach zo 60-ročných dejín židovského štátu.
.lukáš Krivošík
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.