Teda určite nie väčšinovo. Prvýkrát som mala 15 a robila som tú najpodradnejšiu možnú prácu pre modelky – modelku na účesy. Za 500 korún som si nechala zničiť vlasy a tešila som sa z toho. Stretla som úžasné baby, ktoré mali ďaleko od spomínaných typov. Druhýkrát ma oslovila česká návrhárka Klára Nademlýnska a predvádzali sme jej modely a topánky Nike. Čiže pohodlná obuv a lážo plážo. Úžasní ľudia a nálada. Tretíkrát som si k nim pričuchla včera, keď som predvádzala model Borisa Hanečku, ktorý oslovil viacero herečiek a modeliek. Mala som sa prejsť po móle pred Euroveou na obrích opätkoch a strašne som sa bála že sa tam prosto vykotím, kým profesionálne modelky sa niesli ako pávice. Vznešene a ľahko. Modelky nie sú blbé. Nie všeobecne, nie viac ako sekretárky, úradníčky, predavačky, manažérky a herečky. Dobré modelky sú scestované, praktické, silné osobnosti. Flexibilné a rozumné. Niektoré excentrické, iné introvertné – tak ako ženy všade na svete. Včera som sa tam stretla s úžasnou osobou, ktorej charizma žiari na niekoľko metrov – s Luciou Hablovičovou. Baba, čo skáče s padákom a tvrdí mi, že strach zo zoskoku je len iracionálny strach z neexistujúceho zážitku. „Ak sa bojíš niečoho, čo si zažila, a stalo sa niečo, na základe čoho máš dôvod sa báť znova vojsť do daného zážitku, bojíš sa oprávnene. Ale ak sa bojíš skočiť a nikdy si neskočila, je to blbosť. To si iba odblokuj v hlave.“ Rozmýšľam nad tým, maskérka mi maľuje ľavé oko, ktoré mi, chúďa jedno nevyspaté, slzí ostošesť a premýšľam nad Luciinými slovami. Nie je teda väčšina našich strachov v živote úplne neoprávnená? Nie je vlastne vo všeobecnosti strach viazaný na niečo nepoznané? Kedy sa bojíme? No predsa, keď kráčame do neznáma. Vidím sa v horách, na ľadovcoch, na raftoch, pri nosorožcoch a neviem kde ešte, ale nebojím sa. Keď sa vidím stáť vo dverách lietadla krátko pred zoskokom, zovrie mi brucho. Lucia sa usmieva. Postaví sa vo svojej zelenej róbe s obrovskými závojmi, a ako kráľovná nás všetkých, menej skúsených, sa láskavo pozerá, ako sa tam motáme v neprimerane vysokých lodičkách a neprimerane úzkych a krátkych šatách. Ďalšia modelka je scestovaná tanečnica salsy. Kde sú tie blbé kravy? Na prehliadke Borisa Hanečku som stretla baby, ktoré som nevidela sto rokov, ľudí, ktorých by som mala považovať asi za konkurenciu, ale necítim to a všetky som vyobjímala a chvíľu som sa tešila, že som tu, a nie v Nepále. A tešila som sa, že občas urobím niečo, čo inak vôbec nerobím a posúvam si obzory.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.