Datasystem: Datasystem, Clockwise
Kapela Datasystem je životaschopným počinom troch muzikantov: Juraja Vitéza, Viktora Freša a Petra Sedláčika. Keď sa spomenie meno Juraja Vitéza, spojí sa mi s kapelou Le Payaco, kde pôsobil ako bubeník. Niekde tu potom hľadajte hudobné zaradenie pre Datasystem. Slovenské texty a gitary nasmerované k britským ostrovom. Znejú ako ideálny koncertný partner pre Sounds like This Tomáša Slobodu. Budú síce o niečo pozadu, ale chce to iba čas. Keby bolo všetkých desať skladieb podobných singlovke Svet či trom anglickým skladbám na albume, bolo by to relatívne dokonalé. Krásna je aj pieseň Kapitán lode, kde si zaspieval aj koproducent albumu Marek Rakovický. Datasystem pokračujú v odkaze Le Payaco aj dnes a mne spomienka na staré časy priniesla dobrý pocit. „Kam sa podel Milan?” Síce o niečo starší, ale je stále tu.
4/5
.renat Khallo Paul Simon: So Beautiful or So What, Universal
Paul Simon bude mať v októbri tohto roku 70 rokov, jeho hudba však znie, akoby ju vymyslel a hral tridsiatnik. Pevné rytmy a groovy jej dodávajú sviežosť a ťah. O charakteristický zvuk a množstvo pútavých detailov sa postarali gitaristi Mark Stewart a Vincent Nguni. Výraznú úlohu tu plnia aj perkusionisti. Nádych geograficky zmiešanej world music je prítomný, nie však prvoplánový. Paul Simon je skvelý producent, ale v prvom rade stále nápaditý pesničkár. Texty sú poznačené aj témami smrti, ale bez prehnaného sentimentu. Častejšie sa skloňuje slovo láska. Album čiastočne opakuje známe vzorce z 80. a 90. rokov Simonovej tvorby, ale spôsobom, ktorý sa len tak ľahko neomrzí. Nesmrteľné melódie sa už nerodia ako zamlada, v nenápadných dávkach pribudlo viac zvukového humoru a neviazanosti. Zdá sa, že Paul Simon tu bude, aj keď my už nebudeme.
4/5
.martin Chrobák Plannigtorock: W, DFA Records
Janine Rostronová, ktorá používa vo svojej tvorbe pseudonym Planningtorock, si potrpí na plnokrvné, multimediálne, konceptuálne umenie. Od debutu Have It All, ktorý ponúkal náhľad na hudobnú grotesku prostredníctvom elektronickej manipulácie, prešlo päť rokov, počas ktorých Janine stihla aj spoluprácu so švédskou dvojicou The Knife na avantgardnej opere Tomorrow, In a Year na motívy Darwinovho života a evolučnej teórie. Planningtorock sa na svojom druhom albume prevtelila do androgýnnej bytosti, aby analyzovala, ale aj skarikovala rôzny pohľad a prístup spoločnosti k obom pohlaviam. Tomu prispôsobila aj hudobné prvky: všetky vokály sú skreslené vokodérom do bezpohlavného náreku, pričom chladná elektronika je poľudštená žartovným saxofónom či prefiltrovanými sláčikmi. Aj keď sa zdá, že W obsahuje jednorozmerné politické posolstvo, Janine, vyštudovaná huslistka, sa primárne venuje ľudskému vnútru, pocitom samoty, túžby a krátkozrakej racionality, ktorá dominuje súčasnej spoločnosti. W znie ako ticho pred búrkou, je to však šľah britvou vyrobenou z ľadu. Prekvapivo povznášajúci zásah.
4/5
.tomáš Slaninka Brigitte Fontaine: L'un n'empeche pas l'autre, Universal 2011
Alternatívny šansón je u nás málo známy pojem. Rovnako aj záruka jeho umeleckej kvality – francúzska speváčka, poetka, spisovateľka Brigitte Fontainová. Táto 71-ročná dáma nahráva od roku 1965. Nikdy sa neopakovala, nepodľahla konvenčnosti. (Spolupracovali s ňou aj americkí indie-rockoví Sonic Youth). Jej nový štúdiový album s názvom Jedno nevylučuje druhé obsahuje fúzie šansónu s popom, rockom, lounge music, world music i elektronikou s prvkami tanga (s Brigitte nahrávali tangoví Gotan Project). Tango sa na ňom prezentuje v rockovej podobe (Pipeau). Brigitte má originálny šansónový prejav s nádychom rockovej New Wave rokov 1978 –1980. Dve piesne s ňou spieva Grace Jonesová. Zimomriavky mi nabehli zo skladieb Supermarket, Hollywood. Záverečné ohodnotenie? „Imposant!“ Konštatovanie? Nerozhoduje vek, ale schopnosti.
4/5
.miro Potoček
Kapela Datasystem je životaschopným počinom troch muzikantov: Juraja Vitéza, Viktora Freša a Petra Sedláčika. Keď sa spomenie meno Juraja Vitéza, spojí sa mi s kapelou Le Payaco, kde pôsobil ako bubeník. Niekde tu potom hľadajte hudobné zaradenie pre Datasystem. Slovenské texty a gitary nasmerované k britským ostrovom. Znejú ako ideálny koncertný partner pre Sounds like This Tomáša Slobodu. Budú síce o niečo pozadu, ale chce to iba čas. Keby bolo všetkých desať skladieb podobných singlovke Svet či trom anglickým skladbám na albume, bolo by to relatívne dokonalé. Krásna je aj pieseň Kapitán lode, kde si zaspieval aj koproducent albumu Marek Rakovický. Datasystem pokračujú v odkaze Le Payaco aj dnes a mne spomienka na staré časy priniesla dobrý pocit. „Kam sa podel Milan?” Síce o niečo starší, ale je stále tu.
4/5
.renat Khallo Paul Simon: So Beautiful or So What, Universal
Paul Simon bude mať v októbri tohto roku 70 rokov, jeho hudba však znie, akoby ju vymyslel a hral tridsiatnik. Pevné rytmy a groovy jej dodávajú sviežosť a ťah. O charakteristický zvuk a množstvo pútavých detailov sa postarali gitaristi Mark Stewart a Vincent Nguni. Výraznú úlohu tu plnia aj perkusionisti. Nádych geograficky zmiešanej world music je prítomný, nie však prvoplánový. Paul Simon je skvelý producent, ale v prvom rade stále nápaditý pesničkár. Texty sú poznačené aj témami smrti, ale bez prehnaného sentimentu. Častejšie sa skloňuje slovo láska. Album čiastočne opakuje známe vzorce z 80. a 90. rokov Simonovej tvorby, ale spôsobom, ktorý sa len tak ľahko neomrzí. Nesmrteľné melódie sa už nerodia ako zamlada, v nenápadných dávkach pribudlo viac zvukového humoru a neviazanosti. Zdá sa, že Paul Simon tu bude, aj keď my už nebudeme.
4/5
.martin Chrobák Plannigtorock: W, DFA Records
Janine Rostronová, ktorá používa vo svojej tvorbe pseudonym Planningtorock, si potrpí na plnokrvné, multimediálne, konceptuálne umenie. Od debutu Have It All, ktorý ponúkal náhľad na hudobnú grotesku prostredníctvom elektronickej manipulácie, prešlo päť rokov, počas ktorých Janine stihla aj spoluprácu so švédskou dvojicou The Knife na avantgardnej opere Tomorrow, In a Year na motívy Darwinovho života a evolučnej teórie. Planningtorock sa na svojom druhom albume prevtelila do androgýnnej bytosti, aby analyzovala, ale aj skarikovala rôzny pohľad a prístup spoločnosti k obom pohlaviam. Tomu prispôsobila aj hudobné prvky: všetky vokály sú skreslené vokodérom do bezpohlavného náreku, pričom chladná elektronika je poľudštená žartovným saxofónom či prefiltrovanými sláčikmi. Aj keď sa zdá, že W obsahuje jednorozmerné politické posolstvo, Janine, vyštudovaná huslistka, sa primárne venuje ľudskému vnútru, pocitom samoty, túžby a krátkozrakej racionality, ktorá dominuje súčasnej spoločnosti. W znie ako ticho pred búrkou, je to však šľah britvou vyrobenou z ľadu. Prekvapivo povznášajúci zásah.
4/5
.tomáš Slaninka Brigitte Fontaine: L'un n'empeche pas l'autre, Universal 2011
Alternatívny šansón je u nás málo známy pojem. Rovnako aj záruka jeho umeleckej kvality – francúzska speváčka, poetka, spisovateľka Brigitte Fontainová. Táto 71-ročná dáma nahráva od roku 1965. Nikdy sa neopakovala, nepodľahla konvenčnosti. (Spolupracovali s ňou aj americkí indie-rockoví Sonic Youth). Jej nový štúdiový album s názvom Jedno nevylučuje druhé obsahuje fúzie šansónu s popom, rockom, lounge music, world music i elektronikou s prvkami tanga (s Brigitte nahrávali tangoví Gotan Project). Tango sa na ňom prezentuje v rockovej podobe (Pipeau). Brigitte má originálny šansónový prejav s nádychom rockovej New Wave rokov 1978 –1980. Dve piesne s ňou spieva Grace Jonesová. Zimomriavky mi nabehli zo skladieb Supermarket, Hollywood. Záverečné ohodnotenie? „Imposant!“ Konštatovanie? Nerozhoduje vek, ale schopnosti.
4/5
.miro Potoček
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.