Dvojzápas s Írskom a Walesom by som hodnotil na nedostatočnú. Z pohľadu bodov určite.
Prirodzene, že sme ich chceli získať plný počet, teda šesť, no máme len jeden. Čo sa týka hry, v súboji s Walesom ma sklamala tiež. Po týchto súbojoch zhasla už aj teoretická šanca postúpiť na budúcoročné majstrovstvá Európy.
Myslím, že doteraz mužstvo pod mojím vedením podávalo výkony, na ktoré sa dalo pozerať. Hráči dodržiavali taktiku, ktorú sme si určili, hrali ofenzívne, čo sa páčilo aj divákom. Tentoraz som bol z herného prejavu veľmi sklamaný. Po predchádzajúcich stretnutiach som bol presvedčený, že už vieme zvládnuť aj kritické situácie, pretože keď sa objavili v minulých súbojoch, vyriešili sme ich. Čiastočne je to možno aj tým, že mužstvo je mladé, išlo o kvalifikačný zápas, v ktorom sme sa ocitli v situácii, keď sme sa museli na súpera doťahovať, a to hráči nezvládli. Priznám sa, bol som z toho sklamaný, pretože som si myslel, že tím je už o čosi vyzretejší.
Hoci išlo o dvojzápas, ktorý rozhodoval o tom, či budeme, alebo už nebudeme v kvalifikácii ďalej žiť, zraz bol úplne rovnaký, ako tie predchádzajúce. Nemali sme dôvod niečo meniť, pretože odskúšané veci boli dovtedy dobré, a preto sme nevideli dôvod, prečo niečo meniť. Tréningy sme opäť zamerali na nácvik herných situácií, teoretická príprava bola tiež rovnaká. Z toho pohľadu nechcem nič meniť ani do budúcnosti.
Po stretnutí s Walesom som sa ráno zobudil taký unavený, akoby som vôbec nespal. Mohla za to aj choroba, pre ktorú som sa poriadne nevyspal niekoľko nocí. Lekári mi preto nakázali, aby som si dal tabletku. Zaspal som síce rýchlo, nič si nepamätám, no ráno som bol aj tak príšerne zničený.
.rezignácia
Prvýkrát, odkedy som reprezentačným trénerom, sa ma novinári pýtali na rezignáciu. Otázku som bral úplne normálne, je to ich práca. Musím sa však priznať, že napriek tomu ma prekvapilo, ako rýchlo prišla.
Bol to prvý a v mojej ére zatiaľ jediný zápas, v ktorom sme sklamali hrou. Viem, že s kritikou musím rátať, tak ako každý iný tréner. Pokiaľ je normálna a opodstatnená, nemám s ňou problém. Ak je neadekvátna, tak s ňou nesúhlasím.
Ani po tomto debakli som neoľutoval, že som miesto reprezentačného trénera zobral. Už aj iní kolegovia zažili zahanbujúce prehry, niektorí i väčšie, a naďalej sú trénermi. Najlepším príkladom je teraz asi waleský kouč John Toshack. Pred rokom s nami doma jeho mužstvo prehralo 1:5. Neviem, či sa vtedy hovorilo o jeho odchode, alebo či to on zvažoval. Sú veci, ktoré tréner jednoducho musí stráviť. To k tej práci patrí. Ako reprezentačný tréner mám v porovnaní s klubovými nevýhodu v tom, že hráči sa mi hneď po zápase rozpŕchnu a ja s nimi nie som. Neviem preto posúdiť, ako sa s tým zahanbujúcim výsledkom vyrovnávajú, či a ako to strávili, ako reagujú. Takisto si nemôžeme hneď vytknúť chyby a nemám možnosť im okamžite dohovoriť. Najbližšie sa stretneme až o mesiac. Po stretnutí s Walesom som toho s hráčmi veľa nenahovoril. Priamo po zápase na to nikdy nie je čas, pretože mám povinnosti voči médiám. Rovnako to bolo aj v Trnave, kde sme sa hneď rozchádzali. Na nejakú analýzu bol čas len v polčasovej prestávke. Tá sa odvíjala od stavu zápasu. Hovorili sme si, že nemôžeme len kombinovať, ale musíme bojovať a „jazdiť“. Bohužiaľ, tie slová nepadli na úrodnú pôdu.
Teraz, po zápase, sa dá spochybniť všetko – od tréningu cez nomináciu a výber jedenástky až po striedania. Myslím si, že keby sme proti Walesu boli hrali rovnako, ako pár dní predtým s Írskom, kde sme časti zápasu mali pod kontrolou, dnes by sme neboli v takom stave v akom sme. Ťažko povedať, či by som teraz urobil niečo inak. Čo sa základnej zostavy týka, zvolil by som ju rovnakú. Nemohol som vedieť, že Ďurica s Klimplom budú mať v defenzíve také veľké problémy, že ich budú mať aj Greško so Šestákom alebo Hološko. To sú všetko veci, ktoré predtým neboli. Filip Hološko hral dobre proti Francúzsku, Stano Šesták bol predtým takisto dobrý, Maroš Klimpl bol fantastický v Írsku. Z tohto všetkého som vychádzal. Keď to však v jednom zápase nevyjde, potom sa dá spochybniť viac-menej všetko.
.craig Bellamy
Waleský kapitán bude mojou nočnou morou. Nepamätám si, že by som videl alebo zažil na vlastnej koži zápas, kde by rozhodol jeden hráč o výsledku v takom veľkom rozsahu. Tréner Toshack to vystihol, keď povedal, že na ihrisku bolo dvadsaťjeden futbalistov a jeden, ktorý bol doslova a do písmena nadprirodzený.
.divácke fiasko
Veľkou témou boli tentoraz aj diváci a ich nízka návšteva. Asi nemusím nikomu vysvetľovať, že pred prázdnymi tribúnami sa hrá zle. V Dubline bolo sedemdesiattisíc írskych a tri tisícky slovenských fanúšikov. Jasné, že tam sa hralo ináč ako teraz v Bratislave a Trnave.
Do cien vstupeniek sa starať nebudem. Myslím si, že ja mám úplne iné úlohy, ja som zodpovedný za športovú stránku. Pre mňa je najdôležitejšie to, že sme mali vyhrať tak pred tisícdvesto, ako aj dvanástimi tisíckami divákov. Aj hráči sa podľa mňa musia viac venovať a vyjadrovať k tým veciam, ktoré sa ich bytostne dotýkajú, a nie k marketingovým záležitostiam.
.ján Kocian
Autor je tréner futbalovej reprezentácie
Prirodzene, že sme ich chceli získať plný počet, teda šesť, no máme len jeden. Čo sa týka hry, v súboji s Walesom ma sklamala tiež. Po týchto súbojoch zhasla už aj teoretická šanca postúpiť na budúcoročné majstrovstvá Európy.
Myslím, že doteraz mužstvo pod mojím vedením podávalo výkony, na ktoré sa dalo pozerať. Hráči dodržiavali taktiku, ktorú sme si určili, hrali ofenzívne, čo sa páčilo aj divákom. Tentoraz som bol z herného prejavu veľmi sklamaný. Po predchádzajúcich stretnutiach som bol presvedčený, že už vieme zvládnuť aj kritické situácie, pretože keď sa objavili v minulých súbojoch, vyriešili sme ich. Čiastočne je to možno aj tým, že mužstvo je mladé, išlo o kvalifikačný zápas, v ktorom sme sa ocitli v situácii, keď sme sa museli na súpera doťahovať, a to hráči nezvládli. Priznám sa, bol som z toho sklamaný, pretože som si myslel, že tím je už o čosi vyzretejší.
Hoci išlo o dvojzápas, ktorý rozhodoval o tom, či budeme, alebo už nebudeme v kvalifikácii ďalej žiť, zraz bol úplne rovnaký, ako tie predchádzajúce. Nemali sme dôvod niečo meniť, pretože odskúšané veci boli dovtedy dobré, a preto sme nevideli dôvod, prečo niečo meniť. Tréningy sme opäť zamerali na nácvik herných situácií, teoretická príprava bola tiež rovnaká. Z toho pohľadu nechcem nič meniť ani do budúcnosti.
Po stretnutí s Walesom som sa ráno zobudil taký unavený, akoby som vôbec nespal. Mohla za to aj choroba, pre ktorú som sa poriadne nevyspal niekoľko nocí. Lekári mi preto nakázali, aby som si dal tabletku. Zaspal som síce rýchlo, nič si nepamätám, no ráno som bol aj tak príšerne zničený.
.rezignácia
Prvýkrát, odkedy som reprezentačným trénerom, sa ma novinári pýtali na rezignáciu. Otázku som bral úplne normálne, je to ich práca. Musím sa však priznať, že napriek tomu ma prekvapilo, ako rýchlo prišla.
Bol to prvý a v mojej ére zatiaľ jediný zápas, v ktorom sme sklamali hrou. Viem, že s kritikou musím rátať, tak ako každý iný tréner. Pokiaľ je normálna a opodstatnená, nemám s ňou problém. Ak je neadekvátna, tak s ňou nesúhlasím.
Ani po tomto debakli som neoľutoval, že som miesto reprezentačného trénera zobral. Už aj iní kolegovia zažili zahanbujúce prehry, niektorí i väčšie, a naďalej sú trénermi. Najlepším príkladom je teraz asi waleský kouč John Toshack. Pred rokom s nami doma jeho mužstvo prehralo 1:5. Neviem, či sa vtedy hovorilo o jeho odchode, alebo či to on zvažoval. Sú veci, ktoré tréner jednoducho musí stráviť. To k tej práci patrí. Ako reprezentačný tréner mám v porovnaní s klubovými nevýhodu v tom, že hráči sa mi hneď po zápase rozpŕchnu a ja s nimi nie som. Neviem preto posúdiť, ako sa s tým zahanbujúcim výsledkom vyrovnávajú, či a ako to strávili, ako reagujú. Takisto si nemôžeme hneď vytknúť chyby a nemám možnosť im okamžite dohovoriť. Najbližšie sa stretneme až o mesiac. Po stretnutí s Walesom som toho s hráčmi veľa nenahovoril. Priamo po zápase na to nikdy nie je čas, pretože mám povinnosti voči médiám. Rovnako to bolo aj v Trnave, kde sme sa hneď rozchádzali. Na nejakú analýzu bol čas len v polčasovej prestávke. Tá sa odvíjala od stavu zápasu. Hovorili sme si, že nemôžeme len kombinovať, ale musíme bojovať a „jazdiť“. Bohužiaľ, tie slová nepadli na úrodnú pôdu.
Teraz, po zápase, sa dá spochybniť všetko – od tréningu cez nomináciu a výber jedenástky až po striedania. Myslím si, že keby sme proti Walesu boli hrali rovnako, ako pár dní predtým s Írskom, kde sme časti zápasu mali pod kontrolou, dnes by sme neboli v takom stave v akom sme. Ťažko povedať, či by som teraz urobil niečo inak. Čo sa základnej zostavy týka, zvolil by som ju rovnakú. Nemohol som vedieť, že Ďurica s Klimplom budú mať v defenzíve také veľké problémy, že ich budú mať aj Greško so Šestákom alebo Hološko. To sú všetko veci, ktoré predtým neboli. Filip Hološko hral dobre proti Francúzsku, Stano Šesták bol predtým takisto dobrý, Maroš Klimpl bol fantastický v Írsku. Z tohto všetkého som vychádzal. Keď to však v jednom zápase nevyjde, potom sa dá spochybniť viac-menej všetko.
.craig Bellamy
Waleský kapitán bude mojou nočnou morou. Nepamätám si, že by som videl alebo zažil na vlastnej koži zápas, kde by rozhodol jeden hráč o výsledku v takom veľkom rozsahu. Tréner Toshack to vystihol, keď povedal, že na ihrisku bolo dvadsaťjeden futbalistov a jeden, ktorý bol doslova a do písmena nadprirodzený.
.divácke fiasko
Veľkou témou boli tentoraz aj diváci a ich nízka návšteva. Asi nemusím nikomu vysvetľovať, že pred prázdnymi tribúnami sa hrá zle. V Dubline bolo sedemdesiattisíc írskych a tri tisícky slovenských fanúšikov. Jasné, že tam sa hralo ináč ako teraz v Bratislave a Trnave.
Do cien vstupeniek sa starať nebudem. Myslím si, že ja mám úplne iné úlohy, ja som zodpovedný za športovú stránku. Pre mňa je najdôležitejšie to, že sme mali vyhrať tak pred tisícdvesto, ako aj dvanástimi tisíckami divákov. Aj hráči sa podľa mňa musia viac venovať a vyjadrovať k tým veciam, ktoré sa ich bytostne dotýkajú, a nie k marketingovým záležitostiam.
.ján Kocian
Autor je tréner futbalovej reprezentácie
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.