Leňoším v pracovni
Rád si poleňoším medzi knihami, televízorom a internetom. Deti dorástli, vypšikali sme ich z domova, konečne mám vlastnú pracovňu. Občas si bezmyšlienkovite vytiahnem knižku, čo ma zaujme, tú líniu sledujem, niečo si prečítam na internete. Google je fantastický vynález, najväčšia knižnica sveta a ani nemusíte liezť po rebríku. Rád chodím do Artfora, ale potichu si zúfam, kto to má všetko prečítať. Superstar sledujem
Mala by to vyhrať Gunčíková. Superstar pozerá manželka, ja sa pripojím, toto pripojenie už funguje 6 rokov. Sú tam aj pesničky, ktoré si rád vypočujem, ale
je to v mnohých ohľadoch zaujímavý fenomén. Ukazuje, kam sa hýbe kultúra. Televízie z tých ľudí urobia umelé hviezdy, a potom ich surovo opustia. Povedať, že sa šoubiznis strašne sexualizuje, to je nosenie dreva do lesa. Najhoršie je, ako brutálne ich niektorí porotcovia vedia ponížiť. Celý formát je nastavený tak, aby vzbudzoval kontroverziu a oni to za peniaze robia. Bol som kazateľský otec
Po troch rokoch manželstva sme mali tri deti, šlo to rýchlo. Bolo okolo nich veľa roboty, musel som to mať na povel. Bol som asi prísny a kazateľský otec, po rokoch si hovorím, že som mohol byť menej prísny, neviem. Ale na druhej strane, deťom som nielen čítal rozprávky a Dva roky prázdnin, ale vymýšľal som im vlastné príbehy, také sci-fi. Deti si ich dodnes pamätajú. Mal som absolútny prehľad
Politika ma obrala o jednu lásku. Strašne rád som sledoval šport, najmä atletiku, vedel som, kto v roku 1972 skončil na druhom mieste na olympiáde v behu na sto metrov muži a tak. Basketbal som hrával vášnivo rád, bol som astmatické dieťa, pomohol mi dostať sa z toho. Keď som bol ministrom, chcel som sa vrátiť do starých čias. Výsledok – praskliny na oboch achilovkách. Človek niekedy zabudne, že má svoje roky. Film ma zaujímal
V kine som dávno nebol, pritom v mladosti som sa o film dosť zaujímal. Naposledy som bol na Nehanebných bastardoch, kvôli recenzii. Podľa mňa je to profesionálne spravené choré dielo. Tarantino je fenomén príznačný pre túto dobu, keď pravda je niečo také relatívne, nedôležité, že ju teba ignorovať. Rozstrieľať Hitlera v nejakom divadle? To je absurdné a tá absurdnosť je príznačná. Našiel som v tom spojenca vo francúzskom intelektuálovi Henrym Lévym. Neprajníci ma za toto kritizovali, trúsili ironické poznámky, ale celkom ma to bavilo. Nemal by som to čítať
Internetové diskusie čítavam. Áno priznávam, nemal by som, je to neresť. Veľká časť toho, čo tam ľudia popíšu, je toxická. Čítam to, ale nereagujem, z toho som vyrástol niekedy okolo roku 2000. Nemá to zmysel, lebo to ani nie je diskusia, keď si nevidíte do tváre, každý nevystupuje za seba, za svoje meno. O sexe nepriznám nič
Svätá katolícka cirkev je prísna, nesmiete ani len pomyslieť. To nie je jednoduchá vec, najmä na jar, keď dievčatá vyjdú do ulíc. Čo sa dá robiť. Myšlienka môže prísť, za to človek nemôže, ale ako s ňou naloží, to už je jeho rozhodnutie. Keď ju neodpinknem hneď preč, volá sa to hriech. Ak chcete odo mňa priznanie, že som hriešnik, tak prosím, máte ho mať, ale o svojich hriechoch my katolíci nehovoríme do novín. Ak, tak len v spovednici. Do novín rozprávame o hriechoch iných ľudí.
Rád si poleňoším medzi knihami, televízorom a internetom. Deti dorástli, vypšikali sme ich z domova, konečne mám vlastnú pracovňu. Občas si bezmyšlienkovite vytiahnem knižku, čo ma zaujme, tú líniu sledujem, niečo si prečítam na internete. Google je fantastický vynález, najväčšia knižnica sveta a ani nemusíte liezť po rebríku. Rád chodím do Artfora, ale potichu si zúfam, kto to má všetko prečítať. Superstar sledujem
Mala by to vyhrať Gunčíková. Superstar pozerá manželka, ja sa pripojím, toto pripojenie už funguje 6 rokov. Sú tam aj pesničky, ktoré si rád vypočujem, ale
je to v mnohých ohľadoch zaujímavý fenomén. Ukazuje, kam sa hýbe kultúra. Televízie z tých ľudí urobia umelé hviezdy, a potom ich surovo opustia. Povedať, že sa šoubiznis strašne sexualizuje, to je nosenie dreva do lesa. Najhoršie je, ako brutálne ich niektorí porotcovia vedia ponížiť. Celý formát je nastavený tak, aby vzbudzoval kontroverziu a oni to za peniaze robia. Bol som kazateľský otec
Po troch rokoch manželstva sme mali tri deti, šlo to rýchlo. Bolo okolo nich veľa roboty, musel som to mať na povel. Bol som asi prísny a kazateľský otec, po rokoch si hovorím, že som mohol byť menej prísny, neviem. Ale na druhej strane, deťom som nielen čítal rozprávky a Dva roky prázdnin, ale vymýšľal som im vlastné príbehy, také sci-fi. Deti si ich dodnes pamätajú. Mal som absolútny prehľad
Politika ma obrala o jednu lásku. Strašne rád som sledoval šport, najmä atletiku, vedel som, kto v roku 1972 skončil na druhom mieste na olympiáde v behu na sto metrov muži a tak. Basketbal som hrával vášnivo rád, bol som astmatické dieťa, pomohol mi dostať sa z toho. Keď som bol ministrom, chcel som sa vrátiť do starých čias. Výsledok – praskliny na oboch achilovkách. Človek niekedy zabudne, že má svoje roky. Film ma zaujímal
V kine som dávno nebol, pritom v mladosti som sa o film dosť zaujímal. Naposledy som bol na Nehanebných bastardoch, kvôli recenzii. Podľa mňa je to profesionálne spravené choré dielo. Tarantino je fenomén príznačný pre túto dobu, keď pravda je niečo také relatívne, nedôležité, že ju teba ignorovať. Rozstrieľať Hitlera v nejakom divadle? To je absurdné a tá absurdnosť je príznačná. Našiel som v tom spojenca vo francúzskom intelektuálovi Henrym Lévym. Neprajníci ma za toto kritizovali, trúsili ironické poznámky, ale celkom ma to bavilo. Nemal by som to čítať
Internetové diskusie čítavam. Áno priznávam, nemal by som, je to neresť. Veľká časť toho, čo tam ľudia popíšu, je toxická. Čítam to, ale nereagujem, z toho som vyrástol niekedy okolo roku 2000. Nemá to zmysel, lebo to ani nie je diskusia, keď si nevidíte do tváre, každý nevystupuje za seba, za svoje meno. O sexe nepriznám nič
Svätá katolícka cirkev je prísna, nesmiete ani len pomyslieť. To nie je jednoduchá vec, najmä na jar, keď dievčatá vyjdú do ulíc. Čo sa dá robiť. Myšlienka môže prísť, za to človek nemôže, ale ako s ňou naloží, to už je jeho rozhodnutie. Keď ju neodpinknem hneď preč, volá sa to hriech. Ak chcete odo mňa priznanie, že som hriešnik, tak prosím, máte ho mať, ale o svojich hriechoch my katolíci nehovoríme do novín. Ak, tak len v spovednici. Do novín rozprávame o hriechoch iných ľudí.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.