Rok po voľbách

Takto pred rokom sme prišli s dvoma zvláštnymi titulnými stranami po sebe. Na prvej sme ako .týždeň škrtli Fica, na nasledujúcej aj Slotu a Mečiara. Vydali sme tiež mimoriadne číslo v stotisícovom náklade, vytlačili sme obrovské množstvo nálepiek, použili sme niekoľko bilbordov, natočili sme televízne klipy, urobili sme internetovú kampaň, v ktorej účinkovali desiatky osobností. V normálnej krajine by to možno bolo prekročenie rolí. Lenže my sme to všetko robili práve preto, že pokračovanie Fica, Mečiara a Slotu bolo pre tento časopis ohrozením toho, čo považujeme za normálnu vládu a normálnu krajinu.
Málokto vtedy veril, že sa niečo zmení. A už takmer nikto neveril, že opozícia môže vyhrať tak, že nebude potrebovať Fica. Ale zmenilo sa všetko. Mečiar vypadol, Slota oslabol a opozícia vládne bez Fica.
Odvtedy prešiel rok, a mnohí sa pýtajú, čo tu z vtedajšej snahy a odhodlania ostalo. Naozaj sa voľbami Slovensko zmenilo, alebo sa len vymenili figúrky? Keďže sme sa ako týždenník do zmeny pred rokom aktívne vložili, cítim povinnosť poctivo odpovedať.
Poctivá odpoveď je táto: Slovensko sa zmenilo výrazne, omnoho viac, než si pri oprávnenej kritike tejto vlády a tejto koalície uvedomujeme.
Harabin už nie je agent vlády medzi sudcami, ktorý dostal úlohu zničiť aj zvyšky spravodlivosti v tomto štáte, ale rozpoznaný morálny extrém.
Trnka už nie je koaličná slúžka v kauze pezinskej skládky, v prenasledovaní Hedvigy Malinovej či v zakrývaní nezákonnosti mocných, ale len vyhnanec, plaziaci sa po hrádzach (má síce tajnú podporu zbabelej časti SDKÚ, ale tá tajnosť je tiež čarovným prejavom zmeny).
Vnútru a polícii nešéfujú Kaliňák s Packom, ale Lipšic so Spišiakom. Treba ten rozdiel vysvetľovať?
Ďalej – vláda už astronomicky nezadlžuje Slovensko. Toto je obrovská, hoci nedocenená zmena. Zastavili sa tiež najotrasnejšie tunely eurofondov a štátneho rozpočtu z čias slotovských násteniek a emisií, jednej privilegovanej pani a príležitostného jachtára z Monte Carla.
Navyše, v EÚ prestalo byť Slovensko pasívnym vykonávateľom bruselských nápadov. Odmietnutie pôžičky Grécku je jedným z mála dospelých rozhodnutí Slovenska od jeho vzniku.
Napokon, zmenila sa aj kultúra vládnutia. Médiá už nie sú terčom ponižujúcich útokov, tretí sektor už nie je obviňovaný zo sprisahania, väčšinu koaličnej rady už netvoria primitívi, a málo vidno Rafaja. To nie je málo.
Ale poctivá odpoveď je tiež táto: Slovensko sa zmenilo výrazne menej, než by potrebovalo.
Osobne považujem za kľúčový rezort zmeny školstvo. Eugen Jurzyca je poctivý človek, ale to, čo sa nedeje v školstve, považujem za najväčšie sklamanie roka.
Nevidno tiež potrebné reformy zdravotníctva, v daniach a odvodoch sa zbytočne dráždia malí živnostníci, na maďarskú menšinu sa aj v tejto koalícii hľadí s nedôverou. A celá koalícia pričasto funguje ako spolok amatérov, ktorí prezentujú verejnosti áre nedohody, a nie hektáre spoločného snaženia.
Ale najmä – korupcii nebola ani v tejto koalícii vyhlásená totálna vojna.  Ešte sa to celkom neprevalilo, zatiaľ sú to len náznaky, ktoré vnímam a nahmatávam, ale už začínam mať temnú istotu. Nejde mi teraz o nejaké daňové riaditeľstvo, Figeľovho Kolníka, či časť obchodníkov z Mostu. Hovorím o finančných záujmoch v pozadí strán tejto koalície, ktoré boli chvíľu zľaknuté, ale už nie sú. Ak sa toto prehrá, prehrá sa všetko.
Poviem to teda takto: Kto vraví, že Slovensko sa voľbami nezmenilo, rúha sa. Toto je Západ, nie step. Ale kto vraví, že toto je cieľ, rúha sa tiež. Toto je divoký, detinský, pokrivený Západ, nie civilizácia.
Bol to dobrý rok, a nebol to dobrý rok.