.kedy ukončí činnosť?
Súdny dvor dostal právomoci žalovať a súdiť štyri skupiny zločinov, spáchaných od roku 1991 na území bývalej Juhoslávie. Prvou skupinou zločinov boli vážne narušenia Ženevskej konvencie, druhou skupinou bolo prekračovanie zákonov alebo zvyklostí vojny, treťou genocída a štvrtou zločiny proti ľudskosti. Za sídlo súdneho tribunálu bolo určené holandské mesto Haag.
Nejde o stály súd – Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu je ad hoc vytvorená inštitúcia, ktorá má podľa plánov ukončiť fungovanie v roku 2013 alebo 2014. Do týchto termínov by mali byť vybavené aj posledné odvolania (vrátane odvolania aktuálne súdeného Radovana Karadžiča, exprezidenta takzvanej Republiky Srpskej, ktorý bol zadržaný v júni 2008). To však teraz nie je isté. A keďže zatknutie dlho hľadaného generála Ratka Mladiča prebehlo až v máji 2011, proces s ním bude pravdepodobne otázkou dlhšieho obdobia, aj keď podľa pôvodných plánov mal ICTY všetky súdne procesy uzatvoriť do polovice 2011. Netreba zabúdať ani na to, že stále nebol zadržaný exprezident Republiky Srbskej krajiny Goran Hadžič. Hadžič zostáva posledným z hľadaných obvinených, ktorý by ešte mal zastať pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu. .osoby a postupy
Súd začína vyšetrovanie na podnet z úradu žalobcu (momentálne je žalobcom Belgičan Serge Brammertz). Žalobca môže podať podnet súdu aj na základe informácií, ktoré získa od jednotlivcov, vlád štátov, medzinárodných organizácií alebo z mimovládneho sektora.
Haagsky tribunál pre bývalú Juhosláviu má 16 stálych a 13 ad litem sudcov. Kandidátov na sudcovské posty nominujú členské a pozorovateľské štáty OSN, generálny tajomník OSN predloží nominácie Bezpečnostnej rade OSN, tá urobí užší výber a z tejto skupiny potom Valné zhromaždenie OSN zvolí potrebný počet sudcov. Sudca sa volí vždy na 4 roky, stáleho sudcu je možné zvoliť znovu. Prvým predsedom ICTY bol Talian Antonio Cassese, na tomto poste sa potom vystriedali ďalší sudcovia, aktuálne je predsedom Patrick Lipton Robinson z Jamajky. Tribunál môže udeliť najviac doživotný trest, jurisdikciu má iba nad fyzickými osobami. Kedykoľvek môže požiadať iné súdy, aby odovzdali vec do jeho právomoci. Tresty odňatia slobody si obžalovaní po rozsudkoch tribunálu odpykávajú v štátoch, ktoré sa dohovormi zaviazali, že budú prijímať osoby odsúdené ICTY. .čo sa dosiahlo
Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu má za sebou osemnásť rokov existencie. Čo za toto obdobie dosiahol? Od novembra 1994 obvinil ICTY vyše stošesťdesiat osôb. Odsúdených bolo vyše šesťdesiat osôb, vyše štyridsať je stále pred súdom. Popredné miesta na zozname obvinených patria prominentným menám. Je medzi nimi srbský prezident Slobodan Miloševič, prezident Republiky Srbskej Krajiny Milan Babič, expremiér Kosova Ramuš Haradinaj, už spomínaný Radovan Karadžič, generál Ratko Mladič, exprezidentka Republiky srbskej Biljana Plavšičová a tiež bývalý generál chorvátskej armády, len tohto roku v apríli odsúdený Ante Gotovina.
K „dobrým bodom“ na konte ICTY tak nepochybne patrí, že sa nevyhýbal stíhaniu najvyššie postavených. Práve naopak, taká je stratégia tohto tribunálu, ktorý sa sústreďuje najmä na politických a vojenských lídrov, na hlavné postavy konfliktov. Aj preto sa nižšie postavení obvinení neraz ocitajú pred súdmi v krajinách bývalej Juhoslávie.
Ďalším pozitívom ICTY je, že sa zaoberá zločinmi bez ohľadu na to, ktorá strana bojujúca v konfliktoch na Balkáne od roku 1991 ich spáchala. Tribunál súdil a súdi Srbov, Chorvátov, Bosniakov, Kosovčanov, Čiernohorcov, Macedóncov...
K najväčším sklamaniam sa započítala smrť Slobodana Miloševiča na infarkt pred ukončením procesu. Vznikol dojem nekompetentnosti (Miloševič mal byť pod lekárskym dohľadom) a tiež dojem, že mlyny spravodlivosti tohto tribunálu melú príliš pomaly.
Tresty, ktoré tribunál udeľuje, sú tiež predmetom diskusií. Obetiam či pozostalým po obetiach sa zdajú nízke. Obrovská vlna znechutenia sa napríklad zdvihla po vynesení rozsudku nad Veselinom Šljivančaninom a Milem Mrkšičom, zodpovedajúcich za vykonanie masakry vo Vukovare, pri ktorej zahynulo vyše 250 ľudí, väčšinou Chorvátov. Kým Mrkšiča odsúdili na 20 rokov odňatia slobody, Šljivančaninovi bol pôvodne uvažovaný trest 17 rokov znížený na 10 rokov.
Je to však ťažká otázka: Vieme si predstaviť výšku trestu, ktorá by naozaj, a nielen symbolicky, predstavovala spravodlivosť? Najmä po takých zverstvách, vzpierajúcich sa každému poňatiu ľudskosti, aké sa odohrali počas postjuhoslovanských konfliktov na Balkáne?
Súdny dvor dostal právomoci žalovať a súdiť štyri skupiny zločinov, spáchaných od roku 1991 na území bývalej Juhoslávie. Prvou skupinou zločinov boli vážne narušenia Ženevskej konvencie, druhou skupinou bolo prekračovanie zákonov alebo zvyklostí vojny, treťou genocída a štvrtou zločiny proti ľudskosti. Za sídlo súdneho tribunálu bolo určené holandské mesto Haag.
Nejde o stály súd – Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu je ad hoc vytvorená inštitúcia, ktorá má podľa plánov ukončiť fungovanie v roku 2013 alebo 2014. Do týchto termínov by mali byť vybavené aj posledné odvolania (vrátane odvolania aktuálne súdeného Radovana Karadžiča, exprezidenta takzvanej Republiky Srpskej, ktorý bol zadržaný v júni 2008). To však teraz nie je isté. A keďže zatknutie dlho hľadaného generála Ratka Mladiča prebehlo až v máji 2011, proces s ním bude pravdepodobne otázkou dlhšieho obdobia, aj keď podľa pôvodných plánov mal ICTY všetky súdne procesy uzatvoriť do polovice 2011. Netreba zabúdať ani na to, že stále nebol zadržaný exprezident Republiky Srbskej krajiny Goran Hadžič. Hadžič zostáva posledným z hľadaných obvinených, ktorý by ešte mal zastať pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu. .osoby a postupy
Súd začína vyšetrovanie na podnet z úradu žalobcu (momentálne je žalobcom Belgičan Serge Brammertz). Žalobca môže podať podnet súdu aj na základe informácií, ktoré získa od jednotlivcov, vlád štátov, medzinárodných organizácií alebo z mimovládneho sektora.
Haagsky tribunál pre bývalú Juhosláviu má 16 stálych a 13 ad litem sudcov. Kandidátov na sudcovské posty nominujú členské a pozorovateľské štáty OSN, generálny tajomník OSN predloží nominácie Bezpečnostnej rade OSN, tá urobí užší výber a z tejto skupiny potom Valné zhromaždenie OSN zvolí potrebný počet sudcov. Sudca sa volí vždy na 4 roky, stáleho sudcu je možné zvoliť znovu. Prvým predsedom ICTY bol Talian Antonio Cassese, na tomto poste sa potom vystriedali ďalší sudcovia, aktuálne je predsedom Patrick Lipton Robinson z Jamajky. Tribunál môže udeliť najviac doživotný trest, jurisdikciu má iba nad fyzickými osobami. Kedykoľvek môže požiadať iné súdy, aby odovzdali vec do jeho právomoci. Tresty odňatia slobody si obžalovaní po rozsudkoch tribunálu odpykávajú v štátoch, ktoré sa dohovormi zaviazali, že budú prijímať osoby odsúdené ICTY. .čo sa dosiahlo
Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu má za sebou osemnásť rokov existencie. Čo za toto obdobie dosiahol? Od novembra 1994 obvinil ICTY vyše stošesťdesiat osôb. Odsúdených bolo vyše šesťdesiat osôb, vyše štyridsať je stále pred súdom. Popredné miesta na zozname obvinených patria prominentným menám. Je medzi nimi srbský prezident Slobodan Miloševič, prezident Republiky Srbskej Krajiny Milan Babič, expremiér Kosova Ramuš Haradinaj, už spomínaný Radovan Karadžič, generál Ratko Mladič, exprezidentka Republiky srbskej Biljana Plavšičová a tiež bývalý generál chorvátskej armády, len tohto roku v apríli odsúdený Ante Gotovina.
K „dobrým bodom“ na konte ICTY tak nepochybne patrí, že sa nevyhýbal stíhaniu najvyššie postavených. Práve naopak, taká je stratégia tohto tribunálu, ktorý sa sústreďuje najmä na politických a vojenských lídrov, na hlavné postavy konfliktov. Aj preto sa nižšie postavení obvinení neraz ocitajú pred súdmi v krajinách bývalej Juhoslávie.
Ďalším pozitívom ICTY je, že sa zaoberá zločinmi bez ohľadu na to, ktorá strana bojujúca v konfliktoch na Balkáne od roku 1991 ich spáchala. Tribunál súdil a súdi Srbov, Chorvátov, Bosniakov, Kosovčanov, Čiernohorcov, Macedóncov...
K najväčším sklamaniam sa započítala smrť Slobodana Miloševiča na infarkt pred ukončením procesu. Vznikol dojem nekompetentnosti (Miloševič mal byť pod lekárskym dohľadom) a tiež dojem, že mlyny spravodlivosti tohto tribunálu melú príliš pomaly.
Tresty, ktoré tribunál udeľuje, sú tiež predmetom diskusií. Obetiam či pozostalým po obetiach sa zdajú nízke. Obrovská vlna znechutenia sa napríklad zdvihla po vynesení rozsudku nad Veselinom Šljivančaninom a Milem Mrkšičom, zodpovedajúcich za vykonanie masakry vo Vukovare, pri ktorej zahynulo vyše 250 ľudí, väčšinou Chorvátov. Kým Mrkšiča odsúdili na 20 rokov odňatia slobody, Šljivančaninovi bol pôvodne uvažovaný trest 17 rokov znížený na 10 rokov.
Je to však ťažká otázka: Vieme si predstaviť výšku trestu, ktorá by naozaj, a nielen symbolicky, predstavovala spravodlivosť? Najmä po takých zverstvách, vzpierajúcich sa každému poňatiu ľudskosti, aké sa odohrali počas postjuhoslovanských konfliktov na Balkáne?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.