Krátko pred majstrovstvami sveta sme si položili otázku Ako predať Slovensko (.týždeň 18/2011). Generálny riaditeľ Slovenskej agentúry pre cestovný ruch Peter Belinský, ktorého sme požiadali, aby s odstupom času zhodnotil športové podujatie, je v zásade spokojný: „Majstrovstvá sveta v hokeji sa po stránke organizačnej úspešne zvládli, čo nakoniec ocenili predstavitelia IIHF aj fanúšikovia.“ SACR podľa neho využila príležitosť, aby zahraničných turistov i novinárov informovala o turistických produktoch krajiny v rámci informačných kioskov, infociest, distribúciou turistických materiálov vo vlakoch či vysielaním propagačného filmu o Slovensku v hokejových arénach a fanzónach. Natíska sa však otázka, či to stačilo.
„Z bezprostredného kontaktu s fanúšikmi vo fan village v Bratislave, ako aj z medializovaných informácií vnímame vysokú mieru spokojnosti s návštevou Slovenska a väčšinou s vyjadrením záujmu vrátiť sa opäť.“ Hovorí Belinský. Svoje slová podkladá napríklad odkazom na anketu Slovenského rozhlasu medzi zahraničnými fanúšikmi. Mnohí z nich sem prichádzali s obavami o čistotu alebo bezpečnosť. Nakoniec boli milo prekvapení a hodnotili Bratislavu ako pekné a zaujímavé mesto. .ani chyby, ani veľká sláva
S odstupom času je však jasné, že tak, ako sa v súvislosti s majstrovstvami nenaplnili najhoršie obavy, nenaplnili sa ani najoptimistickejšie očakávania. Hovorilo sa o 300-tisíc návštevníkoch, no reálne prišla sotva tretina. Hotely boli v Bratislave obsadené na tri štvrtiny, čo bola možno aj reakcia na ich dopredu avizovaný úmysel zvýšiť počas majstrovstiev ceny. Múzeá žiadny mimoriadny nápor návštevníkov nezaznamenali. To sa však dalo očakávať. Fanúšik, ktorý cestuje za športovým zážitkom, si málokedy rozšíri program o kultúru, umenie alebo historické reálie. Avšak napodiv, veľké tržby nezaznamenali ani krčmy a bary. Podľa štúdie Ekonomickej univerzity, o ktorej minulý týždeň informovali Hospodárske noviny, u nás zahraniční turisti minuli necelých deväť miliónov eur, pričom väčšina išla na ubytovanie a jedlo. Krčmám sa ušlo asi 12 percent. Spokojní nie sú ani taxikári, ktorí boli hneď na začiatku verejne označení za zdieračov, načo doplatili aj tí lacnejší, ktorí fungujú cez telefón.
Peter Belinský si chce počkať na detailnejšie informácie o ekonomických dopadoch majstrovstiev z prieskumov, realizovaných dvoma ďalšími inštitúciami. Upozorňuje, že Organizačný výbor MS predpokladal pred začiatkom šampionátu 350-tisícovú návštevnosť hokejových zápasov, čo sa nakoniec podarilo prekonať. Pochvaľuje si aj kampaň Play Fair a očakáva diskusiu o reálnych opatreniach, riešiacich dlhodobú Achillovu pätu slovenského turizmu: kvalitu služieb. .ďalšia šanca Košice
Podľa Marketingovej stratégie SACR na roky 2011 až 2013, ktorú schválila vláda minulý mesiac, odchádza pätina návštevníkov zo Slovenska nespokojná. Pre krajinu to nie je dobré, pretože len „veľmi spokojní“ turisti majú tendenciu sa vracať. Podľa prieskumu, uskutočneného v 18 krajinách sveta, je takýchto návštevníkov Slovenska iba 37 percent. Naproti tomu s poznateľnosťou značky krajiny to nie je až také zlé. Iba 8 percent opýtaných Slovensko nepozná. Horšie je, že 60 percent si pod ním predstaví všeličo, len nie dovolenkovú destináciu. Zmeniť vnímanie krajiny v cudzine je behom na dlhé trate. Ďalšiu šancu na medzinárodné zviditeľnenie núka projekt Európske hlavné mesto kultúry – Košice 2013.
SACR podľa svojho generálneho riaditeľa sleduje s určitými obavami zmeny vo vedení neziskovej organizácie Košice – EHMK 2013, a to rok a pol pred zavŕšením projektu. „Aj po skúsenostiach s hokejom očakávame oveľa intenzívnejšiu koordináciu a spoluprácu medzi zainteresovanými rezortmi, samosprávami a inštitúciami,“ hovorí Belinský. Aj keď priame finančné prostriedky na projekt idú z ministerstva kultúry, agentúra chce so zviditeľnením Slovenska pomôcť. Jednou z významných propagačných akcií ku košickému projektu bude najväčší nemecký veľtrh turizmu pre širokú verejnosť CMT Stuttgart, kde bude Slovensko v roku 2013 partnerskou krajinou. „Získame veľký reklamný priestor v nemeckých médiách na prezentáciu Košíc a Slovenska,“ uzatvára šéf SACR.
Otázne je, ako vláda nakoniec vyrieši dlhodobý problém propagácie krajiny a vôbec cestovného ruchu, ktorým je rozdrobenosť agendy medzi viaceré inštitúcie. SACR v oblasti country brandingu reálne potrebuje spoluprácu s ministerstvom hospodárstva a jeho agentúrami, rovnako ako s ministerstvami zahraničia a kultúry. Ale kompetenčných sporov už krajina zažila dosť. Je čas na konkrétne spoločné kroky k budovaniu Slovenska ako značky.
„Z bezprostredného kontaktu s fanúšikmi vo fan village v Bratislave, ako aj z medializovaných informácií vnímame vysokú mieru spokojnosti s návštevou Slovenska a väčšinou s vyjadrením záujmu vrátiť sa opäť.“ Hovorí Belinský. Svoje slová podkladá napríklad odkazom na anketu Slovenského rozhlasu medzi zahraničnými fanúšikmi. Mnohí z nich sem prichádzali s obavami o čistotu alebo bezpečnosť. Nakoniec boli milo prekvapení a hodnotili Bratislavu ako pekné a zaujímavé mesto. .ani chyby, ani veľká sláva
S odstupom času je však jasné, že tak, ako sa v súvislosti s majstrovstvami nenaplnili najhoršie obavy, nenaplnili sa ani najoptimistickejšie očakávania. Hovorilo sa o 300-tisíc návštevníkoch, no reálne prišla sotva tretina. Hotely boli v Bratislave obsadené na tri štvrtiny, čo bola možno aj reakcia na ich dopredu avizovaný úmysel zvýšiť počas majstrovstiev ceny. Múzeá žiadny mimoriadny nápor návštevníkov nezaznamenali. To sa však dalo očakávať. Fanúšik, ktorý cestuje za športovým zážitkom, si málokedy rozšíri program o kultúru, umenie alebo historické reálie. Avšak napodiv, veľké tržby nezaznamenali ani krčmy a bary. Podľa štúdie Ekonomickej univerzity, o ktorej minulý týždeň informovali Hospodárske noviny, u nás zahraniční turisti minuli necelých deväť miliónov eur, pričom väčšina išla na ubytovanie a jedlo. Krčmám sa ušlo asi 12 percent. Spokojní nie sú ani taxikári, ktorí boli hneď na začiatku verejne označení za zdieračov, načo doplatili aj tí lacnejší, ktorí fungujú cez telefón.
Peter Belinský si chce počkať na detailnejšie informácie o ekonomických dopadoch majstrovstiev z prieskumov, realizovaných dvoma ďalšími inštitúciami. Upozorňuje, že Organizačný výbor MS predpokladal pred začiatkom šampionátu 350-tisícovú návštevnosť hokejových zápasov, čo sa nakoniec podarilo prekonať. Pochvaľuje si aj kampaň Play Fair a očakáva diskusiu o reálnych opatreniach, riešiacich dlhodobú Achillovu pätu slovenského turizmu: kvalitu služieb. .ďalšia šanca Košice
Podľa Marketingovej stratégie SACR na roky 2011 až 2013, ktorú schválila vláda minulý mesiac, odchádza pätina návštevníkov zo Slovenska nespokojná. Pre krajinu to nie je dobré, pretože len „veľmi spokojní“ turisti majú tendenciu sa vracať. Podľa prieskumu, uskutočneného v 18 krajinách sveta, je takýchto návštevníkov Slovenska iba 37 percent. Naproti tomu s poznateľnosťou značky krajiny to nie je až také zlé. Iba 8 percent opýtaných Slovensko nepozná. Horšie je, že 60 percent si pod ním predstaví všeličo, len nie dovolenkovú destináciu. Zmeniť vnímanie krajiny v cudzine je behom na dlhé trate. Ďalšiu šancu na medzinárodné zviditeľnenie núka projekt Európske hlavné mesto kultúry – Košice 2013.
SACR podľa svojho generálneho riaditeľa sleduje s určitými obavami zmeny vo vedení neziskovej organizácie Košice – EHMK 2013, a to rok a pol pred zavŕšením projektu. „Aj po skúsenostiach s hokejom očakávame oveľa intenzívnejšiu koordináciu a spoluprácu medzi zainteresovanými rezortmi, samosprávami a inštitúciami,“ hovorí Belinský. Aj keď priame finančné prostriedky na projekt idú z ministerstva kultúry, agentúra chce so zviditeľnením Slovenska pomôcť. Jednou z významných propagačných akcií ku košickému projektu bude najväčší nemecký veľtrh turizmu pre širokú verejnosť CMT Stuttgart, kde bude Slovensko v roku 2013 partnerskou krajinou. „Získame veľký reklamný priestor v nemeckých médiách na prezentáciu Košíc a Slovenska,“ uzatvára šéf SACR.
Otázne je, ako vláda nakoniec vyrieši dlhodobý problém propagácie krajiny a vôbec cestovného ruchu, ktorým je rozdrobenosť agendy medzi viaceré inštitúcie. SACR v oblasti country brandingu reálne potrebuje spoluprácu s ministerstvom hospodárstva a jeho agentúrami, rovnako ako s ministerstvami zahraničia a kultúry. Ale kompetenčných sporov už krajina zažila dosť. Je čas na konkrétne spoločné kroky k budovaniu Slovenska ako značky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.