INTERNET Deti, rodičia, výstrahy
Čo si prezerajú vaše deti na internete? Viete to? A je to, čo si prezerajú, pre ne vhodné? Pokusy kontrolovať správanie detí za počítačom a najmä pri surfovaní po internete nie sú ničím novým. Teraz k rôznym filtrom a zámkom pribudnú logá, aké poznáme už z cédečiek a dévedečiek v podobe nálepiek vystríhajúcich pred explicitným obsahom. Aj digitálne piesne či videá sa budú označovať podobnými výstrahami. Oznámil to zástupca britského fonografického priemyslu, obchodná organizácia British Recorded Music Industry, ktorej členmi sú štyri hlavné nahrávacie spoločnosti v Británii a tiež stovky nezávislých labelov. (BPI je napríklad organizátorom každoročných hudobných cien BRIT Awards a venuje sa okrem iného boju s hudobným pirátstvom.) Výstrahy nalepené na fyzických nosičoch sa objavujú už roky, situácia sa však mení: podľa údajov samotného BPI tvorí dnes už 99 percent britského trhu so singlami digitálny obsah. Upozornenie na kontroverzný obsah potrebujú aj videoportály, ako je napríklad YouTube, Spotify, Napster či Vevo. Tam zatiaľ jednotný systém, ktorý by rodičov upozornil na nevhodné videá, neexistuje. BPI ho chce týmto stránkam a službám poskytnúť, kedy však bude systém reálne zavedený do praxe, to zatiaľ jasné nie je. No otázka, či rodičia vedia, čo si prezerajú ich deti na internete, určite zostane aktuálna. Deti si totiž spôsoby, ako obísť rôzne zákazy, výstrahy, nálepky či „logá“ vždy nájdu.
.marína Gálisová TELEVÍZIE Dokedy bude Andrea Bugošová prerábať dejiny?
Archív televízie ponúka nekonečné množstvo dokumentov, ktoré prinášajú autentický obraz o tom, ako niekedy ideológia prenikala do života. Spôsob, akým Slovenská televízia v relácii Retro noviny už roky využíva archív, je však nepochopiteľný. Relácia má prinášať fragmenty zo spravodajstva z čias socializmu. Správy sú náhodne povyberané a je medzi nimi krátky komentár archivára STV Milana Antoniča. Je záhada, prečo použité dokumenty nie sú vysielané v autentickom znení, ale prerozprávané súčasnými moderátormi, medzi ktorými má hlavné slovo Andrea Bugošová. Presne tá osoba, ktorá dlhé roky bola tvárou normalizačnej televízie – ako hlásateľka či moderátorka čítala aj vyhlásenia a ideologické odkazy strany. Televízia v tých časoch bola ideologickým nástrojom strany a Bugošová bola jej televíznou tvárou. Dnes sa považuje za fundovanú odborníčku na jazykový prejav rozhlasových a televíznych redaktorov. Spojiť však práve reláciu, ktorá má priniesť obraz o informovaní v socializme, s hlasom Bugošovej je nevhodné. Nepochopiteľné je aj to, že televízia nevysiela príspevky z dobového spravodajstva, hoci aj z roku 1986, v pôvodnom znení. Argument, že zvuková stopa sa nezachovala alebo je poškodená, neobstojí. Žeby kolegialita s redaktormi, ktorých hlasy môže niekto spoznať, alebo nevhodný text, ktorý je potrebné „trošku“ upraviť? Navyše, autentický komentár je aj ukážkou slovníka, intonácie, a celkového spôsobu vyjadrovania, ktorý sa výrazne odlišuje od dnešného hovorového slova. Ďalším problémom Retro novín je výber tém. V porovnaní s Retro na ČT alebo Kinožurnálmi SFÚ na TA3 či reláciou Noc v archíve na STV je v Retro novinách nepomerne menej ideologických správ. Náhoda?
.mirka Kernová, Medialne.sk
TLAČ Zmeny v ruskom denníku Izvestija
Významný ruský denník Izvestija, v ktorom pracovalo vyše sto novinárov, vyrábal posledné roky dlhy, a tak sa ho jeho vydavateľ zbavil. Nový vydavateľ Aram Gabreljanov hovorí o „optimalizácii redakcie“, teda o lepšom hospodárení a o prepúšťaní prebytočných redaktorov. Po tom, čo Gabreljanov prebral vydávanie denníka, nariadil aj vysťahovanie redakcie z jej historického sídla na Puškinovom námestí. Redakcia to niesla ťažko, pretože Izvestija – to je aj kus ruskej histórie. Sťahovaním sa vraj končí slávna éra týchto novín, ktoré vznikli vo februári 1917. Ako pripomína ČTK, v deň boľševickej revolúcie 7. novembra 1917 boli Izvestija jediným denníkom, ktorý odsúdil prevrat v Petrohrade ako „šialené dobrodružstvo, ktoré vrhne Rusko späť do obdobia barbarstva“. Neskôr sa Izvestija stali symbolom modernej a odvážnej ruskej žurnalistiky, akési ruské New York Times. V Rusku však radikálne klesá počet ľudí, ktorí si kupujú tlač, a tak sú vydavatelia nútení zatvárať noviny alebo „optimalizovať“ redakcie. Aj nový vydavateľ Izvestijí sa rozhodol pre radikálne zoštíhlenie personálu. No urobil to veľmi zvláštne. Nikomu nedal výpoveď, ale do nového vydavateľstva previedol iba menšiu časť bývalých zamestnancov, ostatných nechal na ulici bez akéhokoľvek vysvetlenia. Prepustení redaktori minulý týždeň bojovali už aspoň o „civilizovaný odchod“, teda o vyplatenie výplaty za máj a dvojmesačného odstupného. Vydavateľ bol napokon ochotný o týchto podmienkach rokovať. Z Izvestijí plánuje urobiť „zábavnejšie“ noviny, zamerané na ekonomiku.
.eč
Čo si prezerajú vaše deti na internete? Viete to? A je to, čo si prezerajú, pre ne vhodné? Pokusy kontrolovať správanie detí za počítačom a najmä pri surfovaní po internete nie sú ničím novým. Teraz k rôznym filtrom a zámkom pribudnú logá, aké poznáme už z cédečiek a dévedečiek v podobe nálepiek vystríhajúcich pred explicitným obsahom. Aj digitálne piesne či videá sa budú označovať podobnými výstrahami. Oznámil to zástupca britského fonografického priemyslu, obchodná organizácia British Recorded Music Industry, ktorej členmi sú štyri hlavné nahrávacie spoločnosti v Británii a tiež stovky nezávislých labelov. (BPI je napríklad organizátorom každoročných hudobných cien BRIT Awards a venuje sa okrem iného boju s hudobným pirátstvom.) Výstrahy nalepené na fyzických nosičoch sa objavujú už roky, situácia sa však mení: podľa údajov samotného BPI tvorí dnes už 99 percent britského trhu so singlami digitálny obsah. Upozornenie na kontroverzný obsah potrebujú aj videoportály, ako je napríklad YouTube, Spotify, Napster či Vevo. Tam zatiaľ jednotný systém, ktorý by rodičov upozornil na nevhodné videá, neexistuje. BPI ho chce týmto stránkam a službám poskytnúť, kedy však bude systém reálne zavedený do praxe, to zatiaľ jasné nie je. No otázka, či rodičia vedia, čo si prezerajú ich deti na internete, určite zostane aktuálna. Deti si totiž spôsoby, ako obísť rôzne zákazy, výstrahy, nálepky či „logá“ vždy nájdu.
.marína Gálisová TELEVÍZIE Dokedy bude Andrea Bugošová prerábať dejiny?
Archív televízie ponúka nekonečné množstvo dokumentov, ktoré prinášajú autentický obraz o tom, ako niekedy ideológia prenikala do života. Spôsob, akým Slovenská televízia v relácii Retro noviny už roky využíva archív, je však nepochopiteľný. Relácia má prinášať fragmenty zo spravodajstva z čias socializmu. Správy sú náhodne povyberané a je medzi nimi krátky komentár archivára STV Milana Antoniča. Je záhada, prečo použité dokumenty nie sú vysielané v autentickom znení, ale prerozprávané súčasnými moderátormi, medzi ktorými má hlavné slovo Andrea Bugošová. Presne tá osoba, ktorá dlhé roky bola tvárou normalizačnej televízie – ako hlásateľka či moderátorka čítala aj vyhlásenia a ideologické odkazy strany. Televízia v tých časoch bola ideologickým nástrojom strany a Bugošová bola jej televíznou tvárou. Dnes sa považuje za fundovanú odborníčku na jazykový prejav rozhlasových a televíznych redaktorov. Spojiť však práve reláciu, ktorá má priniesť obraz o informovaní v socializme, s hlasom Bugošovej je nevhodné. Nepochopiteľné je aj to, že televízia nevysiela príspevky z dobového spravodajstva, hoci aj z roku 1986, v pôvodnom znení. Argument, že zvuková stopa sa nezachovala alebo je poškodená, neobstojí. Žeby kolegialita s redaktormi, ktorých hlasy môže niekto spoznať, alebo nevhodný text, ktorý je potrebné „trošku“ upraviť? Navyše, autentický komentár je aj ukážkou slovníka, intonácie, a celkového spôsobu vyjadrovania, ktorý sa výrazne odlišuje od dnešného hovorového slova. Ďalším problémom Retro novín je výber tém. V porovnaní s Retro na ČT alebo Kinožurnálmi SFÚ na TA3 či reláciou Noc v archíve na STV je v Retro novinách nepomerne menej ideologických správ. Náhoda?
.mirka Kernová, Medialne.sk
TLAČ Zmeny v ruskom denníku Izvestija
Významný ruský denník Izvestija, v ktorom pracovalo vyše sto novinárov, vyrábal posledné roky dlhy, a tak sa ho jeho vydavateľ zbavil. Nový vydavateľ Aram Gabreljanov hovorí o „optimalizácii redakcie“, teda o lepšom hospodárení a o prepúšťaní prebytočných redaktorov. Po tom, čo Gabreljanov prebral vydávanie denníka, nariadil aj vysťahovanie redakcie z jej historického sídla na Puškinovom námestí. Redakcia to niesla ťažko, pretože Izvestija – to je aj kus ruskej histórie. Sťahovaním sa vraj končí slávna éra týchto novín, ktoré vznikli vo februári 1917. Ako pripomína ČTK, v deň boľševickej revolúcie 7. novembra 1917 boli Izvestija jediným denníkom, ktorý odsúdil prevrat v Petrohrade ako „šialené dobrodružstvo, ktoré vrhne Rusko späť do obdobia barbarstva“. Neskôr sa Izvestija stali symbolom modernej a odvážnej ruskej žurnalistiky, akési ruské New York Times. V Rusku však radikálne klesá počet ľudí, ktorí si kupujú tlač, a tak sú vydavatelia nútení zatvárať noviny alebo „optimalizovať“ redakcie. Aj nový vydavateľ Izvestijí sa rozhodol pre radikálne zoštíhlenie personálu. No urobil to veľmi zvláštne. Nikomu nedal výpoveď, ale do nového vydavateľstva previedol iba menšiu časť bývalých zamestnancov, ostatných nechal na ulici bez akéhokoľvek vysvetlenia. Prepustení redaktori minulý týždeň bojovali už aspoň o „civilizovaný odchod“, teda o vyplatenie výplaty za máj a dvojmesačného odstupného. Vydavateľ bol napokon ochotný o týchto podmienkach rokovať. Z Izvestijí plánuje urobiť „zábavnejšie“ noviny, zamerané na ekonomiku.
.eč
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.