Po roku na čele vlády, neúspechu vo voľbách a korupčných škandáloch ministrov ohlásil svoju rezignáciu japonský premiér Šinzó Abe.
„Chcem urobiť z Japonska krajinu, ktorej ostatné štáty dôverujú a majú ju rady. A tiež krajinu, ktorá sa presadí ako vodca,“ zaznelo z Abeho úst krátko po tom, ako ho minulý september zvolili do čela vládnucej Liberálno-demokratickej strany, a tým de facto na post premiéra. Nebolo to prekvapivé. Už niekoľko týždňov predtým, ešte ako tajomník svojho predchodcu Džuničira Koizumiho, Abe vyhlasoval, že hodlá otvoriť jedno z najväčších japonských tabu – zmeniť ústavu, ktorá hovorí, že sa „japonský ľud navždy vzdáva vojny“.
Zmena pacifistickej ústavy, ktorú Japoncom pred 60 rokmi naoktrojovali Spojené štáty, však nemala byť jedinou reformou. Abe sľúbil posilnenie japonskej pomoci v Afganistane, nový systém sociálneho zabezpečenia, zníženie verejného dlhu a zákon o vyučovaní patriotizmu na školách.
Niečo sa „jastrabovi“ z prominentnej politickej rodiny aj podarilo. Veľmi dôležité boli napríklad stretnutia s čínskym premiérom Wen Ťia-paom.
Prvá Abeho zahraničná cesta smerovala do Pekingu a Wen bol prvým čínskym premiérom, ktorý po siedmich rokoch navštívil Tokio. Ešte ďalej zašiel Abe vo vzťahoch s Austráliou, keď podpísal historický dokument o bezpečnostnej spolupráci v boji proti terorizmu, námornej bezpečnosti či ochrane hraníc.
Abe nekompromisne postupoval voči Severnej Kórei, ktorá minulý rok uskutočnila prvú skúšku atómovej bomby. Krátko po Abeho nástupe zakázala vláda dovoz severokórejského tovaru a ministerstvo obrany začalo plánovať pozemný laserový systém, schopný zostreliť nepriateľské balistické rakety krátko po štarte.
Nie všetky kroky v zahraničnej politike však boli šťastné. Abe na rozdiel od svojho predchodcu ako premiér nikdy nevstúpil do kontroverznej svätyne Jasukuni, kde spočinulo aj dvanásť usvedčených vojnových zločincov. Odmietal však, aby sa Japonsko ospravedlnilo za to, že jeho armáda cez vojnu sexuálne zneužívala ženy na okupovaných územiach.
Na domácej pôde Abe čelil opozícii i vlastným ministrom. Minister obrany musel odstúpiť po vyhlásení, že zvrhnutie atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki bolo nevyhnutné. Dvaja po sebe nasledujúci ministri poľnohospodárstva skončili pre korupčný škandál – prvý sa dokonca obesil. Najväčšou aférou však bola strata asi 50 miliónov záznamov, podľa ktorých sa vyplácali dôchodky. Tú premiér vyše pol roka tajil.
Po toľkých škandáloch nečudo, že za desať mesiacov klesla Abeho podpora zo 70 na 30 percent. Nasledovala prehra v júlových voľbách do hornej parlamentnej komory a dva a pol mesiaca trápenia.
O budúcom premiérovi má rozhodnúť vládnuca strana 19. septembra. Abeho nástupcom bude podľa analytikov zrejme exminister zahraničia a jeho názorový spriaznenec Taró Aso.
.tomáš Gális
„Chcem urobiť z Japonska krajinu, ktorej ostatné štáty dôverujú a majú ju rady. A tiež krajinu, ktorá sa presadí ako vodca,“ zaznelo z Abeho úst krátko po tom, ako ho minulý september zvolili do čela vládnucej Liberálno-demokratickej strany, a tým de facto na post premiéra. Nebolo to prekvapivé. Už niekoľko týždňov predtým, ešte ako tajomník svojho predchodcu Džuničira Koizumiho, Abe vyhlasoval, že hodlá otvoriť jedno z najväčších japonských tabu – zmeniť ústavu, ktorá hovorí, že sa „japonský ľud navždy vzdáva vojny“.
Zmena pacifistickej ústavy, ktorú Japoncom pred 60 rokmi naoktrojovali Spojené štáty, však nemala byť jedinou reformou. Abe sľúbil posilnenie japonskej pomoci v Afganistane, nový systém sociálneho zabezpečenia, zníženie verejného dlhu a zákon o vyučovaní patriotizmu na školách.
Niečo sa „jastrabovi“ z prominentnej politickej rodiny aj podarilo. Veľmi dôležité boli napríklad stretnutia s čínskym premiérom Wen Ťia-paom.
Prvá Abeho zahraničná cesta smerovala do Pekingu a Wen bol prvým čínskym premiérom, ktorý po siedmich rokoch navštívil Tokio. Ešte ďalej zašiel Abe vo vzťahoch s Austráliou, keď podpísal historický dokument o bezpečnostnej spolupráci v boji proti terorizmu, námornej bezpečnosti či ochrane hraníc.
Abe nekompromisne postupoval voči Severnej Kórei, ktorá minulý rok uskutočnila prvú skúšku atómovej bomby. Krátko po Abeho nástupe zakázala vláda dovoz severokórejského tovaru a ministerstvo obrany začalo plánovať pozemný laserový systém, schopný zostreliť nepriateľské balistické rakety krátko po štarte.
Nie všetky kroky v zahraničnej politike však boli šťastné. Abe na rozdiel od svojho predchodcu ako premiér nikdy nevstúpil do kontroverznej svätyne Jasukuni, kde spočinulo aj dvanásť usvedčených vojnových zločincov. Odmietal však, aby sa Japonsko ospravedlnilo za to, že jeho armáda cez vojnu sexuálne zneužívala ženy na okupovaných územiach.
Na domácej pôde Abe čelil opozícii i vlastným ministrom. Minister obrany musel odstúpiť po vyhlásení, že zvrhnutie atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki bolo nevyhnutné. Dvaja po sebe nasledujúci ministri poľnohospodárstva skončili pre korupčný škandál – prvý sa dokonca obesil. Najväčšou aférou však bola strata asi 50 miliónov záznamov, podľa ktorých sa vyplácali dôchodky. Tú premiér vyše pol roka tajil.
Po toľkých škandáloch nečudo, že za desať mesiacov klesla Abeho podpora zo 70 na 30 percent. Nasledovala prehra v júlových voľbách do hornej parlamentnej komory a dva a pol mesiaca trápenia.
O budúcom premiérovi má rozhodnúť vládnuca strana 19. septembra. Abeho nástupcom bude podľa analytikov zrejme exminister zahraničia a jeho názorový spriaznenec Taró Aso.
.tomáš Gális
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.