Ak ste začiatkom deväťdesiatych rokov už minimálne chodili do školy a aspoň z času na čas ste pozerali televízor či počúvali rádio, tak si určite spomínate na pesničky Tennessee alebo Mr. Wandel. Ak si predsa len neviete spomenúť, pozrite si ich na YouTube a určite si spomeniete.
Arrested Development prišli začiatkom deväťdesiatych rokov s farebným, pozitívnym, angažovaným hiphopom, ktorý bol v istom zmysle odpoveďou na čoraz tvrdší a agresívnejší gangsta rap. Ich hudba stála na ľahkých funky rytmoch, rapované posolstvá sa striedali s radostnými, melodickými refrénmi. A pritom to neboli len nejaké naivné lovesongy. Ich piesne boli väčšinou o zápase amerických černochov za svoje práva, riešil sa v nich ťažký život „everyday people" (čo je názov ich ďalšieho veľkého hitu) v getách amerických veľkomiest. Nakoniec, režisér Spike Lee si práve od nich objednal pieseň Revolution do svojho filmu o Malcolmovi X.
Skupinu Arrested Development založil v roku 1986 Todd Thomas, mladý muž z černošského predmestia Milwaukee. Ako majster (rýchleho a rytmického) slova dostal prezývku Speech. Od začiatku bolo na Speechovi a jeho kolegoch zvláštne to, že sa napriek traumatickým zážitkom z detstva nenechali viesť hnevom a snažili sa robiť hudbu plnú radosti a nádeje. Zrejme to súvisí s ich hlbokou kresťanskou vierou (v roku 2005 sa Speech stal vysväteným evanjelikálnym pastorom), ale sami dobre vieme, že proklamovaná viera automaticky k pokoju a láskavosti viesť nemusí. Speecha však viedla.
V roku 1992 vydali Arrested Development album 3 Years, 5 Months & 2 Days In The Life Of... (presne toľko im trvalo, kým získali nahrávací konktrakt), zaútočili na špičky hitparád, pozbierali všetky možné Grammy, koncertovali na štadiónoch, zahrali si v módnej sérii unplugged koncertov v MTV, nahrali ďalší, už podstatne menej úspešnejší album Zingalamaduni a stratili sa nám z radarov. Vydávali pritom ďalšie platne a zrejme aj hrávali po kluboch. Dobrej hudby je však veľa, a tak sme na veselých hiphoperov zabudli.
V roku 2010 však vydali album Strong a vyrazili na turné do Európy. Tak sme sa na nich išli pozrieť do viedenskej Areny. A dobre sme urobili.
Speech, dve plnoštíhle (no napriek tomu pohybovo mimoriadne zdatné) speváčky, MC One Love (jediný v koženej bunde a zároveň jediný skutočný rapper v kapele), sivobradý gitarista Fletch (celý koncert stál bez pohnutia, jeho nenápadný gitarový groove bol však bezchybný), basgitarista s prezývkou Za' a bubeník Rasa Don (bezchybná afrorytmika, v ktorej síce neviete určiť prvú dobu, no napriek tomu zvádza na tancovanie) odohrali dvojhodinový koncert, v ktorom nechýbalo nič zo šarmu Arrested Development, ako si ho pamätáme spred dvadsiatich rokov. „Naše koncerty sú vždy oslavou," hovorí nám po koncerte v šatni priateľský Speech. Dostávame sa tam preto, lebo Arrested Development prídu v júli na festival Žákovic Open a chceli sme sa stretnúť, zoznámiť a porozprávať. Speech hovorí o svojej mladosti v gete (pri prestrelkách zahynulo niekoľko jeho priateľov), o politickej angažovanosti (pred voľbami aktívne podporoval Baracka Obamu), o viere. Basgitarista Za' mi hlbokým černošským hlasom rozpráva o hudbe, ktorú má rád (hlavne blues) a o svojich vnúčatách. Arrested Development je jeho hlavná kapela, hrá však aj džez s ľuďmi ako Victor Wooten alebo Herbie Hancock.
Arrested Development je stále kapela plná sily, jej koncerty sú stále vzrušujúcimi oslavami. Žákovic Open si nemohol priať lepšieho headlinera!
Arrested Development prišli začiatkom deväťdesiatych rokov s farebným, pozitívnym, angažovaným hiphopom, ktorý bol v istom zmysle odpoveďou na čoraz tvrdší a agresívnejší gangsta rap. Ich hudba stála na ľahkých funky rytmoch, rapované posolstvá sa striedali s radostnými, melodickými refrénmi. A pritom to neboli len nejaké naivné lovesongy. Ich piesne boli väčšinou o zápase amerických černochov za svoje práva, riešil sa v nich ťažký život „everyday people" (čo je názov ich ďalšieho veľkého hitu) v getách amerických veľkomiest. Nakoniec, režisér Spike Lee si práve od nich objednal pieseň Revolution do svojho filmu o Malcolmovi X.
Skupinu Arrested Development založil v roku 1986 Todd Thomas, mladý muž z černošského predmestia Milwaukee. Ako majster (rýchleho a rytmického) slova dostal prezývku Speech. Od začiatku bolo na Speechovi a jeho kolegoch zvláštne to, že sa napriek traumatickým zážitkom z detstva nenechali viesť hnevom a snažili sa robiť hudbu plnú radosti a nádeje. Zrejme to súvisí s ich hlbokou kresťanskou vierou (v roku 2005 sa Speech stal vysväteným evanjelikálnym pastorom), ale sami dobre vieme, že proklamovaná viera automaticky k pokoju a láskavosti viesť nemusí. Speecha však viedla.
V roku 1992 vydali Arrested Development album 3 Years, 5 Months & 2 Days In The Life Of... (presne toľko im trvalo, kým získali nahrávací konktrakt), zaútočili na špičky hitparád, pozbierali všetky možné Grammy, koncertovali na štadiónoch, zahrali si v módnej sérii unplugged koncertov v MTV, nahrali ďalší, už podstatne menej úspešnejší album Zingalamaduni a stratili sa nám z radarov. Vydávali pritom ďalšie platne a zrejme aj hrávali po kluboch. Dobrej hudby je však veľa, a tak sme na veselých hiphoperov zabudli.
V roku 2010 však vydali album Strong a vyrazili na turné do Európy. Tak sme sa na nich išli pozrieť do viedenskej Areny. A dobre sme urobili.
Speech, dve plnoštíhle (no napriek tomu pohybovo mimoriadne zdatné) speváčky, MC One Love (jediný v koženej bunde a zároveň jediný skutočný rapper v kapele), sivobradý gitarista Fletch (celý koncert stál bez pohnutia, jeho nenápadný gitarový groove bol však bezchybný), basgitarista s prezývkou Za' a bubeník Rasa Don (bezchybná afrorytmika, v ktorej síce neviete určiť prvú dobu, no napriek tomu zvádza na tancovanie) odohrali dvojhodinový koncert, v ktorom nechýbalo nič zo šarmu Arrested Development, ako si ho pamätáme spred dvadsiatich rokov. „Naše koncerty sú vždy oslavou," hovorí nám po koncerte v šatni priateľský Speech. Dostávame sa tam preto, lebo Arrested Development prídu v júli na festival Žákovic Open a chceli sme sa stretnúť, zoznámiť a porozprávať. Speech hovorí o svojej mladosti v gete (pri prestrelkách zahynulo niekoľko jeho priateľov), o politickej angažovanosti (pred voľbami aktívne podporoval Baracka Obamu), o viere. Basgitarista Za' mi hlbokým černošským hlasom rozpráva o hudbe, ktorú má rád (hlavne blues) a o svojich vnúčatách. Arrested Development je jeho hlavná kapela, hrá však aj džez s ľuďmi ako Victor Wooten alebo Herbie Hancock.
Arrested Development je stále kapela plná sily, jej koncerty sú stále vzrušujúcimi oslavami. Žákovic Open si nemohol priať lepšieho headlinera!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.