Skyčák sa narodil v roku 1870 v oravskej dedinke Klin do bohatej pláteníckej rodiny. Jej členovia povýšili remeslo výroby a podomového predaja plátna na úspešné podnikanie a vo vtedajších uhorských pomeroch sa mohli hrdo pýšiť označením veľkopodnikatelia.
Katolícka a slovensky orientovaná rodina patrila k najbohatším na Orave, a mohli si teda dovoliť vysielať detí na najlepšie školy v krajine. Mladý Skyčák začal študovať na piaristickom gymnáziu v Ružomberku a neskôr postúpil na vyššie kráľovské katolícke gymnázium v Levoči. Práve tu sa možno stalo niečo, čo ovplyvnilo jeho ďalšiu kariéru. Na levočskom gymnáziu sa mladý študent stretol s Vavrom Šrobárom a Andrejom Radlinským. V národných veciach si veľmi porozumeli, a tak slovo dalo slovo a mladí študenti založili slovenský spolok, kde sa čítala slovenská tlač, recitovali básne a samozrejme sa aj politizovalo. To profesorský zbor, zložený najmä z pomaďarčených špišských Nemcov, nemohol dlho trpieť. Nasledovalo obvinenie z „panslavizmu“ a vylúčenie zo všetkých škôl v Uhorsku. Štúdiá potom musel Skyčák dokončiť v Prahe, kde následne vyštudoval aj obchodnú akadémiu.
Po štúdiách v Prahe Skyčák istý čas pôsobil ako úradník Tatrabanky v Martine, potom sa však vrátil na rodnú Oravu. Prebral rodinný veľkoobchod a začal uvažovať o politickom angažovaní. .v politike
Ešte predtým sa však rozhodol rozšíriť rodinné podnikanie a vrhol sa na bankovníctvo. V roku 1902 založil Ľudovú banku v Námestove a stal sa jej riaditeľom. Banka sa neskôr zlúčila s ružomberskou Ľudovou bankou. Skyčák štedro podporoval slovenskú tlač a zakladal nové pobočky Spolku svätého Vojtecha. Jeho dom v Námestove sa stal centrom oravskej elity, kde pravidelne prichádzal na čaj aj Hviezdoslav.
Do politiky vstúpil Skyčák, podobne ako Hlinka, prostredníctvom Katolíckej ľudovej strany Ferdinanda Zichyho. Strana vtedy ešte okrem kresťansko-sociálnej ideológie nesmelo hovorila aj o riešení národnostných problémov v Uhorsku.
Prvú volebnú kampaň do Uhorského snemu Skyčák absolvoval v roku 1905. Bola tuhá zima, mítingovalo sa ťažko a kandidátovi hlásiacemu sa k Slovákom robili problémy aj uhorské úrady. Nakoniec však bez problémov zvíťazil. Jeho protikanditát, zeman a veľkostatkár Zoltán Zmeskal, nemal proti vplyvnému a zámožnému Skyčákovi žiadnu šancu. V tom roku sa spomedzi slovenských kandidátov do snemu okrem Skyčáka dostal iba Milan Hodža.
V sneme medzi jeho témy patrili zavedenie všeobecného volebného práva a rešpektovanie národnostných práv Nemaďarov. Aj preto ho vedenie jeho strany ustavične obviňovalo zo spolupráce so Slovenskou národnou stranou. Skyčák preto Zichyho stranu opustil a v sneme sa pridal k Snemovej národnej strane, kde hrali prím najmä rumunskí poslanci, ale pôsobil tam aj Milan Hodža.
Vo voľbách v roku 1906 Skyčák svoj mandát obhájil. Spolu s ním vtedy uspelo aj ďalších šesť slovenských kandidátov. Uhorské úrady to niesli ťažko a úspech Slovákov pripisovali najmä peniazom a politickým skúsenostiam dvoch ľudí – Hodžu a Skyčáka. Druhého z nich dokonca za poburovanie odsúdili na dva mesiace väzenia. Do Uhorského snemu zvolili Skyčáka aj v roku 1910. Hoci vtedy kandidoval za Slovenskú národnú stranu, už v roku 1913 spolu s Hlinkom založili Slovenskú ľudovú stranu, v ktorej sa stal podpredsedom. .proti Tukovi
Po roku 1918 Skyčák ešte chvíľu sedel v pražskom parlamente, v roku 1924 sa však dostal do sporu, ktorý znamenal koniec jeho politickej kariéry. Otvorene vystúpil proti rastúcemu vplyvu „maďaróna“ Vojtecha Tuku v ľudovej strane. Hlinka ho nepodporil, a tak Skyčák úplne odšiel z verejného života. Zomrel v roku 1953.
Jeho syn František bol významným teológom, rektorom seminára na Spiši, ktorý ovplyvnil celú jednu generáciu slovenských katolíckych intelektuálov.
Katolícka a slovensky orientovaná rodina patrila k najbohatším na Orave, a mohli si teda dovoliť vysielať detí na najlepšie školy v krajine. Mladý Skyčák začal študovať na piaristickom gymnáziu v Ružomberku a neskôr postúpil na vyššie kráľovské katolícke gymnázium v Levoči. Práve tu sa možno stalo niečo, čo ovplyvnilo jeho ďalšiu kariéru. Na levočskom gymnáziu sa mladý študent stretol s Vavrom Šrobárom a Andrejom Radlinským. V národných veciach si veľmi porozumeli, a tak slovo dalo slovo a mladí študenti založili slovenský spolok, kde sa čítala slovenská tlač, recitovali básne a samozrejme sa aj politizovalo. To profesorský zbor, zložený najmä z pomaďarčených špišských Nemcov, nemohol dlho trpieť. Nasledovalo obvinenie z „panslavizmu“ a vylúčenie zo všetkých škôl v Uhorsku. Štúdiá potom musel Skyčák dokončiť v Prahe, kde následne vyštudoval aj obchodnú akadémiu.
Po štúdiách v Prahe Skyčák istý čas pôsobil ako úradník Tatrabanky v Martine, potom sa však vrátil na rodnú Oravu. Prebral rodinný veľkoobchod a začal uvažovať o politickom angažovaní. .v politike
Ešte predtým sa však rozhodol rozšíriť rodinné podnikanie a vrhol sa na bankovníctvo. V roku 1902 založil Ľudovú banku v Námestove a stal sa jej riaditeľom. Banka sa neskôr zlúčila s ružomberskou Ľudovou bankou. Skyčák štedro podporoval slovenskú tlač a zakladal nové pobočky Spolku svätého Vojtecha. Jeho dom v Námestove sa stal centrom oravskej elity, kde pravidelne prichádzal na čaj aj Hviezdoslav.
Do politiky vstúpil Skyčák, podobne ako Hlinka, prostredníctvom Katolíckej ľudovej strany Ferdinanda Zichyho. Strana vtedy ešte okrem kresťansko-sociálnej ideológie nesmelo hovorila aj o riešení národnostných problémov v Uhorsku.
Prvú volebnú kampaň do Uhorského snemu Skyčák absolvoval v roku 1905. Bola tuhá zima, mítingovalo sa ťažko a kandidátovi hlásiacemu sa k Slovákom robili problémy aj uhorské úrady. Nakoniec však bez problémov zvíťazil. Jeho protikanditát, zeman a veľkostatkár Zoltán Zmeskal, nemal proti vplyvnému a zámožnému Skyčákovi žiadnu šancu. V tom roku sa spomedzi slovenských kandidátov do snemu okrem Skyčáka dostal iba Milan Hodža.
V sneme medzi jeho témy patrili zavedenie všeobecného volebného práva a rešpektovanie národnostných práv Nemaďarov. Aj preto ho vedenie jeho strany ustavične obviňovalo zo spolupráce so Slovenskou národnou stranou. Skyčák preto Zichyho stranu opustil a v sneme sa pridal k Snemovej národnej strane, kde hrali prím najmä rumunskí poslanci, ale pôsobil tam aj Milan Hodža.
Vo voľbách v roku 1906 Skyčák svoj mandát obhájil. Spolu s ním vtedy uspelo aj ďalších šesť slovenských kandidátov. Uhorské úrady to niesli ťažko a úspech Slovákov pripisovali najmä peniazom a politickým skúsenostiam dvoch ľudí – Hodžu a Skyčáka. Druhého z nich dokonca za poburovanie odsúdili na dva mesiace väzenia. Do Uhorského snemu zvolili Skyčáka aj v roku 1910. Hoci vtedy kandidoval za Slovenskú národnú stranu, už v roku 1913 spolu s Hlinkom založili Slovenskú ľudovú stranu, v ktorej sa stal podpredsedom. .proti Tukovi
Po roku 1918 Skyčák ešte chvíľu sedel v pražskom parlamente, v roku 1924 sa však dostal do sporu, ktorý znamenal koniec jeho politickej kariéry. Otvorene vystúpil proti rastúcemu vplyvu „maďaróna“ Vojtecha Tuku v ľudovej strane. Hlinka ho nepodporil, a tak Skyčák úplne odšiel z verejného života. Zomrel v roku 1953.
Jeho syn František bol významným teológom, rektorom seminára na Spiši, ktorý ovplyvnil celú jednu generáciu slovenských katolíckych intelektuálov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.