„Pozri sa, najkrajšie české auto,“ hovorím svojmu synovi vždy, keď okolo nás prefrčí ten malý zázrak na štyroch kolesách. Automobil značky Porsche. Ferdinand Porsche je totiž rodák zo severných Čiech. Pravda, sudetský Nemec, ale dnes je už zase možné hlásiť sa aj k sudetským Nemcom z Čiech.
O nemecky hovoriacich českých a moravských Židoch ako Franz Kafka alebo Sigmund Freud ani nehovoriac. Asi by sa čudovali a možno aj protestovali, ale rovnako dobre by ich to možno potešilo.
Andy Warhol by sa asi tiež čudoval, keby vedel, v akom konci sveta na východe Slovenska má svoje „rodácke“ múzeum. Trochu sa, naopak, čudujem ja, že Slovensko si nedokázalo privlastniť dnes asi svojho najslávnejšieho spisovateľa Sándora Máraiho, hoci sochu v Košiciach už má.
To Maďari, najmä vďaka tomu, že si započítavajú všetkých v Maďarsku narodených Židov, ktorí sú už desiatky rokov v Amerike, majú najviac nositeľov Nobelových cien – minimálne v strednej Európe. Poliaci by sa zase mohli hlásiť asi k polovici zakladateľov štátu Izrael. Alebo si započítať takého úžasného židovského spisovateľa, akým bol Isaac Bashevis Singer, v ktorého knihách som, mimochodom, objavil najfarebnejší opis medzivojnového Poľska, aký som kedy čítal.
Keď sa to hodí, dajú sa korene aj nájsť. A tak dnes majú Maďari dvoch prezidentov, pretože Nicolas Sarkozy je z ich pohľadu jednoducho Maďar. Možno už preňho niekde v Budapešti majú pripravený „preukaz zahraničného Maďara“.
My Česi im nemusíme závidieť, veď sme ešte pred pár rokmi mali ministerku zahraničia samotných Spojených štátov Madeleine Albrightovú. A navyše, príbeh toho úžasného potkana Ratatouille, ktorý varí v najlepšej parížskej reštaurácii, vymyslel český rodák Jan Pinkava, hoci ho nakoniec pre Pixar nakrútil nejaký Američan. Čo však nie je dôvod na Ratatouille nejsť. Rovnako, ako to nie je dôvod nečítať Máraiho, ktorý už pre svet asi navždy zostane spisovateľom z Maďarska.
.luboš Palata
Autor je redaktor LN
O nemecky hovoriacich českých a moravských Židoch ako Franz Kafka alebo Sigmund Freud ani nehovoriac. Asi by sa čudovali a možno aj protestovali, ale rovnako dobre by ich to možno potešilo.
Andy Warhol by sa asi tiež čudoval, keby vedel, v akom konci sveta na východe Slovenska má svoje „rodácke“ múzeum. Trochu sa, naopak, čudujem ja, že Slovensko si nedokázalo privlastniť dnes asi svojho najslávnejšieho spisovateľa Sándora Máraiho, hoci sochu v Košiciach už má.
To Maďari, najmä vďaka tomu, že si započítavajú všetkých v Maďarsku narodených Židov, ktorí sú už desiatky rokov v Amerike, majú najviac nositeľov Nobelových cien – minimálne v strednej Európe. Poliaci by sa zase mohli hlásiť asi k polovici zakladateľov štátu Izrael. Alebo si započítať takého úžasného židovského spisovateľa, akým bol Isaac Bashevis Singer, v ktorého knihách som, mimochodom, objavil najfarebnejší opis medzivojnového Poľska, aký som kedy čítal.
Keď sa to hodí, dajú sa korene aj nájsť. A tak dnes majú Maďari dvoch prezidentov, pretože Nicolas Sarkozy je z ich pohľadu jednoducho Maďar. Možno už preňho niekde v Budapešti majú pripravený „preukaz zahraničného Maďara“.
My Česi im nemusíme závidieť, veď sme ešte pred pár rokmi mali ministerku zahraničia samotných Spojených štátov Madeleine Albrightovú. A navyše, príbeh toho úžasného potkana Ratatouille, ktorý varí v najlepšej parížskej reštaurácii, vymyslel český rodák Jan Pinkava, hoci ho nakoniec pre Pixar nakrútil nejaký Američan. Čo však nie je dôvod na Ratatouille nejsť. Rovnako, ako to nie je dôvod nečítať Máraiho, ktorý už pre svet asi navždy zostane spisovateľom z Maďarska.
.luboš Palata
Autor je redaktor LN
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.