Tvorbu umenia predsa nemožno vtesnávať do rámca s prísnymi pravidlami fungovania, veď ide o vyslovene subjektívnu a individuálnu aktivitu. Existencia hierarchie vo sfére výtvarného umenia však nie je až taká nepredstaviteľná. Výtvarné diela predsa do života uvádza vystavovanie v galériách rôzneho charakteru (štátnych, zriaďovaných samosprávou, súkromných), ich relevanciu určujú kunsthistorici recenziami a kritikami, trh je zas meradlom ich finančnej hodnoty (i keď tu na základe špecificky fungujúcich pravidiel). Tieto faktory umelcovi vytvárajú pozíciu na scéne, ktorá je výsledkom kombinácie intenzity prezentácií tvorby, jej rezonancie u kunsthistorikov a úspešnosti v predaji diel. Pozícia je, zjednodušene povedané, odrazom jeho dôležitosti. Na druhej strane nemusí byť konštantne stabilná, a nie vždy je zo strany autora, kritika či galeristu vnímaná jednotne. Jednotlivé pozície umelcov, hoci sú premenlivé, predsa len istú podobu hierarchického systému vytvárajú.
V projekte Kunstuniformen umelci Radovan Čerevka, Tomáš Makara a Peter Vrábeľ, pôsobiaci ako skupina Kassaboys, vypracovali návrhy uniforiem pre slovenských výtvarníkov. Kopírujú armádne modely s príslušnými hodnosťami. Tie sa odvíjajú od významnosti inštitúcií na Slovensku a v zahraničí, v ktorých vystavujú. Sú opatrené aj vyznamenaniami a ohodnoteniami, ako ďalšími dôkazmi kvality umeleckých aktivít. U jedincov, viac zorientovaných vo fungovaní našej výtvarnej scény, mohol projekt vyvolať jemne pobavený úsmev, koreniaci v myšlienke, že ide o pomerne ilustratívny koncept, ktorým scénu komentujú, a že je reakciou prameniacou najmä z ich umeleckého ega. Pre ktoréhokoľvek z výtvarníkov (konkurenta či akceptovaného kolegu) sa totiž podľa manuálu Kassaboys dá vytvoriť model uniformy opatrený znakmi hodnosti, ktoré mu náležia. Odrážajú jeho príslušnosť k výtvarnému médiu, účasť na prehliadkach a výstavách v odstupňovanej miere závažnosti. Uniforma tým paroduje status umelca vo fiktívnej armádnej škále od pozície rádového vojaka až po generála poľného maršala, no referuje aj o rozsahu jeho reálneho civilného CV. Projekt tak disponuje istým pôvabom, ktorý činí jeho ilustratívnosť iba zdanlivou. Spočíva v dávke sebairónie, Kassaboys: hierarchiu vytvorili z pozície výtvarníkov bežne prehodnocovaných kritikov, a súčasne irónie: striktne definovaná forma kategorizovania závažnosti umeleckých aktivít, avšak značne vzdialená od živých princípov, určovaných fungovaním umenovedy a galeristiky, existuje a výrazná časť našich výtvarníkov jej dokonca podlieha. Mladí Košičania, ktorí sa venujú témam ako lokálpatriotizmus, centrum a periféria výtvarnej scény či vizuálne glosujú kontroverzné politické výroky, vytvorenými uniformami obrazne dávajú opomínanej výtvarnej sfére status dôležitosti, aký má armáda, no predovšetkým na tomto problematickom modeli hodnotenia umelcov svoj projekt postavili.
Smernica č. 13/2008-R o bibliografickej registrácii a kategorizácii publikačnej činnosti, umeleckej činnosti a ohlasov z dielne Ministerstva školstva SR je dôverne známa výtvarníkom, ktorí pedagogicky pôsobia na našich vysokých školách. Funkciou smernice je označovať a následne rozdeľovať ich umelecké aktivity – najmä výstavy, t. j. publikačnú činnosť, do príslušných bodovaných kategórií, čím je hodnotený nielen umelec, ale aj pracovisko, kde pôsobí. V zásade ide o zadefinovanie profilu a obsahu vedeckovýskumnej činnosti jedinca a inštitúcie. Na rozdiel od umenovednej praxe, ktorá sa podieľa na budovaní statusu výtvarného umelca zhodnocovaním a vystavovaním tvorby, a tak generuje stupeň jeho významu, hlavným účelom tabuľkového vykazovania aktivít je napĺňať akademické kritériá. Vykazovanie umeleckej činnosti je pre mnohých pedagogicky pôsobiacich výtvarníkov „povinnou jazdou“, i keď sa určite nájdu aj takí, ktorí v ňom vedia plávať ako ryby vo vode. Veľa však nenapovie o skutočnej podobe, dosahu, relevantnosti ich tvorby a funguje ako paralelný, no odťažitý systém hodnotenia. Jeho komplikovanosť sa priamo odrazila v štruktúre hierarchického systému fiktívnej armády umelcov vytvoreného Kassaboys. Návrhmi modelov uniforiem, vizuálov jednotlivých šarží, vyznamenaní za zásluhy a ďalších identifikačných prvkov, upravených pre oblasť výtvarného umenia, nielen narážajú na problematiku tabuľkového hodnotenia umeleckej činnosti, budovaného na diskutabilných i nestabilných kritériách, no posúvajú ho až na hranicu absurdnosti.
Súčasťou projektu Kunstuniformen, predstaveného v galérii Krokus v Bratislave, sú aj portréty modelov v uniformách. Na väčšine z nich sú skutoční výtvarníci a patria im hodnosti, ktoré dokladujú ich úspechy. Hoci je armádny systém Kassaboys otvorený pre všetkých, rozhodne by bolo zaujímavé v uniformách patričných šarží vidieť aj umelcov - pedagógov, no otázne je, ktorí z nich by zmysel pre takúto formu sebaprezentácie mali a nechali by sa takto fotograficky zvečniť. Dalo by sa zamyslieť i nad tým, koľko armádnych generálov, ako je portrétovaný Erik Binder alebo plukovníkov ako Lucia Dovičáková, ktorí sú etablovanými umelcami na našej scéne, či iných ďalších hodností je medzi nimi. Odpoveď na otázku, kto zo slovenských výtvarníkov dosiahol tú najvyššiu z nich – je generálom poľným maršalom, síce na portrétoch v projekte Kassaboys nenájdeme, ale určite sme ju mohli nájsť v Československom pavilóne na Biennale di Venezia v roku 2009. Výstavu Kunstuniformen možno v Galérii Krokus vidieť do 17. júna. Autorka je výtvarná kritička a kurátorka Považskej galérie umenia v Žiline.
V projekte Kunstuniformen umelci Radovan Čerevka, Tomáš Makara a Peter Vrábeľ, pôsobiaci ako skupina Kassaboys, vypracovali návrhy uniforiem pre slovenských výtvarníkov. Kopírujú armádne modely s príslušnými hodnosťami. Tie sa odvíjajú od významnosti inštitúcií na Slovensku a v zahraničí, v ktorých vystavujú. Sú opatrené aj vyznamenaniami a ohodnoteniami, ako ďalšími dôkazmi kvality umeleckých aktivít. U jedincov, viac zorientovaných vo fungovaní našej výtvarnej scény, mohol projekt vyvolať jemne pobavený úsmev, koreniaci v myšlienke, že ide o pomerne ilustratívny koncept, ktorým scénu komentujú, a že je reakciou prameniacou najmä z ich umeleckého ega. Pre ktoréhokoľvek z výtvarníkov (konkurenta či akceptovaného kolegu) sa totiž podľa manuálu Kassaboys dá vytvoriť model uniformy opatrený znakmi hodnosti, ktoré mu náležia. Odrážajú jeho príslušnosť k výtvarnému médiu, účasť na prehliadkach a výstavách v odstupňovanej miere závažnosti. Uniforma tým paroduje status umelca vo fiktívnej armádnej škále od pozície rádového vojaka až po generála poľného maršala, no referuje aj o rozsahu jeho reálneho civilného CV. Projekt tak disponuje istým pôvabom, ktorý činí jeho ilustratívnosť iba zdanlivou. Spočíva v dávke sebairónie, Kassaboys: hierarchiu vytvorili z pozície výtvarníkov bežne prehodnocovaných kritikov, a súčasne irónie: striktne definovaná forma kategorizovania závažnosti umeleckých aktivít, avšak značne vzdialená od živých princípov, určovaných fungovaním umenovedy a galeristiky, existuje a výrazná časť našich výtvarníkov jej dokonca podlieha. Mladí Košičania, ktorí sa venujú témam ako lokálpatriotizmus, centrum a periféria výtvarnej scény či vizuálne glosujú kontroverzné politické výroky, vytvorenými uniformami obrazne dávajú opomínanej výtvarnej sfére status dôležitosti, aký má armáda, no predovšetkým na tomto problematickom modeli hodnotenia umelcov svoj projekt postavili.
Smernica č. 13/2008-R o bibliografickej registrácii a kategorizácii publikačnej činnosti, umeleckej činnosti a ohlasov z dielne Ministerstva školstva SR je dôverne známa výtvarníkom, ktorí pedagogicky pôsobia na našich vysokých školách. Funkciou smernice je označovať a následne rozdeľovať ich umelecké aktivity – najmä výstavy, t. j. publikačnú činnosť, do príslušných bodovaných kategórií, čím je hodnotený nielen umelec, ale aj pracovisko, kde pôsobí. V zásade ide o zadefinovanie profilu a obsahu vedeckovýskumnej činnosti jedinca a inštitúcie. Na rozdiel od umenovednej praxe, ktorá sa podieľa na budovaní statusu výtvarného umelca zhodnocovaním a vystavovaním tvorby, a tak generuje stupeň jeho významu, hlavným účelom tabuľkového vykazovania aktivít je napĺňať akademické kritériá. Vykazovanie umeleckej činnosti je pre mnohých pedagogicky pôsobiacich výtvarníkov „povinnou jazdou“, i keď sa určite nájdu aj takí, ktorí v ňom vedia plávať ako ryby vo vode. Veľa však nenapovie o skutočnej podobe, dosahu, relevantnosti ich tvorby a funguje ako paralelný, no odťažitý systém hodnotenia. Jeho komplikovanosť sa priamo odrazila v štruktúre hierarchického systému fiktívnej armády umelcov vytvoreného Kassaboys. Návrhmi modelov uniforiem, vizuálov jednotlivých šarží, vyznamenaní za zásluhy a ďalších identifikačných prvkov, upravených pre oblasť výtvarného umenia, nielen narážajú na problematiku tabuľkového hodnotenia umeleckej činnosti, budovaného na diskutabilných i nestabilných kritériách, no posúvajú ho až na hranicu absurdnosti.
Súčasťou projektu Kunstuniformen, predstaveného v galérii Krokus v Bratislave, sú aj portréty modelov v uniformách. Na väčšine z nich sú skutoční výtvarníci a patria im hodnosti, ktoré dokladujú ich úspechy. Hoci je armádny systém Kassaboys otvorený pre všetkých, rozhodne by bolo zaujímavé v uniformách patričných šarží vidieť aj umelcov - pedagógov, no otázne je, ktorí z nich by zmysel pre takúto formu sebaprezentácie mali a nechali by sa takto fotograficky zvečniť. Dalo by sa zamyslieť i nad tým, koľko armádnych generálov, ako je portrétovaný Erik Binder alebo plukovníkov ako Lucia Dovičáková, ktorí sú etablovanými umelcami na našej scéne, či iných ďalších hodností je medzi nimi. Odpoveď na otázku, kto zo slovenských výtvarníkov dosiahol tú najvyššiu z nich – je generálom poľným maršalom, síce na portrétoch v projekte Kassaboys nenájdeme, ale určite sme ju mohli nájsť v Československom pavilóne na Biennale di Venezia v roku 2009. Výstavu Kunstuniformen možno v Galérii Krokus vidieť do 17. júna. Autorka je výtvarná kritička a kurátorka Považskej galérie umenia v Žiline.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.