Dnes večer, 10. septembra, je v New Yorku akosi sychravo a vlhko. Celý mesiac bolo horúco. Aspoň tak horúco, ako na medzinárodnom teplomeri konfliktov. Zajtra je šieste výročie útoku al-Káidy na dvojičky.
Ten útok zmenil nielen Ameriku, ale aj celý svet. Výročie je tu prítomné vo všetkých médiách – od miestnych novín a rozhlasu až po televíziu a zahraničných spravodajcov. V New Yorku ešte stále zívajú dve ohromné diery, kde kedysi stáli elegantné dvojičky. Hovoria tomu Ground Zero – nulový priestor, poschodie nula. Plány na výstavbu nového komerčného centra s názvom Veža slobody a múzea na pamiatku obetí sú už schválené.
.usáma nie je sám
Zajtra je výročie 11. septembra a svet sa závratnou rýchlosťou krúti ďalej. Irak sa rozpadáva, Afganistan krváca, prešpikovaný fanatickými mulláhmi, iránski šialenci si mädlia ruky.
Lenže aj v tejto letnej sezóne sa udalosti na Blízkom východe a dráma postupnej islamizácie Európy brali, ako vždy, na ľahkú váhu. Európski intelektuáli pomazaní ľavicou obviňovali USA zo všetkých možných neduhov modernej spoločnosti a politiky. Dnes sme už celkom zabudli, ako sa k pádu Dvojičiek stavali takí známi tvorcovia, ako je britský dramatik Harold Pinter: oslavovali katastrofu ako nádherný prejav odplaty, zaslúženú apokalypsu.
Medzitým skoro štyri tisícky amerických vojakov a veľa spojencov položilo životy za ochranu nekompetentnej a skorumpovanej irackej vlády. Obyvatelia irackých miest a dedín si museli zvyknúť na každodenné masakre v mene boha a iných kozmických operiet. Nič nové pod slnkom. Len Saddám so svojou kohortou už platia nájomné kdesi v pekle...
Politické bomby však začali vybuchovať i v Maroku a Alžírsku – dary odnoží al-Káidy, ktorá si uzurpuje práva jediného správneho náboženského pohľadu na svet. Usáma bin Ládin s čerstvo nafarbenou bradou či parochňou je stále na slobode a zostáva hrdinom pre mnohé madrasami vymyté mozgy v islamskom a arabskom svete. V novej videonahrávke vyzýva svet, aby konečne pochopil závažnosť situácie a prestúpil na islam. Asi sa domnieva, že prestupy sa odohrávajú ako na stanici. Vystupovať, prestupovať...
A Usáma nie je vo svojom ťažení proti Západu jediný. Má kopu dobrovoľníkov aj z radov konvertitov, ktorí sú ochotní bojovať za ideály šialenca. Nenadarmo sa hovorí: poturčenec horší od Turka.
.kto všetko pochoduje
Zajtra je výročie 11. septembra a dnes je deň, keď hlavný veliteľ spojeneckých vojsk v Iraku generál David Howell Petraeus predložil Senátu a Kongresu opis situácie na fronte. Varoval pred rýchlym odchodom z Iraku. Podľa jeho tvrdenia Spojené štáty výrazne znížili sektárske násilie v krajine, no iracká armáda má ešte ďaleko k tomu, aby výrazne zasiahla a zmenila situáciu na bojisku. Iracká vláda tvrdí, že ešte potrebuje americkú silu, aby porazila svojich protivníkov a cudzích žoldnierov z islamského sveta. Tu i tam pohrozí impotentným prstom Iránu, ale potom rýchlo zmení gesto na pozdrav...
Zajtra je výročie pádu Dvojičiek a vtedy je hrdinský starosta New Yorku Rudy Giuliani zaneprázdnený prezidentskou kampaňou. Tvrdí, že ako prezident krajiny by vyriešil vážny problém emigrácie – skoncoval by s mäkkým prístupom. Tvrdý chlapík Giuliani sa preslávil tým, že ako starosta s úspešnou právnickou praxou v oblasti kriminalistiky dokázal dramaticky a viditeľne „vyčistiť“ mesto a regulovať jeho výdavky. Pohoršil tým však ľavicu a rôzne okrajové nátlakové skupiny, ktoré ho obviňovali z totalitných sklonov. Anarchistickí hudobníci sa mu napríklad pomstili tak, že nahrali rôzne verzie hitu Giuliani Über Alles. Dnešný starosta New Yorku, miliardár Michael Bloomberg, opatrne balansuje na povraze politickej korektnosti. Pribúda národnostných menšín, ktoré si budujú politické zázemie. Keď nedávno vypukla polemika o otvorení prvej arabskej školy Chalida Gibrana v Brooklyne, Bloomberg a istý reformný rabín vyhlásili, že podporujú svojich „príbuzných“.
Tento víkend pochodovali americkí moslimovia po Manhattane – už po dvadsiaty druhý raz. Rôzne akčné skupiny a náboženské organizácie mávali americkými a sektárskymi vlajkami. Pokrikovalo na nich okolo dvadsať protidemonštrantov na čele s istým Joeom Kaufmanom z Floridy, ktorý tvrdí, že na pochod boli pozvané i spolky, ktoré podporujú teroristickú organizáciu Hamás. Jeden z organizátorov moslimského pochodu, pediater Dr. Háfiz Ur Rehman, odborník na pediatriu, Kaufmanove tvrdenia vyvracal: „My sme občania, ktorí rešpektujú zákony, a chceme New Yorku povedať iba to, že moslimovia sú súčasťou americkej politickej scény.“ Skôr ako americkí moslimovia vyrazili do ulíc Manhattanu po módnej Madison Avenue, rozprestreli si koberčeky a pomodlili sa obrátení k východu.
Zajtra je výročie 11. septembra a po uliciach amerických miest a hlavne New York City stále chodia ľudia, ktorí sa stali dlhodobými obeťami tejto, ešte dnes neuveriteľnej katastrofy. Mnohí z nich zomierajú na následky usadeného azbestového prachu v pľúcach. Zamestnanci, ktorí prežili pád veží, policajti, požiarnici, dobrovoľníci...
.židia, nacisti, bicyklisti...
Živo si na 11. september 2001 pamätám. Bolo okolo deviatej ráno, vystupoval som práve z metra a s úžasom som pozoroval kúdoly dymu a prachu v diaľke. Celý ohúrený som prišiel do práce a až tam som sa dozvedel, čo sa stalo. Potom sme už všetci, čoraz väčšmi vydesení, sledovali na malej obrazovke prenosného televízora, ako tie veľkolepé budovy postupne padajú. Pozerali sme sa jeden na druhého a naraz nám došlo, že sme svedkami zrodu novej, strašnej doby. O chvíľu nás z práce poslali domov. Ulice mesta boli opustené a poloprázdne. New York bol bez áut a ruchu, ako nahá baba, ktorá nevie, ako sa má tváriť.
Skoro vzápätí sa na povrch vynorili prvé zmätené správy a fámy o tom, kto to asi tak mohol urobiť a prečo. Arabská a moslimská propaganda dokonca trúsila hlášky, ktoré zneli až tragikomicky. Napríklad: „Za tým musia byť židia, lebo my Arabi nie sme takí bystrí.“ Alebo: „Židia o útoku už dávno vedeli, a preto neprišli v ten deň do práce.“ Prípadne: „Celé to zorganizoval Mossad.“
A zase sme pri tých židoch... Kým sa pripravujeme na smutné výročie, tlačou prebehla kratučká správa. Izraelská polícia odhalila a zatkla prívržencov nacizmu, ktorí prišli do krajiny ešte s rodičmi z bývalého Sovietskeho zväzu. Izraelskí nacisti? Viedol ich akýsi Eli Buanitov. Sovietska ideológia im najskôr vyprázdnila hlavy, potom okúsili laxnú slobodu a ich vtáčie mozočky prestali fungovať. Potetovaní ruskí pomätenci mali kontakt na svetové neonacistické skupiny. Polícii sa po čase podarilo sledovať aktivity skupiny a zabrániť väčšej katastrofe – ešte to by nám chýbalo, keby sa z nich stali židovskí teroristi. Zato spáchali zopár „hrdinských“ činov: napríklad surovo dokopali neznámeho človeka v metre. Podľa tvrdenia polície sa nacista Eli vyjadril: „Bol som ‚náckom’ a ním aj zostanem, kým ich všetkých nevybijeme. Ja sa nezastavím!“ Možno plánovali založiť obchodnú spoločnosť Pogrom and Co. export, import...
.spomienka na Ginsberga
Nad New Yorkom dnes večer visia mraky, dva silné reflektory prepichujú tmu žiarivými stĺpmi. Tie stĺpy sú symbolickými Dvojičkami, ktoré pochovali samy seba aj tritisíc obetí. Počet tých obetí, vzhľadom na zdravotné následky, stále stúpa.
Aj napriek tomu však život ide ďalej a mesto, ako je New York, sa nedá zastaviť. Pulzuje tu nielen jeden, ale veľa životov, ktoré ponúkajú všetko možné – zamyslenie, meditácie na tému život a smrť, ale aj oslavu ľudskej tvorivosti.
Už tri dni tu prebiehal, ako každý rok od úmrtia básnika Allena Gingsberga, festival pod názvom Howl, ktorý pôvodne oslavoval génia tohto umelca a provokatéra. East Village sa premenila na jedinú obrovskú galériu a koncertnú sieň. V rôznych kluboch a baroch boli stretnutia, hry a čítačky, vystúpenia. Okolo parku Tomkins Square si výtvarníci na ohradu natiahli plátna a priamo na ulici pred zrakmi všetkých vyjadrovali svoje pohľady na okolitý svet. Výsledkom bola úžasná koncentrácia talentov, priama demonštrácia sily umenia. Lebo keď zlyhá slovo, nastupuje predstavivosť a metafora, vizuálne zobrazovanie, ktoré účinkuje na vnímavosť človeka.
Možno mala táto akcia podvedome za cieľ zmierniť traumu mesta a ukázať najmä nepriateľom civilizácie, že sa len tak ľahko nedáme zdrviť. Proti zlobe a hlúpostiam používame jedinú zbraň, proti ktorej sú aj tí „jaskyniari“ bezmocní: umenie je silnejšie než poverčivosť a zaslepenosť, pretože prináša nový život.
.gabriel A. Levický, New York
Autor je prekladateľ, básnik a Newyorčan
Ten útok zmenil nielen Ameriku, ale aj celý svet. Výročie je tu prítomné vo všetkých médiách – od miestnych novín a rozhlasu až po televíziu a zahraničných spravodajcov. V New Yorku ešte stále zívajú dve ohromné diery, kde kedysi stáli elegantné dvojičky. Hovoria tomu Ground Zero – nulový priestor, poschodie nula. Plány na výstavbu nového komerčného centra s názvom Veža slobody a múzea na pamiatku obetí sú už schválené.
.usáma nie je sám
Zajtra je výročie 11. septembra a svet sa závratnou rýchlosťou krúti ďalej. Irak sa rozpadáva, Afganistan krváca, prešpikovaný fanatickými mulláhmi, iránski šialenci si mädlia ruky.
Lenže aj v tejto letnej sezóne sa udalosti na Blízkom východe a dráma postupnej islamizácie Európy brali, ako vždy, na ľahkú váhu. Európski intelektuáli pomazaní ľavicou obviňovali USA zo všetkých možných neduhov modernej spoločnosti a politiky. Dnes sme už celkom zabudli, ako sa k pádu Dvojičiek stavali takí známi tvorcovia, ako je britský dramatik Harold Pinter: oslavovali katastrofu ako nádherný prejav odplaty, zaslúženú apokalypsu.
Medzitým skoro štyri tisícky amerických vojakov a veľa spojencov položilo životy za ochranu nekompetentnej a skorumpovanej irackej vlády. Obyvatelia irackých miest a dedín si museli zvyknúť na každodenné masakre v mene boha a iných kozmických operiet. Nič nové pod slnkom. Len Saddám so svojou kohortou už platia nájomné kdesi v pekle...
Politické bomby však začali vybuchovať i v Maroku a Alžírsku – dary odnoží al-Káidy, ktorá si uzurpuje práva jediného správneho náboženského pohľadu na svet. Usáma bin Ládin s čerstvo nafarbenou bradou či parochňou je stále na slobode a zostáva hrdinom pre mnohé madrasami vymyté mozgy v islamskom a arabskom svete. V novej videonahrávke vyzýva svet, aby konečne pochopil závažnosť situácie a prestúpil na islam. Asi sa domnieva, že prestupy sa odohrávajú ako na stanici. Vystupovať, prestupovať...
A Usáma nie je vo svojom ťažení proti Západu jediný. Má kopu dobrovoľníkov aj z radov konvertitov, ktorí sú ochotní bojovať za ideály šialenca. Nenadarmo sa hovorí: poturčenec horší od Turka.
.kto všetko pochoduje
Zajtra je výročie 11. septembra a dnes je deň, keď hlavný veliteľ spojeneckých vojsk v Iraku generál David Howell Petraeus predložil Senátu a Kongresu opis situácie na fronte. Varoval pred rýchlym odchodom z Iraku. Podľa jeho tvrdenia Spojené štáty výrazne znížili sektárske násilie v krajine, no iracká armáda má ešte ďaleko k tomu, aby výrazne zasiahla a zmenila situáciu na bojisku. Iracká vláda tvrdí, že ešte potrebuje americkú silu, aby porazila svojich protivníkov a cudzích žoldnierov z islamského sveta. Tu i tam pohrozí impotentným prstom Iránu, ale potom rýchlo zmení gesto na pozdrav...
Zajtra je výročie pádu Dvojičiek a vtedy je hrdinský starosta New Yorku Rudy Giuliani zaneprázdnený prezidentskou kampaňou. Tvrdí, že ako prezident krajiny by vyriešil vážny problém emigrácie – skoncoval by s mäkkým prístupom. Tvrdý chlapík Giuliani sa preslávil tým, že ako starosta s úspešnou právnickou praxou v oblasti kriminalistiky dokázal dramaticky a viditeľne „vyčistiť“ mesto a regulovať jeho výdavky. Pohoršil tým však ľavicu a rôzne okrajové nátlakové skupiny, ktoré ho obviňovali z totalitných sklonov. Anarchistickí hudobníci sa mu napríklad pomstili tak, že nahrali rôzne verzie hitu Giuliani Über Alles. Dnešný starosta New Yorku, miliardár Michael Bloomberg, opatrne balansuje na povraze politickej korektnosti. Pribúda národnostných menšín, ktoré si budujú politické zázemie. Keď nedávno vypukla polemika o otvorení prvej arabskej školy Chalida Gibrana v Brooklyne, Bloomberg a istý reformný rabín vyhlásili, že podporujú svojich „príbuzných“.
Tento víkend pochodovali americkí moslimovia po Manhattane – už po dvadsiaty druhý raz. Rôzne akčné skupiny a náboženské organizácie mávali americkými a sektárskymi vlajkami. Pokrikovalo na nich okolo dvadsať protidemonštrantov na čele s istým Joeom Kaufmanom z Floridy, ktorý tvrdí, že na pochod boli pozvané i spolky, ktoré podporujú teroristickú organizáciu Hamás. Jeden z organizátorov moslimského pochodu, pediater Dr. Háfiz Ur Rehman, odborník na pediatriu, Kaufmanove tvrdenia vyvracal: „My sme občania, ktorí rešpektujú zákony, a chceme New Yorku povedať iba to, že moslimovia sú súčasťou americkej politickej scény.“ Skôr ako americkí moslimovia vyrazili do ulíc Manhattanu po módnej Madison Avenue, rozprestreli si koberčeky a pomodlili sa obrátení k východu.
Zajtra je výročie 11. septembra a po uliciach amerických miest a hlavne New York City stále chodia ľudia, ktorí sa stali dlhodobými obeťami tejto, ešte dnes neuveriteľnej katastrofy. Mnohí z nich zomierajú na následky usadeného azbestového prachu v pľúcach. Zamestnanci, ktorí prežili pád veží, policajti, požiarnici, dobrovoľníci...
.židia, nacisti, bicyklisti...
Živo si na 11. september 2001 pamätám. Bolo okolo deviatej ráno, vystupoval som práve z metra a s úžasom som pozoroval kúdoly dymu a prachu v diaľke. Celý ohúrený som prišiel do práce a až tam som sa dozvedel, čo sa stalo. Potom sme už všetci, čoraz väčšmi vydesení, sledovali na malej obrazovke prenosného televízora, ako tie veľkolepé budovy postupne padajú. Pozerali sme sa jeden na druhého a naraz nám došlo, že sme svedkami zrodu novej, strašnej doby. O chvíľu nás z práce poslali domov. Ulice mesta boli opustené a poloprázdne. New York bol bez áut a ruchu, ako nahá baba, ktorá nevie, ako sa má tváriť.
Skoro vzápätí sa na povrch vynorili prvé zmätené správy a fámy o tom, kto to asi tak mohol urobiť a prečo. Arabská a moslimská propaganda dokonca trúsila hlášky, ktoré zneli až tragikomicky. Napríklad: „Za tým musia byť židia, lebo my Arabi nie sme takí bystrí.“ Alebo: „Židia o útoku už dávno vedeli, a preto neprišli v ten deň do práce.“ Prípadne: „Celé to zorganizoval Mossad.“
A zase sme pri tých židoch... Kým sa pripravujeme na smutné výročie, tlačou prebehla kratučká správa. Izraelská polícia odhalila a zatkla prívržencov nacizmu, ktorí prišli do krajiny ešte s rodičmi z bývalého Sovietskeho zväzu. Izraelskí nacisti? Viedol ich akýsi Eli Buanitov. Sovietska ideológia im najskôr vyprázdnila hlavy, potom okúsili laxnú slobodu a ich vtáčie mozočky prestali fungovať. Potetovaní ruskí pomätenci mali kontakt na svetové neonacistické skupiny. Polícii sa po čase podarilo sledovať aktivity skupiny a zabrániť väčšej katastrofe – ešte to by nám chýbalo, keby sa z nich stali židovskí teroristi. Zato spáchali zopár „hrdinských“ činov: napríklad surovo dokopali neznámeho človeka v metre. Podľa tvrdenia polície sa nacista Eli vyjadril: „Bol som ‚náckom’ a ním aj zostanem, kým ich všetkých nevybijeme. Ja sa nezastavím!“ Možno plánovali založiť obchodnú spoločnosť Pogrom and Co. export, import...
.spomienka na Ginsberga
Nad New Yorkom dnes večer visia mraky, dva silné reflektory prepichujú tmu žiarivými stĺpmi. Tie stĺpy sú symbolickými Dvojičkami, ktoré pochovali samy seba aj tritisíc obetí. Počet tých obetí, vzhľadom na zdravotné následky, stále stúpa.
Aj napriek tomu však život ide ďalej a mesto, ako je New York, sa nedá zastaviť. Pulzuje tu nielen jeden, ale veľa životov, ktoré ponúkajú všetko možné – zamyslenie, meditácie na tému život a smrť, ale aj oslavu ľudskej tvorivosti.
Už tri dni tu prebiehal, ako každý rok od úmrtia básnika Allena Gingsberga, festival pod názvom Howl, ktorý pôvodne oslavoval génia tohto umelca a provokatéra. East Village sa premenila na jedinú obrovskú galériu a koncertnú sieň. V rôznych kluboch a baroch boli stretnutia, hry a čítačky, vystúpenia. Okolo parku Tomkins Square si výtvarníci na ohradu natiahli plátna a priamo na ulici pred zrakmi všetkých vyjadrovali svoje pohľady na okolitý svet. Výsledkom bola úžasná koncentrácia talentov, priama demonštrácia sily umenia. Lebo keď zlyhá slovo, nastupuje predstavivosť a metafora, vizuálne zobrazovanie, ktoré účinkuje na vnímavosť človeka.
Možno mala táto akcia podvedome za cieľ zmierniť traumu mesta a ukázať najmä nepriateľom civilizácie, že sa len tak ľahko nedáme zdrviť. Proti zlobe a hlúpostiam používame jedinú zbraň, proti ktorej sú aj tí „jaskyniari“ bezmocní: umenie je silnejšie než poverčivosť a zaslepenosť, pretože prináša nový život.
.gabriel A. Levický, New York
Autor je prekladateľ, básnik a Newyorčan
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.