FILM Projekt Frankenstein Réžia: Kornél Mundruczó 2010
Román Mary Shelleyovej Frankenstein, čiže moderný Prometeus (1818) patrí v kinematografii k obľúbeným adaptačným látkam, jeden z prvých prepisov vznikol v roku 1910 a odvtedy v každej dekáde niekoľko ďalších. K posledným patrí aj snímka renomovaného maďarského režiséra Kornéla Mundruczó. Príbeh literárnej predlohy a filmového spracovania sa ponáša len striedmo, najmä preto, že celuloidová verzia sa odohráva v súčasnosti a je z rangu realistických rozprávaní. Chýba mu Shelleyovej vedecko-fantastické ladenie (ale nie jej smútok), o to je však nástojčivejší, tým viac sa prehlbujú otázky, ktoré nastoľuje – o láske, rodičovskej (a aj autorskej) zodpovednosti, zločine a treste, spoločenskej podmienenosti vynútenej či nevynútenej inakosti... V Projekte Frankenstein sa chýli k Vianociam. Úspešný režisér (Kornél Mundruczó) sa pripravuje na kasting pre svoje najnovšie predstavenie. Hľadá nadaných, uveriteľných naturčšikov. Tajuplný pavlačový, takmer neobývaný mestský nájomný dom so štvorcovým dvorom, ponurými pivnicami a podkrovím s holubmi sa stáva javiskom drámy o návrate adolescentného syna s nehybnou tvárou alias Bustera Keatona. Vracia sa k matke, aby sa dozvedel dve dôležité veci: Kto je jeho otec a kde je jeho otec, s ktorým sa doposiaľ nikdy nestretol? Režisér je chlapcovou tvárou, úspešne maskujúcou všetky poryvy duše, fascinovaný. Konečne našiel hrdinu do svojho projektu. Na scénu, žiaľ, prichádzajú policajti a režisérov divadelný projekt sa mení na projekt toho najosobnejšieho života.
.zm KNIHA Veronika Šikulová: Miesta v sieti Slovart, 2011
Tri ženy, tri generácie, tri vzájomne sa dotýkajúce rozprávania. Stará mama Jolana, mama Alica a ich vnučka a dcéra Verona. Jolana a Alica celkom prosto rozprávajú svoj životný príbeh, Verona ten svoj chrlí ostrými slovami neoddelenými interpunkciou. Do životov Jolany a Alice zasiahli „veľké" dejiny: vojna, komunizmus. Verona sa vyrovnáva s dejinami „malými" (no napriek tomu má čo robiť). Jolana a Alica sú skutočné hrdinky. Život okolo nich je hrozne ťažký: sú to ženy, čakajúce na svojich manželov a priateľov, ženy, vďaka ktorým ani väzenie, choroby či trápenia s nepodarenými príbuznými nevedú k tragickým kolapsom. Vďaka týmto silným ženám vždy znovu vychádza slnko a začína sa nový deň. Verona je z inej doby, z tej našej, no je celkom zjavné, že kráča v stopách matky a starej matky. Veronika Šikulová napísala sympatickú knihu o skutočnom živote. Jemne jazykovo odlíšila rozprávanie všetkých troch žien, pričom pri každej z nich sa jej podarilo dosiahnuť to, o čom mnohí autori iba snívajú: hoci iba čítate slová vytlačené na papieri, Jolanu, Alicu aj Veronu počujete, máte ich pred očami a po prečítaní knihy sa vám zdá, že ich dôverne poznáte. Miesta v sieti je kniha o ťažkých životoch, o kalichoch vypitých do dna, ale aj o obyčajnej, tichej radosti a nepatetickej láske.
.jk FILM Imaginárne lásky Réžia: Xavier Dolan Kanada, 2010
Quebecký filmový a televízny herec, režisér, scenárista a producent Xavier Dolan má dvadsaťjeden rokov a za sebou dva úspešné filmy. Ten prvý sa volá Zabil som svoju matku a rozpráva o zlom vzťahu dospievajúceho syna a neurotickej matky, čo sa navzájom duševne zožierajú v jedinej nekončiacej sa hádke. Ten druhý sa volá Imaginárne lásky (Les amours imaginaires) a rozpráva príbeh o priateľstve práve nezadanej Marie (Monia Chokriová) a homosexuálneho mládenca Francisa (Xavier Dolan). Obaja túžia po láske, po takej ozajstnej, nielen po sexuálnom naplnení, o to núdzu nemajú. Zdá sa, že ich kamarátstvo nič nenaruší, trávia spolu veľa času, zverujú si najtajnejšie tajomstvá, radia sa, čo si oblečú, kam na akú párty večer pôjdu. Lenže potom... Na akomsi spoločenskom stretnutí sa zoznámia so sladkým krásavcom Nicolasom (Niels Schneider), čo si každou bunkou svojho tela uvedomuje, že jeho prítomnosť rozčerí akúkoľvek hladinu medziľudským vzťahov. Jednoducho, je miláčikom večierkov celého sveta. Marie sa do neho okamžite zamiluje. A keby len Marie, ale aj Francis. Kocúr Nicolas môže rozohrať trochu krutú hru hneď s dvoma poddajnými myškami. A každá je celkom inej sorty. Xavier Dolan (nepochybne inšpirovaný čínskou režisérskou hviezdou Wong Kar-waiom) si svoj film vymyslel, napísal, zrežíroval, zostrihal, hral v ňom a úspešne ho predviedol na canneskom festivale. Je poetický aj psychologický, neponáhľa sa dopredu, lebo potom by nemohol načierať do hĺbky.
.zm
Román Mary Shelleyovej Frankenstein, čiže moderný Prometeus (1818) patrí v kinematografii k obľúbeným adaptačným látkam, jeden z prvých prepisov vznikol v roku 1910 a odvtedy v každej dekáde niekoľko ďalších. K posledným patrí aj snímka renomovaného maďarského režiséra Kornéla Mundruczó. Príbeh literárnej predlohy a filmového spracovania sa ponáša len striedmo, najmä preto, že celuloidová verzia sa odohráva v súčasnosti a je z rangu realistických rozprávaní. Chýba mu Shelleyovej vedecko-fantastické ladenie (ale nie jej smútok), o to je však nástojčivejší, tým viac sa prehlbujú otázky, ktoré nastoľuje – o láske, rodičovskej (a aj autorskej) zodpovednosti, zločine a treste, spoločenskej podmienenosti vynútenej či nevynútenej inakosti... V Projekte Frankenstein sa chýli k Vianociam. Úspešný režisér (Kornél Mundruczó) sa pripravuje na kasting pre svoje najnovšie predstavenie. Hľadá nadaných, uveriteľných naturčšikov. Tajuplný pavlačový, takmer neobývaný mestský nájomný dom so štvorcovým dvorom, ponurými pivnicami a podkrovím s holubmi sa stáva javiskom drámy o návrate adolescentného syna s nehybnou tvárou alias Bustera Keatona. Vracia sa k matke, aby sa dozvedel dve dôležité veci: Kto je jeho otec a kde je jeho otec, s ktorým sa doposiaľ nikdy nestretol? Režisér je chlapcovou tvárou, úspešne maskujúcou všetky poryvy duše, fascinovaný. Konečne našiel hrdinu do svojho projektu. Na scénu, žiaľ, prichádzajú policajti a režisérov divadelný projekt sa mení na projekt toho najosobnejšieho života.
.zm KNIHA Veronika Šikulová: Miesta v sieti Slovart, 2011
Tri ženy, tri generácie, tri vzájomne sa dotýkajúce rozprávania. Stará mama Jolana, mama Alica a ich vnučka a dcéra Verona. Jolana a Alica celkom prosto rozprávajú svoj životný príbeh, Verona ten svoj chrlí ostrými slovami neoddelenými interpunkciou. Do životov Jolany a Alice zasiahli „veľké" dejiny: vojna, komunizmus. Verona sa vyrovnáva s dejinami „malými" (no napriek tomu má čo robiť). Jolana a Alica sú skutočné hrdinky. Život okolo nich je hrozne ťažký: sú to ženy, čakajúce na svojich manželov a priateľov, ženy, vďaka ktorým ani väzenie, choroby či trápenia s nepodarenými príbuznými nevedú k tragickým kolapsom. Vďaka týmto silným ženám vždy znovu vychádza slnko a začína sa nový deň. Verona je z inej doby, z tej našej, no je celkom zjavné, že kráča v stopách matky a starej matky. Veronika Šikulová napísala sympatickú knihu o skutočnom živote. Jemne jazykovo odlíšila rozprávanie všetkých troch žien, pričom pri každej z nich sa jej podarilo dosiahnuť to, o čom mnohí autori iba snívajú: hoci iba čítate slová vytlačené na papieri, Jolanu, Alicu aj Veronu počujete, máte ich pred očami a po prečítaní knihy sa vám zdá, že ich dôverne poznáte. Miesta v sieti je kniha o ťažkých životoch, o kalichoch vypitých do dna, ale aj o obyčajnej, tichej radosti a nepatetickej láske.
.jk FILM Imaginárne lásky Réžia: Xavier Dolan Kanada, 2010
Quebecký filmový a televízny herec, režisér, scenárista a producent Xavier Dolan má dvadsaťjeden rokov a za sebou dva úspešné filmy. Ten prvý sa volá Zabil som svoju matku a rozpráva o zlom vzťahu dospievajúceho syna a neurotickej matky, čo sa navzájom duševne zožierajú v jedinej nekončiacej sa hádke. Ten druhý sa volá Imaginárne lásky (Les amours imaginaires) a rozpráva príbeh o priateľstve práve nezadanej Marie (Monia Chokriová) a homosexuálneho mládenca Francisa (Xavier Dolan). Obaja túžia po láske, po takej ozajstnej, nielen po sexuálnom naplnení, o to núdzu nemajú. Zdá sa, že ich kamarátstvo nič nenaruší, trávia spolu veľa času, zverujú si najtajnejšie tajomstvá, radia sa, čo si oblečú, kam na akú párty večer pôjdu. Lenže potom... Na akomsi spoločenskom stretnutí sa zoznámia so sladkým krásavcom Nicolasom (Niels Schneider), čo si každou bunkou svojho tela uvedomuje, že jeho prítomnosť rozčerí akúkoľvek hladinu medziľudským vzťahov. Jednoducho, je miláčikom večierkov celého sveta. Marie sa do neho okamžite zamiluje. A keby len Marie, ale aj Francis. Kocúr Nicolas môže rozohrať trochu krutú hru hneď s dvoma poddajnými myškami. A každá je celkom inej sorty. Xavier Dolan (nepochybne inšpirovaný čínskou režisérskou hviezdou Wong Kar-waiom) si svoj film vymyslel, napísal, zrežíroval, zostrihal, hral v ňom a úspešne ho predviedol na canneskom festivale. Je poetický aj psychologický, neponáhľa sa dopredu, lebo potom by nemohol načierať do hĺbky.
.zm
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.