Arctic Monkeys: Suck It And See Domino 2011
Čudujem sa, že ešte vzniká taký rock ako na tomto albume. To, že v ňom nie je ani za horčičné zrnko novosti, by ho nerobilo zbytočným, keby bol postavený na skladbách, ktoré chytia za srdce, rozhýbu telo. Lenže mnou nepohli. Naopak, otravujú ma. Fádnosťou. Napríklad v riffoch. Podobné som v minulosti počul v tisícich nahrávkach. Týka sa to aj aranžmánov a celkovo i štýlu. A vraj – indie rock! Tento od Arctic Monkeys, jeho čelných britských predstaviteľov, akosi neladí s pojmami nezávislý, alternatívny, čiže s individuálnym, svojským prístupom k hudobnej tvorbe. Pretože na Suck It And See sa dostáva do konvenčnej fázy s hodnotami pop rocku všedného druhu. Tak to po 40 rokoch sledovania diania na hudobných scénach sveta počujem. Že by zle?
2/5
.miro Potoček FM Belfast Don't Want To Sleep Morr Music
Árni Rúnar Hlödversson a Lóa Hlín Hjálmtýsdóttir (islandské mená!) nahrali v roku 2005 pesničku pre priateľov. Nikdy predtým to nerobili. Árni trochu dídžejoval, Lóa bola (a je) výtvarníčka. Priateľom sa to páčilo, a tak vzniklo najprv duo a následne (po príchode Árniho Vilhjálmssona a frontmana skupiny múm Örvara Thóreyjarsona Smárasona) regulérna kapela FM Belfast. Je to veľmi prosté: Árni Rúnar zabezpečuje sample a bíty, všetci spievajú a tancujú, prípadne hrajú na perkusie. Od Boney M sa to však líši: talentom, energiou, radosťou, zvukom a krásou. Don't Want To Sleep je druhý album kapely, Örvar napísal dadaistické texty, Árni s hosťami z reykjavíckych kapiel Borko, múm a Retro Stefson zložil muziku, Lóa a mládenci okolo nej spievajú čisté, veselé melódie. Počúvate a nechce sa vám ísť spať. Však uvidíte na Pohode!
5/5
.juraj Kušnierik Jelly Belly: Deaf till 30 Deadred/Starcastic
Keď sa alternatíva vmieša do toku stredného prúdu a splynie s jej vodami, až zastane v jazere so stojatou vodou, musí zákonite vzniknúť alternatíva k alternatíve. Takou je aj tvorba východoslovenských Jelly Belly. Trocha Primal Scream, trocha Sonic Youth, štipka Death in Vegas. Shoegaze so suchým dreveným základom, na ktorom praská elektrina z potrhaných káblov vysokého napätia. Znejú ako Lavagance, ktorých ste predtým nechali celú noc prebdieť počas búrky na zablatenom poli. Štvorpesničkové EP je originálne, bez hitových ambícií, a práve preto bez komerčného hitu či nosných popevkov. Škaredá poézia súčasnosti, úprimné grafitti s lacnými sprejmi a bahno, do ktorého zapadol strieborný bicykel.
3/5
.renat Khallo Čechomor: Místečko Universal
Čechomor si našiel v hudbe svoju parketu. Súčasné úpravy folklórnych tém im idú, dokážu na nich zanechať svoj podpis v štúdiu, prešpikovať ich vzrušujúcimi pasážami a vedia odovzdať trochu šťastia aj ľuďom v hľadisku. Priveľký dar na to, aby sa s ním hazardovalo, a tak si svoju parketu bránia a cizelujú. Zo strany kapely sa to deje viac menej kozmeticky, čiastočným pritvrdením a rockovejšími aranžmánmi. Nové vetry zvonku vnášajú hostia ako Gerry Leonard (D. Bowie, L. Anderson, S. Vega) alebo Ivan Tásler (IMT:-). V niekoľkých skladbách sa nenápadne pridáva na basgitaru aj hviezdny Tony Levin. Textári z Černého a Holasa asi nebudú, ten jeden pokus na CD sa javí ako slepá ulička. Občas sa im ešte v zborníkoch podarí nájsť niečo nové, ba aj celkom vtipné, ale nekonečné variácie známych tém sa už pomaly zajedajú. Chvalabohu za tú melodiku!
3/5
.martin Chrobák
Čudujem sa, že ešte vzniká taký rock ako na tomto albume. To, že v ňom nie je ani za horčičné zrnko novosti, by ho nerobilo zbytočným, keby bol postavený na skladbách, ktoré chytia za srdce, rozhýbu telo. Lenže mnou nepohli. Naopak, otravujú ma. Fádnosťou. Napríklad v riffoch. Podobné som v minulosti počul v tisícich nahrávkach. Týka sa to aj aranžmánov a celkovo i štýlu. A vraj – indie rock! Tento od Arctic Monkeys, jeho čelných britských predstaviteľov, akosi neladí s pojmami nezávislý, alternatívny, čiže s individuálnym, svojským prístupom k hudobnej tvorbe. Pretože na Suck It And See sa dostáva do konvenčnej fázy s hodnotami pop rocku všedného druhu. Tak to po 40 rokoch sledovania diania na hudobných scénach sveta počujem. Že by zle?
2/5
.miro Potoček FM Belfast Don't Want To Sleep Morr Music
Árni Rúnar Hlödversson a Lóa Hlín Hjálmtýsdóttir (islandské mená!) nahrali v roku 2005 pesničku pre priateľov. Nikdy predtým to nerobili. Árni trochu dídžejoval, Lóa bola (a je) výtvarníčka. Priateľom sa to páčilo, a tak vzniklo najprv duo a následne (po príchode Árniho Vilhjálmssona a frontmana skupiny múm Örvara Thóreyjarsona Smárasona) regulérna kapela FM Belfast. Je to veľmi prosté: Árni Rúnar zabezpečuje sample a bíty, všetci spievajú a tancujú, prípadne hrajú na perkusie. Od Boney M sa to však líši: talentom, energiou, radosťou, zvukom a krásou. Don't Want To Sleep je druhý album kapely, Örvar napísal dadaistické texty, Árni s hosťami z reykjavíckych kapiel Borko, múm a Retro Stefson zložil muziku, Lóa a mládenci okolo nej spievajú čisté, veselé melódie. Počúvate a nechce sa vám ísť spať. Však uvidíte na Pohode!
5/5
.juraj Kušnierik Jelly Belly: Deaf till 30 Deadred/Starcastic
Keď sa alternatíva vmieša do toku stredného prúdu a splynie s jej vodami, až zastane v jazere so stojatou vodou, musí zákonite vzniknúť alternatíva k alternatíve. Takou je aj tvorba východoslovenských Jelly Belly. Trocha Primal Scream, trocha Sonic Youth, štipka Death in Vegas. Shoegaze so suchým dreveným základom, na ktorom praská elektrina z potrhaných káblov vysokého napätia. Znejú ako Lavagance, ktorých ste predtým nechali celú noc prebdieť počas búrky na zablatenom poli. Štvorpesničkové EP je originálne, bez hitových ambícií, a práve preto bez komerčného hitu či nosných popevkov. Škaredá poézia súčasnosti, úprimné grafitti s lacnými sprejmi a bahno, do ktorého zapadol strieborný bicykel.
3/5
.renat Khallo Čechomor: Místečko Universal
Čechomor si našiel v hudbe svoju parketu. Súčasné úpravy folklórnych tém im idú, dokážu na nich zanechať svoj podpis v štúdiu, prešpikovať ich vzrušujúcimi pasážami a vedia odovzdať trochu šťastia aj ľuďom v hľadisku. Priveľký dar na to, aby sa s ním hazardovalo, a tak si svoju parketu bránia a cizelujú. Zo strany kapely sa to deje viac menej kozmeticky, čiastočným pritvrdením a rockovejšími aranžmánmi. Nové vetry zvonku vnášajú hostia ako Gerry Leonard (D. Bowie, L. Anderson, S. Vega) alebo Ivan Tásler (IMT:-). V niekoľkých skladbách sa nenápadne pridáva na basgitaru aj hviezdny Tony Levin. Textári z Černého a Holasa asi nebudú, ten jeden pokus na CD sa javí ako slepá ulička. Občas sa im ešte v zborníkoch podarí nájsť niečo nové, ba aj celkom vtipné, ale nekonečné variácie známych tém sa už pomaly zajedajú. Chvalabohu za tú melodiku!
3/5
.martin Chrobák
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.