.čudný vlastne nie je ani tak tento prípad, ale to, že sa mu všetci čudujú. Vo svete veľkých firiem a veľkých peňazí nej - de o prax, ktorá by bola úplne výnimočná. Skrátka, od čias brigády socialistickej práce metódy podnecovania súťaživosti medzi jednotlivcami a pracovnými kolektívmi značne pokročili. Čo sa vlastne udialo? .ako motivovať pracovníkov?
Poisťovňa Hamburg-Mannheimer v júni 2007 zorganizovala v honosných budapeštianskych kúpeľoch Gellért večierok približne pre stovku svojich najlepších predajcov. Informáciu zverejnili po štyroch rokoch nemecké noviny Handelsblatt, odvolávajúc sa na niekoľkých účastníkov. Nešlo však o obyčajnú oslavu. Prítomné boli okrem bežných hostesiek aj dve desiatky prostitútok. Všetko bolo zorganizované premyslene a s typicky nemeckou precíznosťou. Erotická časť programu sa začala už cez deň, keď na dunajský parník zavítala skupina žien s obnaženým poprsím.
Neskôr večer, v kúpeľoch, sa na mieste nachádzali tri druhy dievčat, ktoré boli označkované buď červeným, žltým, alebo bielym náramkom. Do prvej kategórie patrili len hostesky, kým dámy so žltými náramkami mali za úlohu nenechať žiadne erotické prianie zúčastnených nesplnené. Najkrajšie ženy mali biele náramky, no tie boli vyhradené len pre členov predstavenstva a úplne najlepších predajcov. Zrejme práve toto odstupňovanie malo na budúce výkony ostatných predajcov pôsobiť motivačne.
Keďže dopyt po zvláštnych službách prevyšoval ponuku a k dispozícií bolo len asi tucet postelí, po každej súloži bolo dievča opečiatkované na predlaktie, aby bolo jasné, ako sa medzi biznismenmi vystriedali. Video z akcie sa na internet zatiaľ nedostalo zrejme len preto, že na mieste platil prísny zákaz fotenia a filmovania, navyše účastníci museli pri vstupe podstúpiť bezpečnostné kontroly ako na letisku. Cena výletu sa započítala do prevádzkových nákladov a koncern si o ňu znížil daňovú povinnosť. Vraj v súlade so zákonmi, keďže nemecké daňové právo nie je vo vzťahu k prostitúcii jednoznačné. Služby žien ľahkých mravov sa do výkazov firiem nikdy nedostanú. Stratia sa medzi výdavkami na hostesky alebo v cenách hotelov.
Dnes „motivačnú cestu“ do Maďarska za 83-tisíc eur spoločnosť ľutuje. Hovorí o závažnom priestupku proti vnútorným firemným smerniciam a ubezpečuje, že organizátori pre poisťovňu už nepracujú. Naproti tomu eventová agentúra, ktorá podujatie pre poisťovňu organizovala, sa od prítomnosti prostitútok dištancovala. Vlastne doteraz nie je celkom jasné, kto bol za sexuálnu časť programu osobne zodpovedný. Povráva sa však, že to mohol spískať niekto z Maďarov, kto podujatie zabezpečoval na mieste.
Vysvetľovanie poisťovne sa však budapeštianskym výletom neskončilo. Po pár dňoch prišiel bulvárny denník Bild s ďalšími odhaleniami, podľa ktorých pracovníci spoločnosti na firemných podujatiach vDubaji a na Malorke šnupali kokaín. Poisťovňa obvinenia odmietla s tým, že biely prášok, ktorý šnupali jej pracovníci na usvedčujúcich fotografiách, je v skutočnosti soľ, podávaná k tequile... .spreNevera
Časť nemeckej verejnosti nie je aférou prekvapená. V roku 2005 sa vo Volkswagene prevalil veľký škandál, ktorý mal aj trestnoprávnu dohru. Vrcholoví manažéri si na úkor firmy užívali súkromné oslavy, návštevy bordelov a výlety za sexuálnymi dobrodružstvami do exotických krajín. Koncernu vznikla škoda 5 miliónov eur. V hre boli aj nejaké úplatky. Organizátora zábavy, šéfa odborovej rady Klausa Volkerta, súd potrestal skoro trojročným väzením za napomáhanie sprenevery. Mimochodom, nemčina pre tento trestný čin používa rovnaké slovo ako pre neveru: „die Untreue“.
Sexuálne radovánky na firemný účet sú podľa nemeckých novinárov v biznise každodennou realitou. Koniec koncov, odhaduje sa, že až tri štvrtiny nemeckých mužov aspoň raz v živote za sex platili. Po prevalení škandálu z Budapešti sa objavili viaceré anonymné príbehy s pikantným obsahom. Nejde len o podujatia pre top manažérov a odmeňovanie vlastných pracovníkov. Sex je tiež súčasťou starostlivosti o zákazníka. Napríklad denník Die Welt priniesol svedectvo manažéra oceliarskej firmy, ktorý po pracovnej večeri pozval do striptízového baru nesmelého predstaviteľa mestského dopravného podniku. Klient, ktorý vo svojej oficiálnej funkcii zodpovedal za nákup a udržiavanie koľajníc, bol starší a trochu nesmelý. Kým na začiatku večera len bojazlivo postával vedľa baru s pohárikom, o pár hodín už tancoval pri tyči so striptérkami, majúc na sebe oblečené len ponožky. Celý večer stál podľa oceliarskeho manažéra 13-tisíc eur a odviazaný úradník sa mu neskôr poďakoval za údajne najkrajší večer jeho života.
Nejde len o to, že úspech v biznise zvyšuje záujem zo strany žien a otvára nové možnosti pre sexuálne uspokojenie. Sex môže byť pre niekoho doslova súčasťou dôvodov, prečo sa vôbec vydá na manažérsku alebo podnikateľskú dráhu. Tak ako vidina veľkej vily, drahého auta alebo luxusných dovoleniek. Mnohí manažéri a podnikatelia sa riadia heslom „pracujeme na doraz, zabávame sa na doraz“. Súkromný a verejný sektor sa tu často prelínajú. Tak ako v prípade talianskeho premiéra Berlusconiho, u ktorého v oblasti sexuálnych radovánok platí, že čo sa zamladi ako podnikateľ v oblasti médií naučil, to v politike na staré kolená akoby našiel. Natíska sa však otázka: ako sa veci majú v slovenských podmienkach? .korporátny sex po slovensky
Slovensko malo prvý známy škandál so sexuálnymi úplatkami už za socializmu, keď sa začala vyšetrovať kauza oravského „kráľa“ Stanislava Babinského. Vo vyšetrovacom spise sa ocitli aj pikantné záznamy o tom, ako Babinský budoval svoju sieť kontaktov na vplyvných pozíciách. Na Oravu si pozýval komunistických pohlavárov nielen kvôli poľovačkám.
Na mlyne v Brezovici, v podnikovom byte v Trstenej či v miestnom hoteli Roháč im dokázal zabezpečiť aj sexuálne služby. Funkcionári, ktorí k Babinskému chodili, od neho vyžadovali „ruské čítanky“ – tak hovorili ženám, ktoré im boli dodávané na sex. A v obľube boli aj takzvané „neprečítané“, teda panny. V deväťdesiatych rokoch sa rozbehli rôzne súťaže krásy. Nešlo len o tie celoštátne, ale aj o ich rôzne regionálne odrody. Často sa na ne dostavili aj mladé dievčatá, ochotné pre kariéru urobiť čokoľvek. Keďže v deväťdesiatych rokoch sa slovenský bulvár ešte len rozbiehal a priekopníci takzvanej slovenskej kapitálotvornej vrstvy sa nemuseli obávať, že ich budú fotiť paparazzovia na rôznych bujarých oslavách, pokojne na ne doviezli aj ženy voľnejších mravov.
V podnikateľských kuloároch sa hovorilo aj o tom, ktorým politikom možno za užitočné služby pri dohadzovaní štátnych zákaziek zaplatiť službami exkluzívnych prostitútok. Svoje informácie o tom mala údajne aj tajná služba. Keďže slovenské médiá nepestovali investigatívu tohto druhu, nepodarilo sa nič podobné zverejniť. Ostali len viac či menej uveriteľné – ale nezverejniteľné – fámy. Napríklad o tom, ako si užívala vrchnosť v košickom VSŽ v 90. rokoch. .študentky aj modelky
„Nemci a Aziati sú najväčšia divočina, kým to, čo prebieha na Slovensku, je len odlesk. Na druhej strane tam, kde je majetková štruktúra napojená na USA, sú v dôsledku prísnych zákonov okázalé sexuálne orgie skôr zriedkavosťou,“ hovorí pre .týždeň bývalý spolupracovník eventovej agentúry, ktorý podobné akcie párkrát organizoval u nás a nechce byť menovaný.
„Existujú modelingové a hostesingové agentúry, kde sa medzi normálnymi dievčatami vedú aj také, ktoré sú ochotné ísť ďalej. Cez deň baba stojí v stánku na veľtrhu alebo sa opiera o auto na autosalóne, večer robí biznismenom spoločnosť ako hosteska a ak sa dohodnú, dôjde k intímnemu zblíženiu.“ Môže ísť nezriedka o vysokoškolské študentky, ktoré si takto zarobia stovky eur denne.
Zvlášť pri spoločníčkach na dlhších služobných cestách si klienti pýtajú u žien popri telesných pôvaboch aj vzdelanie, kultivované vystupovanie a cudzie jazyky. Na opačnej strane často sedí vysoký manažér alebo predajca, ktorého firma už nedokáže motivovať peniazmi. Prípadne odborár, u ktorého majiteľ potrebuje zaručiť, aby vyl s vedením firmy a nie proti nemu. Sex na účet firmy má utužovať obchodné vzťahy a posilňovať lojalitu k spoločnosti: „Väčšinou sa nikto nič nedozvie, pretože všetci na seba všetko vedia,“ hovorí náš zdroj. Ale beda, ak sa pracovné puto niekedy v budúcnosti zlomí.
Nemecká tlač špekuluje, že za zverejnením informácie o pobyte v Budapešti mohli byť práve spory s bývalými predajcami o peňažné vyrovnanie. Na rôznych motivačných podujatiach, pracovných cestách a teambuildingoch funguje spoločenský tlak. Ak sa väčšina rozhodne navštíviť napríklad bordel, menšina sa spravidla nechá strhnúť: „Chlap, ktorý do toho ide a vie, že to platí niekto iný, si pri tejto príležitosti dopraje aj veci, ktoré by si inak nedoprial.“ Ako si muži, ktorí sú ženatí, podobné výstrelky sami pred sebou ospravedlňujú? „Nezriedka je tam taká racionalizácia, že prostitúcia vlastne chráni rodinu. Muž si telesne užije a potom sa spokojný vráti k manželke.“
Nami oslovený organizátor firemných večierkov si myslí, že vrchol týchto akcií bol asi pred piatimi rokmi a odvtedy je tento jav na ústupe. Prípadne sa individualizuje – napríklad do podoby služobnej cesty s „nočnou asistentkou“. Dôvod je rovnaký ako odpoveď na otázku, prečo sa práve v amerických firmách podobné excesy vyskytujú menej: postupné presadzovanie sa žien vo firemných hierarchiách. Tie sa korporátnymi sexuálnymi radovánkami pre mužov cítili diskriminované a v niekoľkých prípadoch žalovali v USA svoje spoločnosti. Rozsudky viedli k prísnejším vnútrofiremným pravidlám. .dôvody na slušnosť?
Za predpokladu, že pohlavný styk prebehol dobrovoľne, je vzťah verejnosti voči sexu v biznise podobný ako jej názor na sexuálne poklesky politikov. Dominujú tu dva názory. Jeden hovorí, že práca a súkromie sú dve odlišné veci. Nezáleží na tom, čo robí biznismen (alebo politik) v súkromí, ale ako vykonáva svoju prácu.
Naproti tomu, druhý názor vraví, že profesionálna dráha a súkromie sa nedajú od seba celkom oddeliť. „Myslím si, že nie je možné žiť ako schizofrenik alebo Dr. Jekyll a Mr. Hyde,“ hovorí Ján Košturiak. Šéf spoločnosti Fraunhofer IPA Slovakia sa zaoberá aj trendmi vmanažmente či vzťahom etiky a podnikania. Spomína firmu, kde skúšali netradičné metódy výberu kandidátov na top manažérov. Jedného uchádzača sa spolumajiteľ opýtal, či podvádza svoju manželku. Uchádzač bez zaváhania odpovedal, že áno a stal sa riaditeľom. „Komisia mala pocit, že odpovedal priamo a neklamal. Do roka ho museli prepustiť, lebo podvádzal aj svojho zamestnávateľa.“
No Košturiak zároveň nechce byť vo svojom úsudku príliš prísny: „Top manažéri majú veľa pokušení, ale žijú aj ťažký život, často sú odlúčení od rodiny a frustrovaní. Istý šéf nevestinca spomínal, že ľudia z biznisu sú dobrí klienti. Zaplatia vopred, porozprávajú vybranej dáme o svojich úspechoch, posťažujú sa na svojich nepriateľov a zaspia.“
Udržiavať si usporiadané súkromie má výhody. Vytvára podnikateľovi zázemie, dodáva jeho životu vyváženosť a zaručuje čisté svedomie. „Bol som v jednej firme v Nemecku, ktorá má 4 500 zamestnancov. Majiteľ je zo starej katolíckej rodiny a žije tak, ako sa má. Obraz jeho rodiny, hodnôt a spôsobu života je vidieť aj vo firme,“ uzatvára Košturiak.
Avšak proti korporátnym sexuálnym radovánkam hovoria aj čisto pragmatické dôvody. Človek, ktorý sa na niečo podobné dá, môže byť vydierateľný. Navyše, ak sa podobný škandál prevalí, škodí to menu firmy. Napríklad tréner futbalového klubu Borussia Dortmund Jürgen Klopp odstúpil od svojej reklamnej zmluvy s poisťovňou Ergo, ktorej je dnes Hamburg-Mannheimer súčasťou. Bola to jeho reakcia na budapeštiansky výlet. Klopp sa pre firmu zúčastňoval prednáškových seminárov o vodcovstve a fair play. Podobne reaguje aj mnoho bežných klientov. Máloktorý zákazník je nadšený, že časť z ceny, ktorú platí za produkt alebo službu, využíva firma na financovanie výletov za prostitútkami.
A napokon je tu dobrá osobná povesť. Všadeprítomné mobilné telefóny so zabudovanou kamerou a fotoaparátom či populárnosť stránok ako YouTube, Facebook alebo Twitter robia zo súkromia vec verejnú.
Nikdy nebolo také ľahké pokaziť si povesť ako teraz. Nikdy sa hriechy minulosti nedali ťažšie utajiť ako dnes. Navyše platí, že čím lepšia bola zábava, tým skôr niekto neodolá a niekedy sa ňou niekde pochváli.
Poisťovňa Hamburg-Mannheimer v júni 2007 zorganizovala v honosných budapeštianskych kúpeľoch Gellért večierok približne pre stovku svojich najlepších predajcov. Informáciu zverejnili po štyroch rokoch nemecké noviny Handelsblatt, odvolávajúc sa na niekoľkých účastníkov. Nešlo však o obyčajnú oslavu. Prítomné boli okrem bežných hostesiek aj dve desiatky prostitútok. Všetko bolo zorganizované premyslene a s typicky nemeckou precíznosťou. Erotická časť programu sa začala už cez deň, keď na dunajský parník zavítala skupina žien s obnaženým poprsím.
Neskôr večer, v kúpeľoch, sa na mieste nachádzali tri druhy dievčat, ktoré boli označkované buď červeným, žltým, alebo bielym náramkom. Do prvej kategórie patrili len hostesky, kým dámy so žltými náramkami mali za úlohu nenechať žiadne erotické prianie zúčastnených nesplnené. Najkrajšie ženy mali biele náramky, no tie boli vyhradené len pre členov predstavenstva a úplne najlepších predajcov. Zrejme práve toto odstupňovanie malo na budúce výkony ostatných predajcov pôsobiť motivačne.
Keďže dopyt po zvláštnych službách prevyšoval ponuku a k dispozícií bolo len asi tucet postelí, po každej súloži bolo dievča opečiatkované na predlaktie, aby bolo jasné, ako sa medzi biznismenmi vystriedali. Video z akcie sa na internet zatiaľ nedostalo zrejme len preto, že na mieste platil prísny zákaz fotenia a filmovania, navyše účastníci museli pri vstupe podstúpiť bezpečnostné kontroly ako na letisku. Cena výletu sa započítala do prevádzkových nákladov a koncern si o ňu znížil daňovú povinnosť. Vraj v súlade so zákonmi, keďže nemecké daňové právo nie je vo vzťahu k prostitúcii jednoznačné. Služby žien ľahkých mravov sa do výkazov firiem nikdy nedostanú. Stratia sa medzi výdavkami na hostesky alebo v cenách hotelov.
Dnes „motivačnú cestu“ do Maďarska za 83-tisíc eur spoločnosť ľutuje. Hovorí o závažnom priestupku proti vnútorným firemným smerniciam a ubezpečuje, že organizátori pre poisťovňu už nepracujú. Naproti tomu eventová agentúra, ktorá podujatie pre poisťovňu organizovala, sa od prítomnosti prostitútok dištancovala. Vlastne doteraz nie je celkom jasné, kto bol za sexuálnu časť programu osobne zodpovedný. Povráva sa však, že to mohol spískať niekto z Maďarov, kto podujatie zabezpečoval na mieste.
Vysvetľovanie poisťovne sa však budapeštianskym výletom neskončilo. Po pár dňoch prišiel bulvárny denník Bild s ďalšími odhaleniami, podľa ktorých pracovníci spoločnosti na firemných podujatiach vDubaji a na Malorke šnupali kokaín. Poisťovňa obvinenia odmietla s tým, že biely prášok, ktorý šnupali jej pracovníci na usvedčujúcich fotografiách, je v skutočnosti soľ, podávaná k tequile... .spreNevera
Časť nemeckej verejnosti nie je aférou prekvapená. V roku 2005 sa vo Volkswagene prevalil veľký škandál, ktorý mal aj trestnoprávnu dohru. Vrcholoví manažéri si na úkor firmy užívali súkromné oslavy, návštevy bordelov a výlety za sexuálnymi dobrodružstvami do exotických krajín. Koncernu vznikla škoda 5 miliónov eur. V hre boli aj nejaké úplatky. Organizátora zábavy, šéfa odborovej rady Klausa Volkerta, súd potrestal skoro trojročným väzením za napomáhanie sprenevery. Mimochodom, nemčina pre tento trestný čin používa rovnaké slovo ako pre neveru: „die Untreue“.
Sexuálne radovánky na firemný účet sú podľa nemeckých novinárov v biznise každodennou realitou. Koniec koncov, odhaduje sa, že až tri štvrtiny nemeckých mužov aspoň raz v živote za sex platili. Po prevalení škandálu z Budapešti sa objavili viaceré anonymné príbehy s pikantným obsahom. Nejde len o podujatia pre top manažérov a odmeňovanie vlastných pracovníkov. Sex je tiež súčasťou starostlivosti o zákazníka. Napríklad denník Die Welt priniesol svedectvo manažéra oceliarskej firmy, ktorý po pracovnej večeri pozval do striptízového baru nesmelého predstaviteľa mestského dopravného podniku. Klient, ktorý vo svojej oficiálnej funkcii zodpovedal za nákup a udržiavanie koľajníc, bol starší a trochu nesmelý. Kým na začiatku večera len bojazlivo postával vedľa baru s pohárikom, o pár hodín už tancoval pri tyči so striptérkami, majúc na sebe oblečené len ponožky. Celý večer stál podľa oceliarskeho manažéra 13-tisíc eur a odviazaný úradník sa mu neskôr poďakoval za údajne najkrajší večer jeho života.
Nejde len o to, že úspech v biznise zvyšuje záujem zo strany žien a otvára nové možnosti pre sexuálne uspokojenie. Sex môže byť pre niekoho doslova súčasťou dôvodov, prečo sa vôbec vydá na manažérsku alebo podnikateľskú dráhu. Tak ako vidina veľkej vily, drahého auta alebo luxusných dovoleniek. Mnohí manažéri a podnikatelia sa riadia heslom „pracujeme na doraz, zabávame sa na doraz“. Súkromný a verejný sektor sa tu často prelínajú. Tak ako v prípade talianskeho premiéra Berlusconiho, u ktorého v oblasti sexuálnych radovánok platí, že čo sa zamladi ako podnikateľ v oblasti médií naučil, to v politike na staré kolená akoby našiel. Natíska sa však otázka: ako sa veci majú v slovenských podmienkach? .korporátny sex po slovensky
Slovensko malo prvý známy škandál so sexuálnymi úplatkami už za socializmu, keď sa začala vyšetrovať kauza oravského „kráľa“ Stanislava Babinského. Vo vyšetrovacom spise sa ocitli aj pikantné záznamy o tom, ako Babinský budoval svoju sieť kontaktov na vplyvných pozíciách. Na Oravu si pozýval komunistických pohlavárov nielen kvôli poľovačkám.
Na mlyne v Brezovici, v podnikovom byte v Trstenej či v miestnom hoteli Roháč im dokázal zabezpečiť aj sexuálne služby. Funkcionári, ktorí k Babinskému chodili, od neho vyžadovali „ruské čítanky“ – tak hovorili ženám, ktoré im boli dodávané na sex. A v obľube boli aj takzvané „neprečítané“, teda panny. V deväťdesiatych rokoch sa rozbehli rôzne súťaže krásy. Nešlo len o tie celoštátne, ale aj o ich rôzne regionálne odrody. Často sa na ne dostavili aj mladé dievčatá, ochotné pre kariéru urobiť čokoľvek. Keďže v deväťdesiatych rokoch sa slovenský bulvár ešte len rozbiehal a priekopníci takzvanej slovenskej kapitálotvornej vrstvy sa nemuseli obávať, že ich budú fotiť paparazzovia na rôznych bujarých oslavách, pokojne na ne doviezli aj ženy voľnejších mravov.
V podnikateľských kuloároch sa hovorilo aj o tom, ktorým politikom možno za užitočné služby pri dohadzovaní štátnych zákaziek zaplatiť službami exkluzívnych prostitútok. Svoje informácie o tom mala údajne aj tajná služba. Keďže slovenské médiá nepestovali investigatívu tohto druhu, nepodarilo sa nič podobné zverejniť. Ostali len viac či menej uveriteľné – ale nezverejniteľné – fámy. Napríklad o tom, ako si užívala vrchnosť v košickom VSŽ v 90. rokoch. .študentky aj modelky
„Nemci a Aziati sú najväčšia divočina, kým to, čo prebieha na Slovensku, je len odlesk. Na druhej strane tam, kde je majetková štruktúra napojená na USA, sú v dôsledku prísnych zákonov okázalé sexuálne orgie skôr zriedkavosťou,“ hovorí pre .týždeň bývalý spolupracovník eventovej agentúry, ktorý podobné akcie párkrát organizoval u nás a nechce byť menovaný.
„Existujú modelingové a hostesingové agentúry, kde sa medzi normálnymi dievčatami vedú aj také, ktoré sú ochotné ísť ďalej. Cez deň baba stojí v stánku na veľtrhu alebo sa opiera o auto na autosalóne, večer robí biznismenom spoločnosť ako hosteska a ak sa dohodnú, dôjde k intímnemu zblíženiu.“ Môže ísť nezriedka o vysokoškolské študentky, ktoré si takto zarobia stovky eur denne.
Zvlášť pri spoločníčkach na dlhších služobných cestách si klienti pýtajú u žien popri telesných pôvaboch aj vzdelanie, kultivované vystupovanie a cudzie jazyky. Na opačnej strane často sedí vysoký manažér alebo predajca, ktorého firma už nedokáže motivovať peniazmi. Prípadne odborár, u ktorého majiteľ potrebuje zaručiť, aby vyl s vedením firmy a nie proti nemu. Sex na účet firmy má utužovať obchodné vzťahy a posilňovať lojalitu k spoločnosti: „Väčšinou sa nikto nič nedozvie, pretože všetci na seba všetko vedia,“ hovorí náš zdroj. Ale beda, ak sa pracovné puto niekedy v budúcnosti zlomí.
Nemecká tlač špekuluje, že za zverejnením informácie o pobyte v Budapešti mohli byť práve spory s bývalými predajcami o peňažné vyrovnanie. Na rôznych motivačných podujatiach, pracovných cestách a teambuildingoch funguje spoločenský tlak. Ak sa väčšina rozhodne navštíviť napríklad bordel, menšina sa spravidla nechá strhnúť: „Chlap, ktorý do toho ide a vie, že to platí niekto iný, si pri tejto príležitosti dopraje aj veci, ktoré by si inak nedoprial.“ Ako si muži, ktorí sú ženatí, podobné výstrelky sami pred sebou ospravedlňujú? „Nezriedka je tam taká racionalizácia, že prostitúcia vlastne chráni rodinu. Muž si telesne užije a potom sa spokojný vráti k manželke.“
Nami oslovený organizátor firemných večierkov si myslí, že vrchol týchto akcií bol asi pred piatimi rokmi a odvtedy je tento jav na ústupe. Prípadne sa individualizuje – napríklad do podoby služobnej cesty s „nočnou asistentkou“. Dôvod je rovnaký ako odpoveď na otázku, prečo sa práve v amerických firmách podobné excesy vyskytujú menej: postupné presadzovanie sa žien vo firemných hierarchiách. Tie sa korporátnymi sexuálnymi radovánkami pre mužov cítili diskriminované a v niekoľkých prípadoch žalovali v USA svoje spoločnosti. Rozsudky viedli k prísnejším vnútrofiremným pravidlám. .dôvody na slušnosť?
Za predpokladu, že pohlavný styk prebehol dobrovoľne, je vzťah verejnosti voči sexu v biznise podobný ako jej názor na sexuálne poklesky politikov. Dominujú tu dva názory. Jeden hovorí, že práca a súkromie sú dve odlišné veci. Nezáleží na tom, čo robí biznismen (alebo politik) v súkromí, ale ako vykonáva svoju prácu.
Naproti tomu, druhý názor vraví, že profesionálna dráha a súkromie sa nedajú od seba celkom oddeliť. „Myslím si, že nie je možné žiť ako schizofrenik alebo Dr. Jekyll a Mr. Hyde,“ hovorí Ján Košturiak. Šéf spoločnosti Fraunhofer IPA Slovakia sa zaoberá aj trendmi vmanažmente či vzťahom etiky a podnikania. Spomína firmu, kde skúšali netradičné metódy výberu kandidátov na top manažérov. Jedného uchádzača sa spolumajiteľ opýtal, či podvádza svoju manželku. Uchádzač bez zaváhania odpovedal, že áno a stal sa riaditeľom. „Komisia mala pocit, že odpovedal priamo a neklamal. Do roka ho museli prepustiť, lebo podvádzal aj svojho zamestnávateľa.“
No Košturiak zároveň nechce byť vo svojom úsudku príliš prísny: „Top manažéri majú veľa pokušení, ale žijú aj ťažký život, často sú odlúčení od rodiny a frustrovaní. Istý šéf nevestinca spomínal, že ľudia z biznisu sú dobrí klienti. Zaplatia vopred, porozprávajú vybranej dáme o svojich úspechoch, posťažujú sa na svojich nepriateľov a zaspia.“
Udržiavať si usporiadané súkromie má výhody. Vytvára podnikateľovi zázemie, dodáva jeho životu vyváženosť a zaručuje čisté svedomie. „Bol som v jednej firme v Nemecku, ktorá má 4 500 zamestnancov. Majiteľ je zo starej katolíckej rodiny a žije tak, ako sa má. Obraz jeho rodiny, hodnôt a spôsobu života je vidieť aj vo firme,“ uzatvára Košturiak.
Avšak proti korporátnym sexuálnym radovánkam hovoria aj čisto pragmatické dôvody. Človek, ktorý sa na niečo podobné dá, môže byť vydierateľný. Navyše, ak sa podobný škandál prevalí, škodí to menu firmy. Napríklad tréner futbalového klubu Borussia Dortmund Jürgen Klopp odstúpil od svojej reklamnej zmluvy s poisťovňou Ergo, ktorej je dnes Hamburg-Mannheimer súčasťou. Bola to jeho reakcia na budapeštiansky výlet. Klopp sa pre firmu zúčastňoval prednáškových seminárov o vodcovstve a fair play. Podobne reaguje aj mnoho bežných klientov. Máloktorý zákazník je nadšený, že časť z ceny, ktorú platí za produkt alebo službu, využíva firma na financovanie výletov za prostitútkami.
A napokon je tu dobrá osobná povesť. Všadeprítomné mobilné telefóny so zabudovanou kamerou a fotoaparátom či populárnosť stránok ako YouTube, Facebook alebo Twitter robia zo súkromia vec verejnú.
Nikdy nebolo také ľahké pokaziť si povesť ako teraz. Nikdy sa hriechy minulosti nedali ťažšie utajiť ako dnes. Navyše platí, že čím lepšia bola zábava, tým skôr niekto neodolá a niekedy sa ňou niekde pochváli.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.