Dôchodkoví správcovia sa pustili do neformálnych debát s Ficom o zmenách v druhom pilieri. Opozícia hovorí o „slabých charakteroch“, ekonómovia a sporitelia o „zrade“.
Američania majú zásadu, ktorej sa spravidla držia aj v tých najvypätejších situáciách, pretože sa už veľakrát presvedčili o tom, že jej opustenie veci vždy len zhorší. Tou zásadou je, že s teroristami a vydieračmi sa nevyjednáva. Odolať možnosti vyjednávať s vládou, keď alternatívou je koaličný valec, rozbehnutý dostatočne na to, aby zničil druhý pilier a zmaril tým obrovské investície majiteľov DSS, však bolo nad sily tunajších manažérov.
Neformálne rokovania priniesli podľa dostupných (a tiež nie veľmi formálnych) informácií niekoľko zaujímavých alternatív. Politici Smeru by možno upustili od snahy otvárať druhý pilier pre tých, ktorí doň chcú vstúpiť alebo z neho vystúpiť. Výmenou za to by sa „dočasne“ znížili odvodové príspevky sporiteľov z 9 na 6 percentuálnych bodov z hrubej mzdy. Manažéri DSS s tým vraj súhlasili, premiér dokonca naznačoval, že to sami navrhli. A navrhli vraj aj neznižovať poplatky, ktoré by sa mali podľa zákona znížiť od 1. januára 2008 – asi aby to nevyzeralo, že vláde „ustúpia“ zadarmo.
Manažéri DSS sa do rokovaní s vládou, respektíve s niektorými jej členmi, pustili zrejme v dobrej viere, že majú šancu eliminovať tie škody, ktoré hrozia v prípade, že by boli prijaté návrhy ministerky práce a sociálnych vecí. Urobili však niekoľko veľkých chýb.
1. Zabudli, že s istými typmi ľudí sa nemá vyjednávať, pretože to veci vždy len zhorší. Takáto protistrana každú neoficiálnu dohodu vždy bude interpretovať, ako sa jej hodí. S dodržaním slova si nerobí ťažkú hlavu. A potvrdzuje si tým (čo potom podsúva aj verejnosti), že jej argumenty sú pravdivé a druhá strana ich – tým, že pristúpila na rozhovory – vlastne priznala. Presne to sa deje. Ak sa po premiérových bezprecedentných útokoch na topmanažérov, správcovské spoločnosti i samotnú podstatu druhého piliera šéfovia DSS nielenže nebránia právnymi prostriedkami, ale bez problémov rokujú na neoficiálnych stretnutiach s tým istým premiérom, čo si o tom môžu ľudia myslieť? A ak vláda stupňuje svoje požiadavky neuveriteľne tupou požiadavkou garantovať výnosy aspoň na úrovni inflácie, čoho je to dôsledkom a kde sa jej požiadavky skončia? Tento premiér je úprimne presvedčený, že druhý pilier je škodná – a ak si manažéri DSS myslia, že sa s ním nejako dohodnú a tá dohoda bude raz a navždy platiť, mýlia sa.
2. Zabudli na sporiteľov – na ľudí, ktorí by ich po troche vysvetľovania do nohy spontánne a zo všetkých síl bránili, pretože by tým bránili svoje vlastné peniaze. Aj keď zníženie odvodu do druhého piliera neprejde, už len tým, že s ním DSS súhlasili, stratia minimálne tých najlojálnejších obrancov, ktorí sú sporiteľmi z presvedčenia, pretože si chcú šetriť, a nie spoliehať sa na krajne neisté dôchodky zo Sociálnej poisťovne niekedy v ďalekej budúcnosti.
Politická opozícia i odborná verejnosť sa postavili na stranu sporiteľov – a dobre urobili. Druhý pilier je totiž vec princípu (zodpovedné šetrenie namiesto okamžitého prejedania) a zmierňuje budúce obrovské problémy plynúce z nízkej pôrodnosti a starnutia populácie. DSS je možno jedno, či ich ľudia majú radi. Je však iróniou, že kým doteraz bránila vláde v zničení druhého piliera najmä verejná mienka, dnes sa najmä vinou tých, ktorí sú ohrození, táto mienka môže definitívne otočiť.
.robert Žitňanský
Američania majú zásadu, ktorej sa spravidla držia aj v tých najvypätejších situáciách, pretože sa už veľakrát presvedčili o tom, že jej opustenie veci vždy len zhorší. Tou zásadou je, že s teroristami a vydieračmi sa nevyjednáva. Odolať možnosti vyjednávať s vládou, keď alternatívou je koaličný valec, rozbehnutý dostatočne na to, aby zničil druhý pilier a zmaril tým obrovské investície majiteľov DSS, však bolo nad sily tunajších manažérov.
Neformálne rokovania priniesli podľa dostupných (a tiež nie veľmi formálnych) informácií niekoľko zaujímavých alternatív. Politici Smeru by možno upustili od snahy otvárať druhý pilier pre tých, ktorí doň chcú vstúpiť alebo z neho vystúpiť. Výmenou za to by sa „dočasne“ znížili odvodové príspevky sporiteľov z 9 na 6 percentuálnych bodov z hrubej mzdy. Manažéri DSS s tým vraj súhlasili, premiér dokonca naznačoval, že to sami navrhli. A navrhli vraj aj neznižovať poplatky, ktoré by sa mali podľa zákona znížiť od 1. januára 2008 – asi aby to nevyzeralo, že vláde „ustúpia“ zadarmo.
Manažéri DSS sa do rokovaní s vládou, respektíve s niektorými jej členmi, pustili zrejme v dobrej viere, že majú šancu eliminovať tie škody, ktoré hrozia v prípade, že by boli prijaté návrhy ministerky práce a sociálnych vecí. Urobili však niekoľko veľkých chýb.
1. Zabudli, že s istými typmi ľudí sa nemá vyjednávať, pretože to veci vždy len zhorší. Takáto protistrana každú neoficiálnu dohodu vždy bude interpretovať, ako sa jej hodí. S dodržaním slova si nerobí ťažkú hlavu. A potvrdzuje si tým (čo potom podsúva aj verejnosti), že jej argumenty sú pravdivé a druhá strana ich – tým, že pristúpila na rozhovory – vlastne priznala. Presne to sa deje. Ak sa po premiérových bezprecedentných útokoch na topmanažérov, správcovské spoločnosti i samotnú podstatu druhého piliera šéfovia DSS nielenže nebránia právnymi prostriedkami, ale bez problémov rokujú na neoficiálnych stretnutiach s tým istým premiérom, čo si o tom môžu ľudia myslieť? A ak vláda stupňuje svoje požiadavky neuveriteľne tupou požiadavkou garantovať výnosy aspoň na úrovni inflácie, čoho je to dôsledkom a kde sa jej požiadavky skončia? Tento premiér je úprimne presvedčený, že druhý pilier je škodná – a ak si manažéri DSS myslia, že sa s ním nejako dohodnú a tá dohoda bude raz a navždy platiť, mýlia sa.
2. Zabudli na sporiteľov – na ľudí, ktorí by ich po troche vysvetľovania do nohy spontánne a zo všetkých síl bránili, pretože by tým bránili svoje vlastné peniaze. Aj keď zníženie odvodu do druhého piliera neprejde, už len tým, že s ním DSS súhlasili, stratia minimálne tých najlojálnejších obrancov, ktorí sú sporiteľmi z presvedčenia, pretože si chcú šetriť, a nie spoliehať sa na krajne neisté dôchodky zo Sociálnej poisťovne niekedy v ďalekej budúcnosti.
Politická opozícia i odborná verejnosť sa postavili na stranu sporiteľov – a dobre urobili. Druhý pilier je totiž vec princípu (zodpovedné šetrenie namiesto okamžitého prejedania) a zmierňuje budúce obrovské problémy plynúce z nízkej pôrodnosti a starnutia populácie. DSS je možno jedno, či ich ľudia majú radi. Je však iróniou, že kým doteraz bránila vláde v zničení druhého piliera najmä verejná mienka, dnes sa najmä vinou tých, ktorí sú ohrození, táto mienka môže definitívne otočiť.
.robert Žitňanský
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.