Uplynulo šesť rokov od tragického 11. septembra 2001. Aký vplyv mali udalosti toho dňa na vývoj svetovej ekonomiky? Už dnes sa dá povedať, že ich dosah bol v niektorých prípadoch prekvapujúci.
V prvom rade by sme však mali začať cieľom, ktorý al-Káida teroristickým útokom sledovala. Tým cieľom nebolo nič menšie, ako spôsobiť Spojeným štátom americkým (a tým celému Západu) hospodársku krízu. Západ oslabený krízou by potom nebol schopný efektívne reagovať na vzostup islamistov v rôznych častiach sveta vrátane Západu samotného.
.načasovanie a dôsledky
Treba konštatovať, že kalkulácia Usámu bin Ládina bola veľmi rafinovaná. Teroristi naozaj mali šancu USA a Západ zásadným spôsobom destabilizovať alebo aspoň výrazne poškodiť západnú ekonomiku. Niečo podobné sa takmer podarilo islamským teroristom v Izraeli v priebehu prvej polovice tohto desaťročia.
Teroristický útok bol tiež dobre načasovaný. Sotva George W. Bush začiatkom roka 2001 nastúpil do úradu, začala sa v Spojených štátoch ekonomická recesia. Od februára 1991 do februára 2001 prebiehala najdlhšia konjunktúra v dejinách USA. Bolo teda logické, že dlhé obdobie rastu prosperity bude raz prerušené. A hoci recesia bola mierna a krátka (len osem mesiacov), jej psychologické následky boli porovnateľné s hlbokými recesiami sedemdesiatych a začiatku osemdesiatych rokov.
Predchádzajúce dlhé obdobie prosperity 90. rokov so sebou prinieslo aj nebývalý boom akciových trhov. Vývoj bol „korunovaný“ špekulatívnou bublinou technologických a internetových akcií. Obdobie najhoršej depresie akciových trhov sa začalo niekoľko mesiacov pred 11. septembrom. Pokles akciových trhov sa dotkol takmer všetkých Američanov, pretože vlastníctvo akcií, podielových fondov, penzijných fondov, produktov investičného životného poistenia a iných finančných nástrojov závislých od cien akcií je v USA veľmi rozšírené.
Jedenásty september mal množstvo negatívnych ekonomických dôsledkov: oslabil dôveru spotrebiteľov, spomalil zotavenie americkej ekonomiky, viedol k zníženiu ziskov niektorých významných odvetví (najmä leteckých spoločností), zvýšil ceny ropy, zvýšil štátne výdavky a zadlženie federálnej vlády a, samozrejme, podpísal sa aj na ďalšom poklese cien akcií. Prezident, vláda i Kongres zabudli na úvahy o vyrovnanom rozpočte a začali praktikovať veľmi expanzívnu rozpočtovú politiku. Rozpočtové priority išli bokom, hlavnou vecou bolo financovanie vojny.
.pomohli aj nám
Ako na to všetko reagovala menová politika? Federálny rezervný systém (centrálna banka USA) okamžite po atentáte na World Trade Center (Svetové obchodné centrum, mrakodrapy v New Yorku, prezývané aj Dvojičky) z 11. septembra začal praktikovať politiku extrémne nízkych sadzieb a masívne intervenoval v prospech nízkych výnosov dlhopisov. Účelom tohto opatrenia bolo poskytnúť ekonomike rastový impulz, ktorý by prekonal účinky psychologického šoku na spotrebu domácností a investičnú aktivitu firiem – stručne povedané, aby Amerika neupadla do hospodárskej krízy. Dokonca ešte v roku 2007 sa úrokové sadzby držali na úrovniach pod hladinou dlhodobého normálu, pri dlhodobých úrokových sadzbách dokonca hlboko pod dlhodobým normálom.
Vzhľadom na globalizáciu kapitálu stlačili nízke úrokové sadzby v USA cenu peňazí vo všetkých častiach sveta, s výnimkou hádam len Kuby, Severnej Kórey a Zimbabwe. Pozoruhodným dôsledkom terorizmu boli teda i veľmi nízke úrokové sadzby, ktoré v USA i v Európe, aspoň do istej miery, stále pretrvávajú. Nízke sadzby viedli k veľmi lacným hypotékam, a to nielen v USA. Lacné úvery a nadbytok kapitálu znamenali nebývalý rozmach úverov vo všetkých segmentoch trhu. Tak sa stalo, že banky začali vo veľkom požičiavať klientom so spornými kreditnými kvalitami – odtiaľ pramení aj aktuálna kríza hypoték v Spojených štátoch.
Terorizmus prispel k rapídnemu rastu cien domov a bytov nielen v USA, ale takmer všade vrátane strednej Európy. Dôsledky terorizmu však prekvapivo zasiahli aj krajiny, ktoré nikdy neboli ani predmetom útoku, ani základňami teroristov – a tieto dôsledky mali paradoxne priaznivý vplyv na ekonomiky týchto krajín. Teroristi teda nechtiac pomohli rastu aj českej a slovenskej ekonomiky.
.víťaz ekonomickej vojny
Napriek nízkym úrokovým sadzbám a všeobecne voľnej menovej politike nebola inflácia v období rokov 2001 až 2007 veľkou hrozbou. Druhá svetová vojna viedla k uzavretiu hraníc a k obmedzeniu medzinárodnej konkurencie, čo sú faktory, vedúce k zvyšovaniu cien. V súčasnosti – v čase vojny proti terorizmu – však neprišlo k žiadnemu obmedzeniu medzinárodného obchodu. Naopak, globálna ekonomická integrácia pokračuje a udržuje ceny väčšiny spotrebného tovaru a potravín na nízkej úrovni. Vplyv globálnej konkurencie je taký silný, že takmer úplne neutralizuje inflačné dôsledky drahej ropy a zemného plynu.
S odstupom rokov môžeme konštatovať, že teroristi svoj cieľ nedosiahli. Súčasné problémy americkej ekonomiky sú relatívne mierne a sú skôr dôsledkom príliš rýchleho rastu úverov v posledných rokoch než čohokoľvek iného. Éra veľmi lacných peňazí Západu skôr pomohla a ani zvýšené výdavky na obranu nezanechali veľké následky na verejných financiách USA. Schodok federálneho rozpočtu na fiškálny rok 2007 je odhadovaný len na 1,2 percenta HDP.
Teroristi ekonomickú vojnu prehrali, George W. Bush ju vyhral.
.pavel Kohout
Autor je ekonóm, riaditeľ pre stratégiu spoločnosti Partners Praha.
V prvom rade by sme však mali začať cieľom, ktorý al-Káida teroristickým útokom sledovala. Tým cieľom nebolo nič menšie, ako spôsobiť Spojeným štátom americkým (a tým celému Západu) hospodársku krízu. Západ oslabený krízou by potom nebol schopný efektívne reagovať na vzostup islamistov v rôznych častiach sveta vrátane Západu samotného.
.načasovanie a dôsledky
Treba konštatovať, že kalkulácia Usámu bin Ládina bola veľmi rafinovaná. Teroristi naozaj mali šancu USA a Západ zásadným spôsobom destabilizovať alebo aspoň výrazne poškodiť západnú ekonomiku. Niečo podobné sa takmer podarilo islamským teroristom v Izraeli v priebehu prvej polovice tohto desaťročia.
Teroristický útok bol tiež dobre načasovaný. Sotva George W. Bush začiatkom roka 2001 nastúpil do úradu, začala sa v Spojených štátoch ekonomická recesia. Od februára 1991 do februára 2001 prebiehala najdlhšia konjunktúra v dejinách USA. Bolo teda logické, že dlhé obdobie rastu prosperity bude raz prerušené. A hoci recesia bola mierna a krátka (len osem mesiacov), jej psychologické následky boli porovnateľné s hlbokými recesiami sedemdesiatych a začiatku osemdesiatych rokov.
Predchádzajúce dlhé obdobie prosperity 90. rokov so sebou prinieslo aj nebývalý boom akciových trhov. Vývoj bol „korunovaný“ špekulatívnou bublinou technologických a internetových akcií. Obdobie najhoršej depresie akciových trhov sa začalo niekoľko mesiacov pred 11. septembrom. Pokles akciových trhov sa dotkol takmer všetkých Američanov, pretože vlastníctvo akcií, podielových fondov, penzijných fondov, produktov investičného životného poistenia a iných finančných nástrojov závislých od cien akcií je v USA veľmi rozšírené.
Jedenásty september mal množstvo negatívnych ekonomických dôsledkov: oslabil dôveru spotrebiteľov, spomalil zotavenie americkej ekonomiky, viedol k zníženiu ziskov niektorých významných odvetví (najmä leteckých spoločností), zvýšil ceny ropy, zvýšil štátne výdavky a zadlženie federálnej vlády a, samozrejme, podpísal sa aj na ďalšom poklese cien akcií. Prezident, vláda i Kongres zabudli na úvahy o vyrovnanom rozpočte a začali praktikovať veľmi expanzívnu rozpočtovú politiku. Rozpočtové priority išli bokom, hlavnou vecou bolo financovanie vojny.
.pomohli aj nám
Ako na to všetko reagovala menová politika? Federálny rezervný systém (centrálna banka USA) okamžite po atentáte na World Trade Center (Svetové obchodné centrum, mrakodrapy v New Yorku, prezývané aj Dvojičky) z 11. septembra začal praktikovať politiku extrémne nízkych sadzieb a masívne intervenoval v prospech nízkych výnosov dlhopisov. Účelom tohto opatrenia bolo poskytnúť ekonomike rastový impulz, ktorý by prekonal účinky psychologického šoku na spotrebu domácností a investičnú aktivitu firiem – stručne povedané, aby Amerika neupadla do hospodárskej krízy. Dokonca ešte v roku 2007 sa úrokové sadzby držali na úrovniach pod hladinou dlhodobého normálu, pri dlhodobých úrokových sadzbách dokonca hlboko pod dlhodobým normálom.
Vzhľadom na globalizáciu kapitálu stlačili nízke úrokové sadzby v USA cenu peňazí vo všetkých častiach sveta, s výnimkou hádam len Kuby, Severnej Kórey a Zimbabwe. Pozoruhodným dôsledkom terorizmu boli teda i veľmi nízke úrokové sadzby, ktoré v USA i v Európe, aspoň do istej miery, stále pretrvávajú. Nízke sadzby viedli k veľmi lacným hypotékam, a to nielen v USA. Lacné úvery a nadbytok kapitálu znamenali nebývalý rozmach úverov vo všetkých segmentoch trhu. Tak sa stalo, že banky začali vo veľkom požičiavať klientom so spornými kreditnými kvalitami – odtiaľ pramení aj aktuálna kríza hypoték v Spojených štátoch.
Terorizmus prispel k rapídnemu rastu cien domov a bytov nielen v USA, ale takmer všade vrátane strednej Európy. Dôsledky terorizmu však prekvapivo zasiahli aj krajiny, ktoré nikdy neboli ani predmetom útoku, ani základňami teroristov – a tieto dôsledky mali paradoxne priaznivý vplyv na ekonomiky týchto krajín. Teroristi teda nechtiac pomohli rastu aj českej a slovenskej ekonomiky.
.víťaz ekonomickej vojny
Napriek nízkym úrokovým sadzbám a všeobecne voľnej menovej politike nebola inflácia v období rokov 2001 až 2007 veľkou hrozbou. Druhá svetová vojna viedla k uzavretiu hraníc a k obmedzeniu medzinárodnej konkurencie, čo sú faktory, vedúce k zvyšovaniu cien. V súčasnosti – v čase vojny proti terorizmu – však neprišlo k žiadnemu obmedzeniu medzinárodného obchodu. Naopak, globálna ekonomická integrácia pokračuje a udržuje ceny väčšiny spotrebného tovaru a potravín na nízkej úrovni. Vplyv globálnej konkurencie je taký silný, že takmer úplne neutralizuje inflačné dôsledky drahej ropy a zemného plynu.
S odstupom rokov môžeme konštatovať, že teroristi svoj cieľ nedosiahli. Súčasné problémy americkej ekonomiky sú relatívne mierne a sú skôr dôsledkom príliš rýchleho rastu úverov v posledných rokoch než čohokoľvek iného. Éra veľmi lacných peňazí Západu skôr pomohla a ani zvýšené výdavky na obranu nezanechali veľké následky na verejných financiách USA. Schodok federálneho rozpočtu na fiškálny rok 2007 je odhadovaný len na 1,2 percenta HDP.
Teroristi ekonomickú vojnu prehrali, George W. Bush ju vyhral.
.pavel Kohout
Autor je ekonóm, riaditeľ pre stratégiu spoločnosti Partners Praha.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.