.estónsko bolo recesiou ťažko postihnuté. Spamätala sa už vaša ekonomika z najhoršieho?
Áno, oživenie je dokonca rýchlejšie, než sme očakávali a zasiahlo už konečne aj trh práce. Čísla nás napĺňajú optimizmom. Tento rok očakávame štvorpercentný hospodársky rast. .dosiahli ste už predkrízovú úroveň?
To by som neporovnával. To nebol skutočný a udržateľný rast, ale bublina. Nerád by som to staval vedľa seba, ale je pravda, že prepad v rokoch 2008 a 2009 bol skutočne strmý. Mali sme lokálnu bublinu na trhu s nehnuteľnosťami, v pôžičkách a spotrebe. Všetko to finančnú krízu ešte zhoršilo. .európa čelí dlhovej kríze. Vy ste sem prišli prednášať o príkladoch škrtov vo verejných výdavkoch. Ako sa vám v tom u vás darí? Podporuje verejnosť reformy vedúce k úsporám?
Ľudia ich oceňujú. Vláda bola znovuzvolená, ešte aj ja som dostal nejaké hlasy, pričom Estónci sú veľmi racionálni. Neočakávajú od vlády, že bude míňať viac ako vyberie. Čiže vyzdvihol by som našu racionalitu a rozvážnosť. Verím v náš charakter. .ľudia podporujú škrty a úspory, ale len vtedy, ak sa netýkajú ich osobne. Ako ste čelili špecifickým záujmovým skupinám, ktoré sa cítili škrtmi ukrátené?
Jav, ktorý opisujete, je bežný všade. Povedal by som však jednu vec. Hoci Estóncom sa zvyčajne vyčíta, že sú veľmi individualistickí, počas krízy sme ukázali veľkú solidaritu. Každý chápal, že škrty sú nevyhnutné a dejú sa všade. Vláda slúžila ako príklad pre celý verejný sektor. Občania nám prejavili veľké porozumenie. .odkiaľ prichádza táto mentalita? Susedíte so Škandináviou, tá je však známa skôr jej nákladným sociálnym systémom.
Tá mentalita neprichádza odnikiaľ. Proste existuje. Neviem presne, ako to je, ale v mnohých ohľadoch sme podobní severským krajinám. Sme obozretní, disciplinovaní, ale Estóncom je úplne cudzí ten druh solidarity, že ja teraz budem štrajkovať, aby sa zvýšili platy tebe a ty budeš štrajkovať, aby sa platy zvýšili mne. Ale v čase krízy ľudia, vláda a podnikatelia – celá spoločnosť – držia spolu a snažia sa zo situácie urobiť to najlepšie. .aké sú princípy vašej fiškálnej reformy?
Ak hovoríte o reforme, tak tá sa deje na európskej úrovni a my len nasledujeme. Snažíme sa teda dodržiavať formálne pravidlá pre vyrovnaný rozpočet. My sme dlhé roky zažívali rozpočtové prebytky a len počas krízy sme upadli do deficitu. Ale pokiaľ hovoríte o škrtoch, nenazval by som ich reformou. Bola to jednoducho konsolidácia rozpočtu. Normálne porozumenie, že ak sa neprispôsobíte meniacemu sa prostrediu, váš deficit sa stane neudržateľným. Zvlášť v prostredí, kde sú trhy také nervózne, že nedôverujú rozpočtovej disciplíne vlád. .na postkomunistickú krajinu má Estónsko relatívne efektívnu administratívu. U nás večne nadávame na byrokraciu. Ako sa vám darí tak úspešne bojovať proti tejto hydre?
Neviem ako je to na Slovensku, takže to nechcem posudzovať. Ale vo všeobecnosti nechápem, ako krajina môže fungovať tak, že si štát môže dovoliť byť neefektívny, míňať sústavne viac ako vyberie a robiť dlhy. Nie je mi to jasné. V prvom rade by niečo také malo znervózňovať vládu a najmä ministra financií. Ešte aj ja trpím, lebo každý týždeň mám nejaké konflikty na vládnej úrovni ohľadne míňania. Ale normálne by malo byť, že výdavky musia zodpovedať príjmom. Ak to verejnosti vysvetlíte od základov, ľudia to pochopia. .čo relatívne nízka regulačná záťaž podnikania?
Chceli sme jednoducho byť konkurencieschopnejší a efektívnejší ako zvyšok Európy. Jasné, že nie sme takí dobrí ako Nový Zéland, ale snažíme sa tomu aspoň priblížiť. Prečo by ste mali predkladať jeden dokument úradom trikrát, keď to stačí urobiť len raz? Prečo by veci mali byť komplikované, keď môžu byť jednoduché? .nikdy ste v Estónsku nečelili populizmu? Nikdy ste nemali politikov, ktorí by si z verejných peňazí chceli kupovať vybrané voličské skupiny?
Populizmus predstavuje vždy hrozbu. To nie je nič výnimočné. Prosto s tým musíte žiť a snažiť sa vysvetľovať či diskutovať. Ale vlády majú byť rozhodné. Politici nemôžu budovať svoje kariéry na dlhoch. Každý, kto má deti, by mal vedieť, že má voči nim zvláštnu zodpovednosť. Samozrejme, existujú rozdiely v politických prostrediach a nepodceňoval by som problémy, ktorým čelia ministri financií niektorých krajín. .u nás sú mnohí ľudia proti privatizácií, tvrdiac, že ide o výpredaj rodinných klenotov alebo rodinného striebra. Ako sa Estóncom podarilo urobiť privatizáciu relatívne hladko?
Urobili sme to rýchlo a skoro. Naším cieľom bolo dosiahnuť čo najvyššie zisky, no mali sme tiež úmysel urobiť to otvorene a transparentne. Išlo nám o to odovzdať verejný majetok do rúk súkromného sektora, ktorý je omnoho efektívnejší. To bolo jasné a ja veľmi pochybujem, či verejný sektor vôbec môže mať nejaké klenoty v hospodárstve. Samozrejme, existujú oblasti, kde je zainteresovanosť vlády nutná. Napríklad v infraštruktúre. Ale vo väčšine prípadov môžete privatizovať rýchlo a ak sú postupy poctivé, nemali by ste otáľať. .ako však robiť veci typu verejného obstarávania či privatizácie bez korupcie? Hovorí sa, že Slovensko je skorumpované, lebo je malé a každý každého pozná. Lenže Estónsko je ešte menšie, pritom v rebríčkoch vnímania korupcie dosahujete oveľa lepšie umiestnenie ako my.
Úplne sa tomu zabrániť nedá, no je pravda, že Estónsko sa považuje za najmenej skorumpovanú postkomunistickú krajinu. Aj keď človek nie je poctivý, mal by mať v sebe aspoň hanbu. Ak žijete v malej krajine, kde každý každého pozná, oveľa ťažšie korupciu utajíte pred ostatnými. Ale samozrejme, nechcem hovoriť o Slovensku, pretože situáciu tu nepoznám. .z toho, čo hovoríte, akoby vyplývalo, že poctivosť verejného života i biznisu je viac záležitosťou kultúry ako nejakého zvláštneho inštitucionálneho nastavenia.
Iste. Určité veci, ktoré sú na juhu či východe bežné, sú úplne neakceptovateľné na severe. A my sme dosť vysoko na severe. Keby ste neboli poctivý, hanbili by ste sa pred ostatnými a nemohli by ste s tým žiť. Ale máte pravdu, kultúra definuje, čo je čestné a čo už nie. .aké máte skúsenosti s eurofondmi? U nás sa považujú za zdroj veľkej korupcie.
Všetko je to o kontrolných mechanizmoch. Musíte si dávať pozor na chyby, inak budete tvrdo potrestaný. Estónsko bolo štatisticky veľmi úspešné v čerpaní eurofondov, či už išlo o rýchlosť, kvalitu, alebo procedúry. Každá krajina má s tým nejaké problémy, takisto my, ale nejde o vážne veci. .a čo vplyv týchto peňazí na hospodárstvo?
To, prirodzene, veľmi závisí od využitia. Avšak eurofondy musia byť používané efektívne. Je pravda, že ide o zásah do trhových pravidiel, no ak všeobecným ideálom Európy je solidarita, dá sa pochopiť, že infraštruktúra v chudobnejších krajinách alebo cezhraničné projekty sú takto podporované. Je to celkom normálne. Ráno som hovoril s kolegom, že tu v Bratislave máte veľmi pôsobivú infraštruktúru a že ako ste si ju mohli na také malé mesto dovoliť. Možno k tomu dopomohli aj európske peniaze. .obe naše krajiny používajú euro. Pritom aj medzi odborníkmi sa pohľady na dopady spoločnej meny líšia. Niektorí ľudia si u nás aj kladú otázku, prečo Estónsko chcelo zaviesť euro, keď ide o takú rozporuplnú záležitosť.
Som hrdý na euro a rovnako by ste mali byť aj vy. Oceňujem, že Slovensko nepoužíva českú rétoriku, že toto je nesprávny čas a podobne. Čierne pasažierstvo by v Európe nemalo existovať. Ak sa považujete za Európana, nemali by ste od Európy brať len príjemné veci a podporu. Mali by ste chápať, že spoločná mena je všeobecnejšou politickou myšlienkou a stojí za riziko. Profitujú z nej štáty, ktoré sú mimo, aj tie, ktoré sú vnútri. Lebo euro namiesto konkurencie v devalvácii mien a obchodných nestabilít do Európy prinieslo stálosť. Platí to zvlášť počas krízy. Sme malá a otvorená krajina, ktorá nevie ovplyvniť vonkajšie prostredie. Chceli sme sa integrovať s Európou, a nie hrajkať sa s menou. Prispôsobenie a flexibilita sa v ekonomike musia odohrávať inde. .ste pripravení aj platiť za dlhy bohatších krajín, ktoré ste ani nemohli ovplyvniť. Pričom tie dlhy vznikli obchádzaním pravidiel paktu stability.
Túto debatu máme u nás v parlamente a moja pozície je: Áno. Sme pripravení, sľúbili sme podieľať sa na európskej politike a prispievať. Samozrejme, očakávame od každej krajiny reformy a konsolidáciu. To je však proces, ktorý nie je len o pomoci. Výstupom by mala byť silnejšia ekonomika, silnejšia mena a väčšia dôvera v Európu.<//strong> Jürgen Ligi navštívil Slovensko na pozvanie inštitútu INESS.
Áno, oživenie je dokonca rýchlejšie, než sme očakávali a zasiahlo už konečne aj trh práce. Čísla nás napĺňajú optimizmom. Tento rok očakávame štvorpercentný hospodársky rast. .dosiahli ste už predkrízovú úroveň?
To by som neporovnával. To nebol skutočný a udržateľný rast, ale bublina. Nerád by som to staval vedľa seba, ale je pravda, že prepad v rokoch 2008 a 2009 bol skutočne strmý. Mali sme lokálnu bublinu na trhu s nehnuteľnosťami, v pôžičkách a spotrebe. Všetko to finančnú krízu ešte zhoršilo. .európa čelí dlhovej kríze. Vy ste sem prišli prednášať o príkladoch škrtov vo verejných výdavkoch. Ako sa vám v tom u vás darí? Podporuje verejnosť reformy vedúce k úsporám?
Ľudia ich oceňujú. Vláda bola znovuzvolená, ešte aj ja som dostal nejaké hlasy, pričom Estónci sú veľmi racionálni. Neočakávajú od vlády, že bude míňať viac ako vyberie. Čiže vyzdvihol by som našu racionalitu a rozvážnosť. Verím v náš charakter. .ľudia podporujú škrty a úspory, ale len vtedy, ak sa netýkajú ich osobne. Ako ste čelili špecifickým záujmovým skupinám, ktoré sa cítili škrtmi ukrátené?
Jav, ktorý opisujete, je bežný všade. Povedal by som však jednu vec. Hoci Estóncom sa zvyčajne vyčíta, že sú veľmi individualistickí, počas krízy sme ukázali veľkú solidaritu. Každý chápal, že škrty sú nevyhnutné a dejú sa všade. Vláda slúžila ako príklad pre celý verejný sektor. Občania nám prejavili veľké porozumenie. .odkiaľ prichádza táto mentalita? Susedíte so Škandináviou, tá je však známa skôr jej nákladným sociálnym systémom.
Tá mentalita neprichádza odnikiaľ. Proste existuje. Neviem presne, ako to je, ale v mnohých ohľadoch sme podobní severským krajinám. Sme obozretní, disciplinovaní, ale Estóncom je úplne cudzí ten druh solidarity, že ja teraz budem štrajkovať, aby sa zvýšili platy tebe a ty budeš štrajkovať, aby sa platy zvýšili mne. Ale v čase krízy ľudia, vláda a podnikatelia – celá spoločnosť – držia spolu a snažia sa zo situácie urobiť to najlepšie. .aké sú princípy vašej fiškálnej reformy?
Ak hovoríte o reforme, tak tá sa deje na európskej úrovni a my len nasledujeme. Snažíme sa teda dodržiavať formálne pravidlá pre vyrovnaný rozpočet. My sme dlhé roky zažívali rozpočtové prebytky a len počas krízy sme upadli do deficitu. Ale pokiaľ hovoríte o škrtoch, nenazval by som ich reformou. Bola to jednoducho konsolidácia rozpočtu. Normálne porozumenie, že ak sa neprispôsobíte meniacemu sa prostrediu, váš deficit sa stane neudržateľným. Zvlášť v prostredí, kde sú trhy také nervózne, že nedôverujú rozpočtovej disciplíne vlád. .na postkomunistickú krajinu má Estónsko relatívne efektívnu administratívu. U nás večne nadávame na byrokraciu. Ako sa vám darí tak úspešne bojovať proti tejto hydre?
Neviem ako je to na Slovensku, takže to nechcem posudzovať. Ale vo všeobecnosti nechápem, ako krajina môže fungovať tak, že si štát môže dovoliť byť neefektívny, míňať sústavne viac ako vyberie a robiť dlhy. Nie je mi to jasné. V prvom rade by niečo také malo znervózňovať vládu a najmä ministra financií. Ešte aj ja trpím, lebo každý týždeň mám nejaké konflikty na vládnej úrovni ohľadne míňania. Ale normálne by malo byť, že výdavky musia zodpovedať príjmom. Ak to verejnosti vysvetlíte od základov, ľudia to pochopia. .čo relatívne nízka regulačná záťaž podnikania?
Chceli sme jednoducho byť konkurencieschopnejší a efektívnejší ako zvyšok Európy. Jasné, že nie sme takí dobrí ako Nový Zéland, ale snažíme sa tomu aspoň priblížiť. Prečo by ste mali predkladať jeden dokument úradom trikrát, keď to stačí urobiť len raz? Prečo by veci mali byť komplikované, keď môžu byť jednoduché? .nikdy ste v Estónsku nečelili populizmu? Nikdy ste nemali politikov, ktorí by si z verejných peňazí chceli kupovať vybrané voličské skupiny?
Populizmus predstavuje vždy hrozbu. To nie je nič výnimočné. Prosto s tým musíte žiť a snažiť sa vysvetľovať či diskutovať. Ale vlády majú byť rozhodné. Politici nemôžu budovať svoje kariéry na dlhoch. Každý, kto má deti, by mal vedieť, že má voči nim zvláštnu zodpovednosť. Samozrejme, existujú rozdiely v politických prostrediach a nepodceňoval by som problémy, ktorým čelia ministri financií niektorých krajín. .u nás sú mnohí ľudia proti privatizácií, tvrdiac, že ide o výpredaj rodinných klenotov alebo rodinného striebra. Ako sa Estóncom podarilo urobiť privatizáciu relatívne hladko?
Urobili sme to rýchlo a skoro. Naším cieľom bolo dosiahnuť čo najvyššie zisky, no mali sme tiež úmysel urobiť to otvorene a transparentne. Išlo nám o to odovzdať verejný majetok do rúk súkromného sektora, ktorý je omnoho efektívnejší. To bolo jasné a ja veľmi pochybujem, či verejný sektor vôbec môže mať nejaké klenoty v hospodárstve. Samozrejme, existujú oblasti, kde je zainteresovanosť vlády nutná. Napríklad v infraštruktúre. Ale vo väčšine prípadov môžete privatizovať rýchlo a ak sú postupy poctivé, nemali by ste otáľať. .ako však robiť veci typu verejného obstarávania či privatizácie bez korupcie? Hovorí sa, že Slovensko je skorumpované, lebo je malé a každý každého pozná. Lenže Estónsko je ešte menšie, pritom v rebríčkoch vnímania korupcie dosahujete oveľa lepšie umiestnenie ako my.
Úplne sa tomu zabrániť nedá, no je pravda, že Estónsko sa považuje za najmenej skorumpovanú postkomunistickú krajinu. Aj keď človek nie je poctivý, mal by mať v sebe aspoň hanbu. Ak žijete v malej krajine, kde každý každého pozná, oveľa ťažšie korupciu utajíte pred ostatnými. Ale samozrejme, nechcem hovoriť o Slovensku, pretože situáciu tu nepoznám. .z toho, čo hovoríte, akoby vyplývalo, že poctivosť verejného života i biznisu je viac záležitosťou kultúry ako nejakého zvláštneho inštitucionálneho nastavenia.
Iste. Určité veci, ktoré sú na juhu či východe bežné, sú úplne neakceptovateľné na severe. A my sme dosť vysoko na severe. Keby ste neboli poctivý, hanbili by ste sa pred ostatnými a nemohli by ste s tým žiť. Ale máte pravdu, kultúra definuje, čo je čestné a čo už nie. .aké máte skúsenosti s eurofondmi? U nás sa považujú za zdroj veľkej korupcie.
Všetko je to o kontrolných mechanizmoch. Musíte si dávať pozor na chyby, inak budete tvrdo potrestaný. Estónsko bolo štatisticky veľmi úspešné v čerpaní eurofondov, či už išlo o rýchlosť, kvalitu, alebo procedúry. Každá krajina má s tým nejaké problémy, takisto my, ale nejde o vážne veci. .a čo vplyv týchto peňazí na hospodárstvo?
To, prirodzene, veľmi závisí od využitia. Avšak eurofondy musia byť používané efektívne. Je pravda, že ide o zásah do trhových pravidiel, no ak všeobecným ideálom Európy je solidarita, dá sa pochopiť, že infraštruktúra v chudobnejších krajinách alebo cezhraničné projekty sú takto podporované. Je to celkom normálne. Ráno som hovoril s kolegom, že tu v Bratislave máte veľmi pôsobivú infraštruktúru a že ako ste si ju mohli na také malé mesto dovoliť. Možno k tomu dopomohli aj európske peniaze. .obe naše krajiny používajú euro. Pritom aj medzi odborníkmi sa pohľady na dopady spoločnej meny líšia. Niektorí ľudia si u nás aj kladú otázku, prečo Estónsko chcelo zaviesť euro, keď ide o takú rozporuplnú záležitosť.
Som hrdý na euro a rovnako by ste mali byť aj vy. Oceňujem, že Slovensko nepoužíva českú rétoriku, že toto je nesprávny čas a podobne. Čierne pasažierstvo by v Európe nemalo existovať. Ak sa považujete za Európana, nemali by ste od Európy brať len príjemné veci a podporu. Mali by ste chápať, že spoločná mena je všeobecnejšou politickou myšlienkou a stojí za riziko. Profitujú z nej štáty, ktoré sú mimo, aj tie, ktoré sú vnútri. Lebo euro namiesto konkurencie v devalvácii mien a obchodných nestabilít do Európy prinieslo stálosť. Platí to zvlášť počas krízy. Sme malá a otvorená krajina, ktorá nevie ovplyvniť vonkajšie prostredie. Chceli sme sa integrovať s Európou, a nie hrajkať sa s menou. Prispôsobenie a flexibilita sa v ekonomike musia odohrávať inde. .ste pripravení aj platiť za dlhy bohatších krajín, ktoré ste ani nemohli ovplyvniť. Pričom tie dlhy vznikli obchádzaním pravidiel paktu stability.
Túto debatu máme u nás v parlamente a moja pozície je: Áno. Sme pripravení, sľúbili sme podieľať sa na európskej politike a prispievať. Samozrejme, očakávame od každej krajiny reformy a konsolidáciu. To je však proces, ktorý nie je len o pomoci. Výstupom by mala byť silnejšia ekonomika, silnejšia mena a väčšia dôvera v Európu.<//strong> Jürgen Ligi navštívil Slovensko na pozvanie inštitútu INESS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.