.ladislav je 61-ročný vodič vysokozdvižného vozíka. V rakúskom mestečku Stockerau, neďaleko Viedne, pracuje už dvadsať rokov. K odchodu do cudziny za prácou ho viedli ekonomické dôvody: „Keď som v roku 1991 odchádzal, zarábal som 2 500 Kčs mesačne. Moja prvá výplata v Rakúsku bola v prepočte okolo 40 000 Kčs.“ Pre otca dvoch malých detí s miniatúrnym bytíkom to bola významná životná zmena. „Dnes sa ten rozdiel výrazne zúžil, ale ak si aj prirátate náklady na cestovanie a bývanie, je to ešte stále pre Slovákov zaujímavé.“ V meste, kde pracuje, nejaký zvýšený výskyt krajanov posledné dva mesiace nepozoruje: „Nájsť si tu prácu po revolúcii bolo jednoduché. Z pracovného úradu ste si zobrali zoznam ponúkaných pozícií a postupne ich obiehali. Väčšina Slovákov, ktorí v ostatných rokoch prišli, sa sem dostala vďaka známym, ktorí ich sem pritiahli.“ .otvorený trh práce
Európska únia je postavená aj na myšlienke slobodného pohybu pracovných síl. No posledné bariéry v Rakúsku a Nemecku padli až k 1. máju 2011, sedem rokov po našom vstupe. Slovenský záujemca sa tak môže o prácu u susedov uchádzať bez nevyhnutných povolení na prácu či pobyt. V Rakúsku tiež môžu pracovať slovenské firmy s vlastnými zamestnancami. Keďže v oboch nemecky hovoriacich krajinách existuje panický strach zo „sociálneho a mzdového dumpingu“ Východoeurópanov, Rakúšania prijali právny predpis AVRAG (zákon o zmluvnom pracovnom práve a prispôsobení), na základe ktorého majú všetci zamestnanci zo zahraničia nárok na minimálnu mzdu, prípadne mzdu stanovenú kolektívnou zmluvou. V prípade nedodržania zákonných podmienok hrozia zamestnávateľovi pokuty od 1 000 do 50 000 eur. Rakúske noviny na začiatku júna, mesiac po otvorení trhu, však bilancovali, že obávané záplavy lacnej pracovnej sily z východu sa nekonajú.
Barbara Kolmová, riaditeľka Hayekovho inštitútu vo Viedni, ktorá sa zaoberá aj trhom práce, hovorí, že počet záujemcov o zamestnanie z nových členských štátov EÚ nie je dramatický, no do Rakúska sa nepresúvajú ani kvalifikovaní pracovníci, ktorí krajine zjavne chýbajú: „Prečo by sem aj chodili?! Máme privysoké dane a odvody, pričom Deň daňovej slobody je u nás 31. júla.“ Podľa Kolmovej väčšinu smotany zlízali Veľká Británia a Írsko už po roku 2004. .aj kvalifikovaní
No Rakúsko neobchádzajú všetci vysokokvalifikovaní odborníci. Braňo zo Šale je analytik v oblasti IT a financií. U nášho suseda sa zamestnal pred tromi rokmi. Prácu v zahraničí cielene nehľadal, no na stránke Profesia.sk objavil ponuku rakúskej headhunterovej firmy, ktorá ho oslovila. Jeho motívy a očakávania boli pragmatické: chcel zabezpečiť svoju mladú rodinu a postarať sa o to, aby sa manželka nemusela ponáhľať do roboty kvôli peniazom. Úlohu hrala aj snaha zdokonaliť sa v nemčine a angličtine, odborný rast v oblasti IT a financií a získanie medzinárodnej skúsenosti. Nárast záujemcov o prácu z východu po 1. máji nevidí: „Nie, zatiaľ som nič také nezaznamenal.“ S negatívnymi reakciami Rakúšanov sa Braňo zatiaľ nestretol, aj keď v podvedomí sa ich trochu obával: „Paradoxne, mnoho voličov extrémistických strán pochádza od prisťahovalcov spred jednej generácie, čo sa teraz boja o svoje pracovné miesta. Potvrdzujú to posledné výsledky volieb do samosprávy Viedne.“
Pracovný portál Profesia.sk eviduje od januára do polovice júna spolu 909 pracovných ponúk z Rakúska. Kým v januári ich bolo len 94, v apríli sa tu objavilo už 173 ponúk a v máji 222. Takmer dve tretiny sú z oblasti informačných technológií, až potom nasledujú zdravotníctvo či sociálna starostlivosť. Ako však vyzerá pohľad z druhej strany trhu práce? Podľa údajov, ktoré uchádzači o prácu udávajú vo svojich životopisoch na Profesii, o prácu v Rakúsku sa počas prvých piatich mesiacov tohto roku zaujímalo 2 924 Slovákov. Keď sa toto číslo rozmení na mesiace, počet záujemcov dokonca klesá. Medzi Slovákmi je najväčší záujem o oblasť dopravy, cestovného ruchu a hotelierstva či o pomocné práce. Povedané inak: kým Rakúšania hľadajú kvalifikovaných ľudí s vysokoškolským vzdelaním, na slovenskej strane dominujú záujemcovia so stredoškolským vzdelaním. .v pohode
Slováci, ktorí v Rakúsku pracujú, hovoria o pohodovejšom pracovnom prostredí, aj keď je nevyhnutné podať spravidla vyšší výkon. Jozefína Mičková, pracujúca vo Viedni ako interná audítorka pre spoločnosť Banque PSA Finance, hovorí, že rakúske firmy vo všeobecnosti Slovákov vítajú: „Sú pracovití, vzdelaní a majú podobnú mentalitu.“
Informatik Braňo radí Slovákom, aby si uvedomili všetky súvislosti: „Majte, prosím, na pamäti, že Rakúsko za rozumnú cenu získalo vás, odborníka a pracanta, ktorý má taký istý kultúrny základ, s vôľou prispôsobiť sa prostrediu. Navyše kvalitne vzdelaného, bez toho, aby museli investovať jeden cent do vášho vzdelania a mladého, ktorý im bude financovať dôchodky najbližšie desaťročia. Oni práve spravili perfektný obchod.“
Európska únia je postavená aj na myšlienke slobodného pohybu pracovných síl. No posledné bariéry v Rakúsku a Nemecku padli až k 1. máju 2011, sedem rokov po našom vstupe. Slovenský záujemca sa tak môže o prácu u susedov uchádzať bez nevyhnutných povolení na prácu či pobyt. V Rakúsku tiež môžu pracovať slovenské firmy s vlastnými zamestnancami. Keďže v oboch nemecky hovoriacich krajinách existuje panický strach zo „sociálneho a mzdového dumpingu“ Východoeurópanov, Rakúšania prijali právny predpis AVRAG (zákon o zmluvnom pracovnom práve a prispôsobení), na základe ktorého majú všetci zamestnanci zo zahraničia nárok na minimálnu mzdu, prípadne mzdu stanovenú kolektívnou zmluvou. V prípade nedodržania zákonných podmienok hrozia zamestnávateľovi pokuty od 1 000 do 50 000 eur. Rakúske noviny na začiatku júna, mesiac po otvorení trhu, však bilancovali, že obávané záplavy lacnej pracovnej sily z východu sa nekonajú.
Barbara Kolmová, riaditeľka Hayekovho inštitútu vo Viedni, ktorá sa zaoberá aj trhom práce, hovorí, že počet záujemcov o zamestnanie z nových členských štátov EÚ nie je dramatický, no do Rakúska sa nepresúvajú ani kvalifikovaní pracovníci, ktorí krajine zjavne chýbajú: „Prečo by sem aj chodili?! Máme privysoké dane a odvody, pričom Deň daňovej slobody je u nás 31. júla.“ Podľa Kolmovej väčšinu smotany zlízali Veľká Británia a Írsko už po roku 2004. .aj kvalifikovaní
No Rakúsko neobchádzajú všetci vysokokvalifikovaní odborníci. Braňo zo Šale je analytik v oblasti IT a financií. U nášho suseda sa zamestnal pred tromi rokmi. Prácu v zahraničí cielene nehľadal, no na stránke Profesia.sk objavil ponuku rakúskej headhunterovej firmy, ktorá ho oslovila. Jeho motívy a očakávania boli pragmatické: chcel zabezpečiť svoju mladú rodinu a postarať sa o to, aby sa manželka nemusela ponáhľať do roboty kvôli peniazom. Úlohu hrala aj snaha zdokonaliť sa v nemčine a angličtine, odborný rast v oblasti IT a financií a získanie medzinárodnej skúsenosti. Nárast záujemcov o prácu z východu po 1. máji nevidí: „Nie, zatiaľ som nič také nezaznamenal.“ S negatívnymi reakciami Rakúšanov sa Braňo zatiaľ nestretol, aj keď v podvedomí sa ich trochu obával: „Paradoxne, mnoho voličov extrémistických strán pochádza od prisťahovalcov spred jednej generácie, čo sa teraz boja o svoje pracovné miesta. Potvrdzujú to posledné výsledky volieb do samosprávy Viedne.“
Pracovný portál Profesia.sk eviduje od januára do polovice júna spolu 909 pracovných ponúk z Rakúska. Kým v januári ich bolo len 94, v apríli sa tu objavilo už 173 ponúk a v máji 222. Takmer dve tretiny sú z oblasti informačných technológií, až potom nasledujú zdravotníctvo či sociálna starostlivosť. Ako však vyzerá pohľad z druhej strany trhu práce? Podľa údajov, ktoré uchádzači o prácu udávajú vo svojich životopisoch na Profesii, o prácu v Rakúsku sa počas prvých piatich mesiacov tohto roku zaujímalo 2 924 Slovákov. Keď sa toto číslo rozmení na mesiace, počet záujemcov dokonca klesá. Medzi Slovákmi je najväčší záujem o oblasť dopravy, cestovného ruchu a hotelierstva či o pomocné práce. Povedané inak: kým Rakúšania hľadajú kvalifikovaných ľudí s vysokoškolským vzdelaním, na slovenskej strane dominujú záujemcovia so stredoškolským vzdelaním. .v pohode
Slováci, ktorí v Rakúsku pracujú, hovoria o pohodovejšom pracovnom prostredí, aj keď je nevyhnutné podať spravidla vyšší výkon. Jozefína Mičková, pracujúca vo Viedni ako interná audítorka pre spoločnosť Banque PSA Finance, hovorí, že rakúske firmy vo všeobecnosti Slovákov vítajú: „Sú pracovití, vzdelaní a majú podobnú mentalitu.“
Informatik Braňo radí Slovákom, aby si uvedomili všetky súvislosti: „Majte, prosím, na pamäti, že Rakúsko za rozumnú cenu získalo vás, odborníka a pracanta, ktorý má taký istý kultúrny základ, s vôľou prispôsobiť sa prostrediu. Navyše kvalitne vzdelaného, bez toho, aby museli investovať jeden cent do vášho vzdelania a mladého, ktorý im bude financovať dôchodky najbližšie desaťročia. Oni práve spravili perfektný obchod.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.