Ale ak by sme tvrdili, že verejnoprávny program je úplne nanič, momentálne by to nebola celkom pravda. Pomalý evolučný vývoj k lepšiemu vidno najmä na Dvojke, na ktorej sa dá zmysel verejnoprávnosti pochopiť oveľa jednoduchšie ako na Jednotke. V uplynulých dňoch odvysielala STV viacero dobrých dokumentov, ale vypichnime tie, ktoré sa nás týkajú. Dokument Strážca divočiny z roku 2009, ktorý natočil Robert Rajchl a Erik Baláž, bolo možné vidieť na filmových festivaloch, dal sa kúpiť na DVD, aj stiahnuť z internetu, ale predsa len je to dokument, ktorý bytostne patrí na verejnoprávny kanál. Pomalé tempo, dlhé zábery kamery na pasúce sa medvedice či hrajúce sa medvieďatá by na komerčnom kanáli zrejme väčšina divákov po chvíľke rozčúlene prepla. Ale divák Dvojky neočakáva, že ho program uzabáva na smrť (dúfajme) nemá problém sústrediť sa, dokáže preto možno aj celú hodinu sledovať život v Tichej doline bez toho, aby robil popritom rýchle prešťuky na iné kanály. A keď dokument dopozerá, ostáva ešte chvíľu v príjemnom šoku, že aj na Slovensku je ešte kúsok naozajstnej divokej prírody, ktorú má zmysel chrániť.
Verejnoprávna Dvojka uviedla minulý týždeň aj česko-slovenský dokument Eriky Hníkovej Nesvadbovo, ktorý už prešiel viacerými festivalmi, ale bolo by hriechom, keby sa neobjavil aj vo vysielaní STV, ktorá sa na vzniku dokumentu tiež podieľala. Film českej dokumentaristky už prešiel slovenskými kinami, ale videli ho zväčša mestskí intelektuáli. Pre ľudí z veľkých slovenských miest, najmä z Bratislavy, bol ten dokument v mnohých smeroch šokujúci, pretože pripomína aj fakt, že rozdiely v životnej úrovni, ale aj v životnom štýle a životných ambíciách sú medzi bohatým veľkomestom a odľahlou dedinou kdesi na východe priepastné. Je zaujímavé vidieť napríklad interiéry domov, prikrývky na posteliach, obrazy na stenách v obydliach ľudí, o ktorých Hníková natočila dokument. Samozrejme, základná téma, ktorú film rieši, sú vzťahy, partnerstvo, láska, samota. Prečo si nezanedbateľná časť ľudí zo Zemplínskych Hámrov nezaložila rodinu, prečo niektorí rezignovali na hľadanie partnera? Odpoveď síce nezaznie celkom jasne, ale burcujúce príhovory starostu o upadajúcej demografii v dedinskom rozhlase napokon nie sú až také smiešne, ako na začiatku vyzerajú. Hníková natočila dokument, na ktorom sa človek často zasmeje, najmä vďaka postave svojrázneho starostu, ale v konečnom dôsledku je to veľmi smutný film. Dokumenty: Strážca divočiny, Dvojka, 10. júna a Nesvadbovo, Dvojka, 15. júna.
Verejnoprávna Dvojka uviedla minulý týždeň aj česko-slovenský dokument Eriky Hníkovej Nesvadbovo, ktorý už prešiel viacerými festivalmi, ale bolo by hriechom, keby sa neobjavil aj vo vysielaní STV, ktorá sa na vzniku dokumentu tiež podieľala. Film českej dokumentaristky už prešiel slovenskými kinami, ale videli ho zväčša mestskí intelektuáli. Pre ľudí z veľkých slovenských miest, najmä z Bratislavy, bol ten dokument v mnohých smeroch šokujúci, pretože pripomína aj fakt, že rozdiely v životnej úrovni, ale aj v životnom štýle a životných ambíciách sú medzi bohatým veľkomestom a odľahlou dedinou kdesi na východe priepastné. Je zaujímavé vidieť napríklad interiéry domov, prikrývky na posteliach, obrazy na stenách v obydliach ľudí, o ktorých Hníková natočila dokument. Samozrejme, základná téma, ktorú film rieši, sú vzťahy, partnerstvo, láska, samota. Prečo si nezanedbateľná časť ľudí zo Zemplínskych Hámrov nezaložila rodinu, prečo niektorí rezignovali na hľadanie partnera? Odpoveď síce nezaznie celkom jasne, ale burcujúce príhovory starostu o upadajúcej demografii v dedinskom rozhlase napokon nie sú až také smiešne, ako na začiatku vyzerajú. Hníková natočila dokument, na ktorom sa človek často zasmeje, najmä vďaka postave svojrázneho starostu, ale v konečnom dôsledku je to veľmi smutný film. Dokumenty: Strážca divočiny, Dvojka, 10. júna a Nesvadbovo, Dvojka, 15. júna.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.