Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

All inclusive po poľsky

.vanda Szepová .časopis .umenie

„Alfréd Hitchcock hovorieval, že desivé je to, čo nemôžeme vidieť...” Obrovská taška, v ktorej sa určite niečo ukrýva a každý by chcel vedieť, čo, nazrieť do nej, ale má taký veľký rozmer, že divákovi ostane len zvedavosť, neistota a neuspokojené predstavy.

Na prelome mája a júna v bratislavskom Poľskom inštitúte prebehla výstava vroclavského vizuálneho umelca Marcina Mierzického. Marcin Mierzicki (1973) vyštudoval Akadémiu krásnych umení vo Vroclave. Venuje sa najmä tvorbe inštalácií a objektov, videí a performancií, často pracuje so zvukovou stopou. Vystavuje doma aj v zahraničí. Medzi jeho projekty patrí napríklad výstava Dotykać bardzo proszę (o provokácii dotykom v procese prijímania a interpretácie) v galérii umenia Wozownia v Toruni (2010) alebo Sejf Projekt (virtuálna zbierka diel, udalostí a zvukov prizvaných umelcov, ktorá je umiestnená v prázdnom trezore v galérii a publiku je prístupná jedine cez sieť), BWA Vroclav (od 2008). Umelec je štipendistom poľského ministerstva kultúry a národného dedičstva (1996, 2011).
Autor sa zaoberá fungovaním nášho sveta, mechanizmami, ovládajúcimi systém, sám  svoje komentovanie nazýva „lacným moralizovaním”. Je rozčarovaný tým, ako všetko funguje a svoje rozčarovanie vizualizuje vytváraním objektov, často aj za použitia nájdených predmetov s určitou chybou, nedostatkom, prípadne pridáva čosi nepatričné, hrá sa s rozmermi. Dáva ironické návody na fungovanie sveta, ktorý nie je dokonalý a ani my ho nežijeme najlepším možným spôsobom. Každá zdanlivo dobrá idea či postup aj tak v sebe vždy skrýva nejakú chybu či omyl. Marcin Mierzicki citlivo pracuje s objektom a jeho vzťahom k okoliu, v ktorom sa nachádza, a s ktorým komunikuje. Podľa toho aj stavia mierku diela vzhľadom na prostredie výstavného priestoru. Samotnú výstavu vždy prispôsobuje aktuálnym podmienkam a neustále priestorovo aktualizuje výstavný projekt. Umelec prezentuje na výstave objekty, inštalácie a videá, ktoré si vyžadujú aktívnu intervenciu zo strany diváka. Ten sám musí zistiť, akým spôsobom diela pracujú a komunikujú s divákom. Postupné skúmanie diel diváka často vedie k rozčarovaniu, pocitu oklamania. Okamžitá reakcia na daný moment, charakteristický pre tvorbu Marcina Mierzického, kurátorka výstavy nazýva vlastnou „estetikou prehry”. Ako spomína Maria Nemyjska: „Skúmanie vlastnej intervencie v konkrétnom mieste vedie k postrehu, že dielo sa pred divákom zatvára, chce ho odstrašiť, znechutiť, dezorientovať.”
Napriek formálnej čistote a absolútnej jednoduchosti, zbavenej pompéznosti, poukazujúcej na smrteľne vážne naratívne vrstvy diela, je tvorba Marcina Mierzického plná čierneho humoru, ktorý odkazuje práve na osobnú skúsenosť, zážitok a práve to rozčarovanie nad spôsobom fungovania sveta a spoločnosti, z ktorého sa umelec aj pomocou hry s divákom vysmieva. Autorka je kunsthistorička a kurátorka.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite