.madness a M.I.A.
Odporúčať niekomu koncerty na Pohode je na jednej strane vďačná, no na druhej strane aj nepríjemná úloha – veď ako z toho množstva zaujímavých interpretov vypichnúť len niektorých a ďalších vynechať?
Keby nebolo Jamajky, nemali by sme ska a keby nebolo Madness, nemali by sme Polemic a ďalšie slovenské ska-kapely. Hoci svoju najväčšiu slávu zažili Madness v prvej polovici 80. rokov minulého storočia, ich vplyv na ska scénu, nielen vo Veľkej Británii, ale aj mimo nej, je neodškriepiteľný. Je úžasné, že aj po viac ako tridsiatich rokoch fungovania v šoubiznise sa títo blázni vedia tešiť zo živého hrania, o čom určite presvedčia aj divákov Pohody.
Celkom iný prípad je speváčka Maya, vlastným menom Mathangi Arulpragasamová, umeleckou skratkou M.I.A. Jej korene siahajú na Srí Lanku, odkiaľ pochádza jej tamilský otec, a kde prežila aj časť detstva. Neskôr, keď s mamou a súrodencami získali status politických utečencov, vyrastala vo Veľkej Británii. Pôvodne sa M.I.A. venovala výtvarnému umeniu, neskôr prešla na hudbu – so svojimi tromi albumami plnými energickej muziky zakorenenej v hip-hope a elektronike a natretými jemným etnickým náterom, sa trafila do vkusu a nálady mnohých fanúšikov. Nechajte sa zafarbiť paintballovými projektilmi z jej slovného a zvukového guľometu! .boban a Beirut
Boban Markovič, jeho syn Marko a ich Orkestar nie sú na Pohode prvýkrát, no premiéru bude mať ich program Balkan Brass Battle, v ktorom si skrížia trúbky a trombóny s členmi konkurenčnej rumuskej bandy Fanfare Ciocarlia. Nevedno, kto prišiel na tento nápad, no poslucháči môžu mať z toho len samé výhody – tuším sa tomu hovorí dva za cenu jedného... Americký spevák a skladateľ Zach Condon so skupinou Beirut pochádzajú z Texasu a v Trenčíne budú prvýkrát. Ich magické spojenie alternatívneho pesničkárstva a „akože Balkánu“, ktorý môže byť rovnako dobre mexickou dychovkou, pri počúvaní štúdiových nahrávok berie svojou krásou dych. Dúfam, že koncertná podoba bude ešte lepšia... .susana a Lila
Ďalšími headlinermi z etno-scény sú peruánska speváčka Susana Baca a mexická umelkyňa Lila Downsová. Tú druhú pozná skoro každý vďaka filmu Frida, tá prvá je známa u nás iba niekoľkým, ale je to podľa mňa veľká škoda. Zatiaľ čo Lila Downsová spieva s veľkou kapelou expresívnym štýlom vlastné kompozície i ľudovky tak, že sa vám tisnú do očí slzy alebo naopak, máte chuť objímať od radosti celý svet, Susanino spievanie je úplne iné. Jej prejav je naoko nenápadný, ale o to účinnejší. V malom kombe, kde je len zopár nástrojov vrátane cajónu a charanga, oveľa viac vynikne to podstatné z hudby – vnútorné prežívanie, sila osobnosti, a hráčske umenie, ktoré sa nemusí vždy prejavovať čo najväčším množstvom tónov a ohurujúcimi sólami. Počúvať Susanu Baca je ako dívať sa do krátera sopky a predstavovať si, čo by bolo, keby tak vybuchla... .a tí ostatní
A to som ešte zabudol na také vychytávky, ako sú kolumbijská Buena Vista – Les Alegres Ambulancias de San Basilio de Palenque, konžskí muzikálni a zo života sa tešiaci vozíčkari zo Staff Benda Bilili, maďarskí Srbi zo Söndörgő, jamajská klasika Israel Vibration, poľské art-klezmerové trio Kroke, brazílske forró z New Yorku Forro in the Dark a mnohí iní. Už dlhé roky tvrdím, že kto chce, etno si nájde všade – tentoraz napríklad v Mobyho bluesových skladbách, vo flaute Jiřího Stivína či v gitarových sólach Lu Edmondsa, člena Public Image Limited a zároveň jedného zo zakladateľov britskej world-music scény. Ja mám v súvislosti s cestou na Pohodu iba jedno želanie – aby si väčšina návštevníkov našla v programe niečo, čo ich príjemne prekvapí aj napriek tomu, že to vôbec nemali podčiarknuté v itinerári ako svoju „hlavnú hviezdu“ – a je mi úplne jedno, z akého to bude žánru... Mário Radačovský /
Prečo ísť na Pohodu? Ja si myslím, že je to úžasná akcia, ktorá na Slovensku nemá obdobu – tá energia a kvalita, to množstvo mladých ľudí, ale aj ostatné generácie, od malých detí až po starých ľudí. Festival Bažant Pohoda je pre tie duše, ktoré chcú zažiť niečo, čo sa nikde inde nedá. Pohoda sa musi zažiť, aby človek pochopil, o čom rozprávam a o čo viac: ak to zažijete, určite sa na trenčianske letisko znovu vrátite. Mne to tento rok, žiaľ, nevyjde, ale na budúci rok určite prídem!
Odporúčať niekomu koncerty na Pohode je na jednej strane vďačná, no na druhej strane aj nepríjemná úloha – veď ako z toho množstva zaujímavých interpretov vypichnúť len niektorých a ďalších vynechať?
Keby nebolo Jamajky, nemali by sme ska a keby nebolo Madness, nemali by sme Polemic a ďalšie slovenské ska-kapely. Hoci svoju najväčšiu slávu zažili Madness v prvej polovici 80. rokov minulého storočia, ich vplyv na ska scénu, nielen vo Veľkej Británii, ale aj mimo nej, je neodškriepiteľný. Je úžasné, že aj po viac ako tridsiatich rokoch fungovania v šoubiznise sa títo blázni vedia tešiť zo živého hrania, o čom určite presvedčia aj divákov Pohody.
Celkom iný prípad je speváčka Maya, vlastným menom Mathangi Arulpragasamová, umeleckou skratkou M.I.A. Jej korene siahajú na Srí Lanku, odkiaľ pochádza jej tamilský otec, a kde prežila aj časť detstva. Neskôr, keď s mamou a súrodencami získali status politických utečencov, vyrastala vo Veľkej Británii. Pôvodne sa M.I.A. venovala výtvarnému umeniu, neskôr prešla na hudbu – so svojimi tromi albumami plnými energickej muziky zakorenenej v hip-hope a elektronike a natretými jemným etnickým náterom, sa trafila do vkusu a nálady mnohých fanúšikov. Nechajte sa zafarbiť paintballovými projektilmi z jej slovného a zvukového guľometu! .boban a Beirut
Boban Markovič, jeho syn Marko a ich Orkestar nie sú na Pohode prvýkrát, no premiéru bude mať ich program Balkan Brass Battle, v ktorom si skrížia trúbky a trombóny s členmi konkurenčnej rumuskej bandy Fanfare Ciocarlia. Nevedno, kto prišiel na tento nápad, no poslucháči môžu mať z toho len samé výhody – tuším sa tomu hovorí dva za cenu jedného... Americký spevák a skladateľ Zach Condon so skupinou Beirut pochádzajú z Texasu a v Trenčíne budú prvýkrát. Ich magické spojenie alternatívneho pesničkárstva a „akože Balkánu“, ktorý môže byť rovnako dobre mexickou dychovkou, pri počúvaní štúdiových nahrávok berie svojou krásou dych. Dúfam, že koncertná podoba bude ešte lepšia... .susana a Lila
Ďalšími headlinermi z etno-scény sú peruánska speváčka Susana Baca a mexická umelkyňa Lila Downsová. Tú druhú pozná skoro každý vďaka filmu Frida, tá prvá je známa u nás iba niekoľkým, ale je to podľa mňa veľká škoda. Zatiaľ čo Lila Downsová spieva s veľkou kapelou expresívnym štýlom vlastné kompozície i ľudovky tak, že sa vám tisnú do očí slzy alebo naopak, máte chuť objímať od radosti celý svet, Susanino spievanie je úplne iné. Jej prejav je naoko nenápadný, ale o to účinnejší. V malom kombe, kde je len zopár nástrojov vrátane cajónu a charanga, oveľa viac vynikne to podstatné z hudby – vnútorné prežívanie, sila osobnosti, a hráčske umenie, ktoré sa nemusí vždy prejavovať čo najväčším množstvom tónov a ohurujúcimi sólami. Počúvať Susanu Baca je ako dívať sa do krátera sopky a predstavovať si, čo by bolo, keby tak vybuchla... .a tí ostatní
A to som ešte zabudol na také vychytávky, ako sú kolumbijská Buena Vista – Les Alegres Ambulancias de San Basilio de Palenque, konžskí muzikálni a zo života sa tešiaci vozíčkari zo Staff Benda Bilili, maďarskí Srbi zo Söndörgő, jamajská klasika Israel Vibration, poľské art-klezmerové trio Kroke, brazílske forró z New Yorku Forro in the Dark a mnohí iní. Už dlhé roky tvrdím, že kto chce, etno si nájde všade – tentoraz napríklad v Mobyho bluesových skladbách, vo flaute Jiřího Stivína či v gitarových sólach Lu Edmondsa, člena Public Image Limited a zároveň jedného zo zakladateľov britskej world-music scény. Ja mám v súvislosti s cestou na Pohodu iba jedno želanie – aby si väčšina návštevníkov našla v programe niečo, čo ich príjemne prekvapí aj napriek tomu, že to vôbec nemali podčiarknuté v itinerári ako svoju „hlavnú hviezdu“ – a je mi úplne jedno, z akého to bude žánru... Mário Radačovský /
Prečo ísť na Pohodu? Ja si myslím, že je to úžasná akcia, ktorá na Slovensku nemá obdobu – tá energia a kvalita, to množstvo mladých ľudí, ale aj ostatné generácie, od malých detí až po starých ľudí. Festival Bažant Pohoda je pre tie duše, ktoré chcú zažiť niečo, čo sa nikde inde nedá. Pohoda sa musi zažiť, aby človek pochopil, o čom rozprávam a o čo viac: ak to zažijete, určite sa na trenčianske letisko znovu vrátite. Mne to tento rok, žiaľ, nevyjde, ale na budúci rok určite prídem!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.