Časť externých vysokoškolských študentov bude musieť od septembra platiť školné. Rozhodli o tom poslanci, ktorí minulý týždeň schválili novelu vysokoškolského zákona.
Podľa pôvodného návrhu mali školné platiť všetci externisti, na nátlak koaličného Hnutia za demokratické Slovensko a viacerých nespokojných poslancov Smeru však parlament nakoniec zákon zmiernil. Podľa schválenej novely bude v kompetencii vlády, koľko externých študentov a v akých odboroch bude štát dotovať. Od ďalších bude môcť vysoká škola vyberať školné. Študenti, ktorí sa nedostanú na bezplatné štúdium, si budú môcť zobrať pôžičku zo Študentského pôžičkového fondu. Minister školstva Ján Mikolaj počas parlamentnej rozpravy argumentoval najmä tým, že novela obmedzí doterajšiu prax, keď niektoré fakulty vyberali od študentov poplatky prostredníctvom špeciálne zriadených firiem a neziskových organizácií. Opozícia naopak tvrdí, že nový zákon tento problém vôbec nevyrieši, navyše bude diskriminovať študentov, ktorí sa nedostanú na bezplatnú formu štúdia. „Je to zlá správa pre vysoké školy, vysokoškolákov, kvalitu štúdia a zlé posolstvo pre kvalitu slovenskej legislatívy,“ povedala na margo zákona poslankyňa za SDKÚ-DS Tatiana Rosová. Exminister školstva a dnes poslanec za KDH Martin Fronc, ktorý vo vláde Mikuláša Dzurindu presadzoval spoplatnenie denného aj externého štúdia, novelu označil za „veľmi škaredý darček pre študentov na prázdniny“. Novoprijatá právna norma nerieši len poplatky za štúdium. Posilňuje tiež niektoré kompetencie rektorov a vysoké školy si po novom budú môcť brať úvery, vytvárať spoločné pracoviská a študijné programy nielen s domácimi, ale aj zahraničnými školami. Viacerí opoziční politici už avizujú, že v súvislosti s prijatou novelu zvážia podnet na Ústavný súd.
.jm
Podľa pôvodného návrhu mali školné platiť všetci externisti, na nátlak koaličného Hnutia za demokratické Slovensko a viacerých nespokojných poslancov Smeru však parlament nakoniec zákon zmiernil. Podľa schválenej novely bude v kompetencii vlády, koľko externých študentov a v akých odboroch bude štát dotovať. Od ďalších bude môcť vysoká škola vyberať školné. Študenti, ktorí sa nedostanú na bezplatné štúdium, si budú môcť zobrať pôžičku zo Študentského pôžičkového fondu. Minister školstva Ján Mikolaj počas parlamentnej rozpravy argumentoval najmä tým, že novela obmedzí doterajšiu prax, keď niektoré fakulty vyberali od študentov poplatky prostredníctvom špeciálne zriadených firiem a neziskových organizácií. Opozícia naopak tvrdí, že nový zákon tento problém vôbec nevyrieši, navyše bude diskriminovať študentov, ktorí sa nedostanú na bezplatnú formu štúdia. „Je to zlá správa pre vysoké školy, vysokoškolákov, kvalitu štúdia a zlé posolstvo pre kvalitu slovenskej legislatívy,“ povedala na margo zákona poslankyňa za SDKÚ-DS Tatiana Rosová. Exminister školstva a dnes poslanec za KDH Martin Fronc, ktorý vo vláde Mikuláša Dzurindu presadzoval spoplatnenie denného aj externého štúdia, novelu označil za „veľmi škaredý darček pre študentov na prázdniny“. Novoprijatá právna norma nerieši len poplatky za štúdium. Posilňuje tiež niektoré kompetencie rektorov a vysoké školy si po novom budú môcť brať úvery, vytvárať spoločné pracoviská a študijné programy nielen s domácimi, ale aj zahraničnými školami. Viacerí opoziční politici už avizujú, že v súvislosti s prijatou novelu zvážia podnet na Ústavný súd.
.jm
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.