Prvý rok Ivety Radičovej

Prvý rok Radičovej vlády zatiaľ najviac žičí Ficovmu Smeru. Povolebné gestá radosti lídrov pravicových strán sa rýchlo premenili na Pyrrhovo víťazstvo ešte stále úradujúcej premiérky.
Robert Fico ako predseda tieňovej vlády preto môže veľmi často, ak nie denne, predstupovať pred novinárov, jeho nedávnych nepriateľov a ponúkať verejnosti príklady zúfalého, často až amatérskeho pôsobenia viacerých ministrov. Je obdivuhodné, ako napríklad rezorty zdravotníctva, dopravy či financií dokážu v krátkom čase vyprodukovať množstvo škandálov a učebnicového klientelizmu. Prvých dvanásť mesiacov súčasnej vládnej koalície ukazuje, ako sú lobisti farmaceutických spoločností, utajení kádehácki financmajstri, ale aj nadstranícki Miklošovi odborníci oveľa silnejší ako slová a činy predsedníčky vlády. Vďaka takémuto štýlu vládnutia sa môže opozičný Smer tešiť ešte väčšej popularite medzi potenciálnymi voličmi, ako mal pred minuloročnými parlamentnými voľbami.
Okrem toho, že vládne strany svojou mocenskou ťarbavosťou nahrávajú čoraz väčšej popularite Smeru, expremiér Fico využíva vlastné komunikačné zručnosti a prijíma pozvania do rozhlasových a televíznych relácií. Pred rokom by si ho pritom len málokto vedel predstaviť v akejkoľvek diskusnej relácii s opozičným politikom. Dnes bez problémov a s úsmevom na tvári polemizuje s akýmkoľvek vládnym, parlamentným, ale aj straníckym súperom. A darí sa mu. Sčasti preto, že jeho oponentom chýbajú rečnícke schopnosti a argumenty, ale aj reálne a bežnými ľuďmi pochopiteľné vládne výsledky. Výsledkom je, že politickej scéne dominuje opozičný politik. Verejná mienka ho tým prirodzene tlačí na ďalšie volebné víťazstvo. Otázkou zostáva, či to bude výhra v nadchádzajúcich prezidentských, alebo v parlamentných voľbách.
Najvýraznejšia negatívna jazva na slovenskom verejnom živote je, že ani táto vláda nenašla odvahu razantne zatočiť s príživníkmi a straníckymi lobistami, ktorí dlhodobo parazitujú na verejných zdrojoch. Predvolebné ostré súboje o financovaní politických strán, podvodoch pri čerpaní európskych fondov i zákulisných kšeftoch sa v tichosti vytratili. Dnes už nikoho nezaujímajú nástenkové tendre, tajné účty vo švajčiarskych bankách ani „vytunelované tunely“. Mlčí premiérka, všetci stranícki lídri, aj orgány činné v trestnom konaní. Žiaľ, viac-menej aj organizácie „hrajúce“ sa na strážcov transparentnosti a nezávislé médiá. Ale pozor. Taktika falošného mlčania sa Slovensku ešte môže vrátiť ako presne hodený bumerang. Nir od budúcej vlády, ale ako červená karta z Bruselu. Pretože rozkrádať a priživovať sa na verejných a európskych peniazoch je v modernej občianskej spoločnosti neprijateľným a trestuhodným činom.   Autor je hovorca primátora hlavného mesta.