.aj keď konceptuálne súhlasíme s cieľom zvyšovania úrovne zdravotného stavu, výrazne lepšia by bola formulácia „vláda vytvorí prostredie, ktoré bude ľudí motivovať na zlepšovanie zdravotného stavu...“
Na problémy vznikajúce pri používaní indikátoru „zdravé roky života“ poukazujú aj autori Filko, Kišš, Ódor, Šiskovič (Ako sa najesť z grafov, NBS 2010). Napriek tomu, že ho považujú za smerodajný pri hodnotení výsledku štrukturálnych reforiem, upozorňujú, že „je potrebná opatrnosť pri interpretácii odporúčaných politík a riešení, vzhľadom na to, nakoľko je zdravotný stav determinovaný inými faktormi ako samotným zdravotníctvom. Je možné, že zlepšenia v oblasti dopravnej infraštruktúry, životného prostredia a vzdelávania môžu prispieť k zlepšeniu zdravia viac než intervencie v zdravotníctve.“ .niektoré problémové okruhy
V oblasti dostupnosti je kľúčovým záväzkom vlády zrušenie koncovej siete nemocníc a regulácia čakacích zoznamov. S týmito zámermi možno len súhlasiť. Absentuje však definícia zákonného nároku poistenca ako kľúčového predpokladu na zabezpečenie časovej a fyzickej dostupnosti zdravotnej starostlivosti. A taktiež chýba umožnenie zdravotným poisťovniam, aby mohli pre svojich poistencov pripraviť rôznorodé zdravotné plány, a pracovať tak s konceptom dostupnosti, kvality a efektívnosti.
V oblasti informovanosti vláda plánuje zaviesť rozšírený zoznam indikátorov kvality, pričom výsledky by mali byť v užívateľsky prijateľnej podobe. Toto opatrenie hodnotíme veľmi pozitívne, ale máme obavu o jeho skutočnú realizáciu. Kľúčovým problémom nie je priamo vymyslenie indikátorov, ale skôr dôveryhodný zber údajov a používanie takto vyzbieraných informácií samotnými spotrebiteľmi a poistencami. V národnom programe reforiem v tejto časti chýba spôsob zabezpečenia dôveryhodného zberu údajov, a to, akým spôsobom sa tie informácie použijú.
V oblasti liekovej politiky je NPR orientovaný na zavedenie generickej preskripcie a uvoľnenie predaja OTC liekov v iných registrovaných predajniach. Obe opatrenia považujeme za veľmi prínosné – a čo je najdôležitejšie – paradigmaticky menia spôsob preskripcie liekov a zabehaný „business model“ medzi farma firmami a lekármi. Oveľa dôležitejšiu úlohu bude zohrávať lekárnik (v prípade generickej preskripcie) a pre občanov sa zvýši dostupnosť bežných liekov bez lekárskeho predpisu (predaj mimo lekární).
V oblasti poskytovateľov vláda plánuje zaviesť merateľnosť produkcie nemocníc (DRG), transformovať nemocnice na akciové spoločnosti a zverejňovať zmluvy. Všetky tri opatrenia považujeme za mimoriadne dôležité. Voblasti poistného trhu vláda plánuje zaviesť zdravotné pripoistenie a zlepšiť kompenzáciu štruktúry rizika zavedením prediktora PCG. Z týchto dvoch opatrení je reálnejšie zaviesť PCG ako pripoistenie. Dôvodom je fakt, že kým PCG je opatrenie technického charakteru, tak pripoistenie musí byť napojené na definovanie zákonného nároku. A na tento krok nemala žiadna doterajšia vláda politickú odvahu. V tejto časti NPR chýba riešenie dominantného postavenia VšZP a riešenie dlhodobého financovania zdravotníctva (nominálne poistné). .silné a slabé stránky
Medzi silné stránky programu reforiem môžeme zaradiť: Zameranie na technické opatrenia, zlepšujúcu sa merateľnosť produkcie nemocníc či zlepšujúcu sa kompenzáciu štruktúry rizika. Aj kroky k tvrdým rozpočtovým obmedzeniam (transformácia nemocníc na akciové spoločnosti), dereguláciu trhu v oblasti poskytovateľov (zrušenie koncovej siete), liberalizáciu dostupnosti liekov (predaj mimo lekární) a generickú preskripciu. Pozitívne hodnotíme snahu o vyššiu transparentnosť (regulácia čakacích zoznamov, informovanosť pacientov, zverejňovanie zmlúv). Ale medzi cieľom (roky prežité v zdraví) a nástrojmi chýbajú motivačné nástroje, ktoré by pacientov viedli k vyššej zodpovednosti za svoje zdravie.
Niektoré zásadné reformné opatrenia však absentujú. Chýba riešenie dominantného postavenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Absentuje dlhodobejší pohľad na reformu financovania zdravotníctva – napríklad formou nominálneho poistného a poistných plánov. Chýbajú aj prvky manažovanej konkurencie (úloha regulátora, štruktúra trhu, vstup a výstup na trh).
Podobne, ako existuje návrh fiškálnej rady, aj zdravotníctvo potrebuje „Radu pre zákonný nárok“, ktorá by nezávisle od vlády definovala, na čo majú mať pacienti nárok a od čoho sa majú odvíjať produkty zdravotných poisťovní. Ďalším problémom je, že časová realizácia DRG je osadená mimo rámca volebného obdobia. Viacerým projektom je ich „splnenie“ prisúdené veľmi nevhodne a predčasne. Napríklad transformácia nemocníc na akciovky sa nekončí tým, že sa predloží a schváli zákon. Podobne pri PCG – kým samotný model pre PCG má byť hotový až v júli 2012, novela zákona má byť pripravená už v júni 2011.
A na záver to najpodstatnejšie: Národný program reforiem len veľmi okrajovo reaguje na dlhodobé výzvy slovenského zdravotníctva. Po prvé, nerieši reformu inštitúcií (len okrajovo nemocnice). Po druhé, nerieši reformu informačnej infraštruktúry (len okrajovo DRG a vágne indikátory kvality). Po tretie, nerieši reformu financovania (len okrajovo spomína PCG a ochranný limit). Z týchto dôvodov ho považujeme za neúplný. Autor je riaditeľ Health Policy Institute
Na problémy vznikajúce pri používaní indikátoru „zdravé roky života“ poukazujú aj autori Filko, Kišš, Ódor, Šiskovič (Ako sa najesť z grafov, NBS 2010). Napriek tomu, že ho považujú za smerodajný pri hodnotení výsledku štrukturálnych reforiem, upozorňujú, že „je potrebná opatrnosť pri interpretácii odporúčaných politík a riešení, vzhľadom na to, nakoľko je zdravotný stav determinovaný inými faktormi ako samotným zdravotníctvom. Je možné, že zlepšenia v oblasti dopravnej infraštruktúry, životného prostredia a vzdelávania môžu prispieť k zlepšeniu zdravia viac než intervencie v zdravotníctve.“ .niektoré problémové okruhy
V oblasti dostupnosti je kľúčovým záväzkom vlády zrušenie koncovej siete nemocníc a regulácia čakacích zoznamov. S týmito zámermi možno len súhlasiť. Absentuje však definícia zákonného nároku poistenca ako kľúčového predpokladu na zabezpečenie časovej a fyzickej dostupnosti zdravotnej starostlivosti. A taktiež chýba umožnenie zdravotným poisťovniam, aby mohli pre svojich poistencov pripraviť rôznorodé zdravotné plány, a pracovať tak s konceptom dostupnosti, kvality a efektívnosti.
V oblasti informovanosti vláda plánuje zaviesť rozšírený zoznam indikátorov kvality, pričom výsledky by mali byť v užívateľsky prijateľnej podobe. Toto opatrenie hodnotíme veľmi pozitívne, ale máme obavu o jeho skutočnú realizáciu. Kľúčovým problémom nie je priamo vymyslenie indikátorov, ale skôr dôveryhodný zber údajov a používanie takto vyzbieraných informácií samotnými spotrebiteľmi a poistencami. V národnom programe reforiem v tejto časti chýba spôsob zabezpečenia dôveryhodného zberu údajov, a to, akým spôsobom sa tie informácie použijú.
V oblasti liekovej politiky je NPR orientovaný na zavedenie generickej preskripcie a uvoľnenie predaja OTC liekov v iných registrovaných predajniach. Obe opatrenia považujeme za veľmi prínosné – a čo je najdôležitejšie – paradigmaticky menia spôsob preskripcie liekov a zabehaný „business model“ medzi farma firmami a lekármi. Oveľa dôležitejšiu úlohu bude zohrávať lekárnik (v prípade generickej preskripcie) a pre občanov sa zvýši dostupnosť bežných liekov bez lekárskeho predpisu (predaj mimo lekární).
V oblasti poskytovateľov vláda plánuje zaviesť merateľnosť produkcie nemocníc (DRG), transformovať nemocnice na akciové spoločnosti a zverejňovať zmluvy. Všetky tri opatrenia považujeme za mimoriadne dôležité. Voblasti poistného trhu vláda plánuje zaviesť zdravotné pripoistenie a zlepšiť kompenzáciu štruktúry rizika zavedením prediktora PCG. Z týchto dvoch opatrení je reálnejšie zaviesť PCG ako pripoistenie. Dôvodom je fakt, že kým PCG je opatrenie technického charakteru, tak pripoistenie musí byť napojené na definovanie zákonného nároku. A na tento krok nemala žiadna doterajšia vláda politickú odvahu. V tejto časti NPR chýba riešenie dominantného postavenia VšZP a riešenie dlhodobého financovania zdravotníctva (nominálne poistné). .silné a slabé stránky
Medzi silné stránky programu reforiem môžeme zaradiť: Zameranie na technické opatrenia, zlepšujúcu sa merateľnosť produkcie nemocníc či zlepšujúcu sa kompenzáciu štruktúry rizika. Aj kroky k tvrdým rozpočtovým obmedzeniam (transformácia nemocníc na akciové spoločnosti), dereguláciu trhu v oblasti poskytovateľov (zrušenie koncovej siete), liberalizáciu dostupnosti liekov (predaj mimo lekární) a generickú preskripciu. Pozitívne hodnotíme snahu o vyššiu transparentnosť (regulácia čakacích zoznamov, informovanosť pacientov, zverejňovanie zmlúv). Ale medzi cieľom (roky prežité v zdraví) a nástrojmi chýbajú motivačné nástroje, ktoré by pacientov viedli k vyššej zodpovednosti za svoje zdravie.
Niektoré zásadné reformné opatrenia však absentujú. Chýba riešenie dominantného postavenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Absentuje dlhodobejší pohľad na reformu financovania zdravotníctva – napríklad formou nominálneho poistného a poistných plánov. Chýbajú aj prvky manažovanej konkurencie (úloha regulátora, štruktúra trhu, vstup a výstup na trh).
Podobne, ako existuje návrh fiškálnej rady, aj zdravotníctvo potrebuje „Radu pre zákonný nárok“, ktorá by nezávisle od vlády definovala, na čo majú mať pacienti nárok a od čoho sa majú odvíjať produkty zdravotných poisťovní. Ďalším problémom je, že časová realizácia DRG je osadená mimo rámca volebného obdobia. Viacerým projektom je ich „splnenie“ prisúdené veľmi nevhodne a predčasne. Napríklad transformácia nemocníc na akciovky sa nekončí tým, že sa predloží a schváli zákon. Podobne pri PCG – kým samotný model pre PCG má byť hotový až v júli 2012, novela zákona má byť pripravená už v júni 2011.
A na záver to najpodstatnejšie: Národný program reforiem len veľmi okrajovo reaguje na dlhodobé výzvy slovenského zdravotníctva. Po prvé, nerieši reformu inštitúcií (len okrajovo nemocnice). Po druhé, nerieši reformu informačnej infraštruktúry (len okrajovo DRG a vágne indikátory kvality). Po tretie, nerieši reformu financovania (len okrajovo spomína PCG a ochranný limit). Z týchto dôvodov ho považujeme za neúplný. Autor je riaditeľ Health Policy Institute
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.