Preč z Afganistanu
Pred dvoma rokmi ohlásil americký prezident vyslanie 30-tisíc vojakov ako posily pre vojnu v Afganistane. Teraz Barack Obama oznamuje, že týchto 30-tisíc vojakov sa do jesene roku 2012 vráti domov. So sťahovaním sa začne už toto leto a do konca roku odíde z Afganistanu 10-tisíc vojakov. Prezidentov plán znie: v roku 2014 dostanú Afganci vlastnú bezpečnosť do vlastných rúk.
Je to významné rozhodnutie a nebolo bezbolestné. Vypovedajú o tom nielen slová samotného prezidenta, ale aj spory medzi Obamom a generálmi. Tí ho síce oficiálne podporujú, ale je to najmä výsledok poslušnosti voči najvyššiemu veliteľovi. Nadšený nebol ani odchádzajúci minister obrany Robert Gates, ktorý dlho presadzoval, aby zo začiatku odišlo z Afganistanu čo najmenej vojakov. Generál David Petraeus, veliteľ síl v Afganistane, a admirál Mike Mullen, prezidentov hlavný vojenský poradca, pred médiami otvorene priznali, že im prezidentov plán pripadal príliš riskantný. Obaja boli za to, aby sa tento rok stiahlo z Afganistanu menej ako 5-tisíc vojakov. „Bude to ťažké,“ komentoval Mike Mullen konečné rozhodnutie prezidenta. David Petraeus vyslovil prezidentovi podporu a je odhodlaný tento plán realizovať, no na otázku, či je s ním spokojný, odmietol odpovedať.
Pozadie rozhodovania o odchode vojsk z Afganistanu vyznieva dosť kontroverzne. Barack Obama sa momentálne vzhľadom na ekonomickú situáciu v USA neteší takej podpore verejnej mienky, akú by pred budúcoročnými prezidentskými voľbami, v ktorých má kandidovať, očakával a potreboval. A ak je na svete niekto, komu sa už naozaj prejedla americká rola „globálneho udržiavateľa poriadku“, tak sú to predovšetkým sami Američania – tí, ktorí budú v roku 2012 voliť prezidenta. Obama im potrebuje ukázať niečo, s čím budú spokojní. Zrejme aj preto presadil ráznejší postup pri znižovaní vojenskej prítomnosti v krajine, kde určite neboli splnené ciele, s ktorými sa už desať rokov trvajúca vojna začínala. Hrozba návratu Talibanu k moci pretrváva, životné podmienky v Afganistane sú katastrofálne. Obama však teraz upiera oči na domácu scénu. To, napokon, zdôraznil aj vtedy, keď vysvetľoval, čo ho pri rozhodovaní o postupnom odchode vojsk viedlo – potreba „budovať štát“ doma. Preložené do normálnej reči: treba mobilizovať voličov.
.mg Cena za prežitie
Sýrske jednotky napadli údolie Chirbat al-Džúz na hranici s Tureckom, kde sa skrývali sýrski utečenci. Počet utečencov v Turecku sa zvýšil na vyše 10-tisíc. Sýrsky prezident Baššár al-Asad má však naďalej podporu armády a polovice obyvateľstva, takže jeho režim nie je ohrozený. Dočasne však príde o spojenectvo s Tureckom a bude sa viac orientovať na Irán.
.jd Česko reformné
V Česku dochádza k pridlho odkladaným reformám. Zmeny sa dotknú zdravotníctva a dôchodkového systému, prvý raz sa uzákoňuje nadštandardná zdravotná starostlivosť za príplatok, zvyšuje sa vek odchodu do dôchodku i dôchodky pre vyššie príjmové skupiny. Reformy však prišli v období, keď je verejnosť znechutená z politiky. Tomu zodpovedá aj ich mrzuté prijatie.
.mg Tichá diplomatka
Americká ministerka zahraničia Hillary Clintonová podporila úsilie saudskoarabských žien o rovnosť. Dodala však, že túto otázku si musí riešiť sama Saudská Arábia. Aktivistky, ktoré bojujú za to, aby ženy mohli v Saudskej Arábii šoférovať motorové vozidlá, pobúrene reagovali, že nepotrebujú Clintonovej „tichú diplomaciu“, ale dôrazné, konkrétne a osobné vyhlásenie.
.mg EÚ proti Orbánovi
Maďarsko bude musieť Bruselu vrátiť 400-tisíc eur z eurodotácií, použili ich totiž na kampaň proti potratom. Ľudský plod na plagáte oslovoval matky slovami: „Chápem, že ešte nie si pripravená, ale daj ma aspoň adopčnej agentúre, nechaj ma žiť!“ Komisárka Redingová, inak kresťanská demokratka z Luxemburska, Budapešť pokárala, vraj to ide proti hodnotám EÚ.
.jd Platobná neschopnosť USA?
Americkí republikáni opustili rokovania s demokratmi o zvýšení dlhového prahu. Dôvodom je nezhoda medzi hlavnými stranami o daňovej politike. Republikáni podmienili ďalšie rokovania tým, že demokrati upustia od úmyslu zvyšovať dane. Zastavenie rokovaní opäť oživilo strach z platobnej neschopnosti, ktorá má Spojeným štátom hroziť v auguste. Dianie okolo eura i amerického dolára prehlbuje obavy trhov z prepadu krehkého oživenia.
.lk
Geert Wilders/
V Holandsku môže oslavovať nielen tento kontroverzný politik, ale predovšetkým obhajcovia slobody slova. Súd zhodnotil Wildersove výroky na adresu islamu ako šokujúce (napríklad prirovnanie Koránu k Mein Kampfu), ale neprekračujúce zákon. Jyrki Katainen/
Fíni majú dva mesiace po všeobecných voľbách nového premiéra, lídra konzervatívcov, ktorý bol v doterajšej vláde ministrom financií. Katainen to nebude mať ľahké. Vo vláde je šesť koaličných strán, široko rozprestretých sprava doľava, v opozícii sú silní Praví Fíni. Julia Tymošenková/
Veľký politický proces sa začal. Expremiérka Ukrajiny je obžalovaná zo zneužitia moci pre údajne nevýhodné ceny ruského zemného plynu počas jej vlády. Tymošenková žiada Európsky súd pre ľudské práva o posúdenie, či proces nie je politicky motivovaný.
Pred dvoma rokmi ohlásil americký prezident vyslanie 30-tisíc vojakov ako posily pre vojnu v Afganistane. Teraz Barack Obama oznamuje, že týchto 30-tisíc vojakov sa do jesene roku 2012 vráti domov. So sťahovaním sa začne už toto leto a do konca roku odíde z Afganistanu 10-tisíc vojakov. Prezidentov plán znie: v roku 2014 dostanú Afganci vlastnú bezpečnosť do vlastných rúk.
Je to významné rozhodnutie a nebolo bezbolestné. Vypovedajú o tom nielen slová samotného prezidenta, ale aj spory medzi Obamom a generálmi. Tí ho síce oficiálne podporujú, ale je to najmä výsledok poslušnosti voči najvyššiemu veliteľovi. Nadšený nebol ani odchádzajúci minister obrany Robert Gates, ktorý dlho presadzoval, aby zo začiatku odišlo z Afganistanu čo najmenej vojakov. Generál David Petraeus, veliteľ síl v Afganistane, a admirál Mike Mullen, prezidentov hlavný vojenský poradca, pred médiami otvorene priznali, že im prezidentov plán pripadal príliš riskantný. Obaja boli za to, aby sa tento rok stiahlo z Afganistanu menej ako 5-tisíc vojakov. „Bude to ťažké,“ komentoval Mike Mullen konečné rozhodnutie prezidenta. David Petraeus vyslovil prezidentovi podporu a je odhodlaný tento plán realizovať, no na otázku, či je s ním spokojný, odmietol odpovedať.
Pozadie rozhodovania o odchode vojsk z Afganistanu vyznieva dosť kontroverzne. Barack Obama sa momentálne vzhľadom na ekonomickú situáciu v USA neteší takej podpore verejnej mienky, akú by pred budúcoročnými prezidentskými voľbami, v ktorých má kandidovať, očakával a potreboval. A ak je na svete niekto, komu sa už naozaj prejedla americká rola „globálneho udržiavateľa poriadku“, tak sú to predovšetkým sami Američania – tí, ktorí budú v roku 2012 voliť prezidenta. Obama im potrebuje ukázať niečo, s čím budú spokojní. Zrejme aj preto presadil ráznejší postup pri znižovaní vojenskej prítomnosti v krajine, kde určite neboli splnené ciele, s ktorými sa už desať rokov trvajúca vojna začínala. Hrozba návratu Talibanu k moci pretrváva, životné podmienky v Afganistane sú katastrofálne. Obama však teraz upiera oči na domácu scénu. To, napokon, zdôraznil aj vtedy, keď vysvetľoval, čo ho pri rozhodovaní o postupnom odchode vojsk viedlo – potreba „budovať štát“ doma. Preložené do normálnej reči: treba mobilizovať voličov.
.mg Cena za prežitie
Sýrske jednotky napadli údolie Chirbat al-Džúz na hranici s Tureckom, kde sa skrývali sýrski utečenci. Počet utečencov v Turecku sa zvýšil na vyše 10-tisíc. Sýrsky prezident Baššár al-Asad má však naďalej podporu armády a polovice obyvateľstva, takže jeho režim nie je ohrozený. Dočasne však príde o spojenectvo s Tureckom a bude sa viac orientovať na Irán.
.jd Česko reformné
V Česku dochádza k pridlho odkladaným reformám. Zmeny sa dotknú zdravotníctva a dôchodkového systému, prvý raz sa uzákoňuje nadštandardná zdravotná starostlivosť za príplatok, zvyšuje sa vek odchodu do dôchodku i dôchodky pre vyššie príjmové skupiny. Reformy však prišli v období, keď je verejnosť znechutená z politiky. Tomu zodpovedá aj ich mrzuté prijatie.
.mg Tichá diplomatka
Americká ministerka zahraničia Hillary Clintonová podporila úsilie saudskoarabských žien o rovnosť. Dodala však, že túto otázku si musí riešiť sama Saudská Arábia. Aktivistky, ktoré bojujú za to, aby ženy mohli v Saudskej Arábii šoférovať motorové vozidlá, pobúrene reagovali, že nepotrebujú Clintonovej „tichú diplomaciu“, ale dôrazné, konkrétne a osobné vyhlásenie.
.mg EÚ proti Orbánovi
Maďarsko bude musieť Bruselu vrátiť 400-tisíc eur z eurodotácií, použili ich totiž na kampaň proti potratom. Ľudský plod na plagáte oslovoval matky slovami: „Chápem, že ešte nie si pripravená, ale daj ma aspoň adopčnej agentúre, nechaj ma žiť!“ Komisárka Redingová, inak kresťanská demokratka z Luxemburska, Budapešť pokárala, vraj to ide proti hodnotám EÚ.
.jd Platobná neschopnosť USA?
Americkí republikáni opustili rokovania s demokratmi o zvýšení dlhového prahu. Dôvodom je nezhoda medzi hlavnými stranami o daňovej politike. Republikáni podmienili ďalšie rokovania tým, že demokrati upustia od úmyslu zvyšovať dane. Zastavenie rokovaní opäť oživilo strach z platobnej neschopnosti, ktorá má Spojeným štátom hroziť v auguste. Dianie okolo eura i amerického dolára prehlbuje obavy trhov z prepadu krehkého oživenia.
.lk
Geert Wilders/
V Holandsku môže oslavovať nielen tento kontroverzný politik, ale predovšetkým obhajcovia slobody slova. Súd zhodnotil Wildersove výroky na adresu islamu ako šokujúce (napríklad prirovnanie Koránu k Mein Kampfu), ale neprekračujúce zákon. Jyrki Katainen/
Fíni majú dva mesiace po všeobecných voľbách nového premiéra, lídra konzervatívcov, ktorý bol v doterajšej vláde ministrom financií. Katainen to nebude mať ľahké. Vo vláde je šesť koaličných strán, široko rozprestretých sprava doľava, v opozícii sú silní Praví Fíni. Julia Tymošenková/
Veľký politický proces sa začal. Expremiérka Ukrajiny je obžalovaná zo zneužitia moci pre údajne nevýhodné ceny ruského zemného plynu počas jej vlády. Tymošenková žiada Európsky súd pre ľudské práva o posúdenie, či proces nie je politicky motivovaný.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.