Rozhovor s Eugenom Jurzycom, riaditeľom Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy
.kedy ste sa oboznámili s think-tankmi?
V polovici deväťdesiatych rokov odišiel môj kolega z Protimonopolného úradu Andrej Juris na stáž do Spojených štátov. Tam sa zoznámil s potenciálnymi sponzormi pre think-tank. Keď sa vrátil, spolu sme založili Centrum pre hospodársky rozvoj.
.v druhej polovici deväťdesiatych rokov boli slovenské think-tanky vplyvnejšie ako ich partneri v ostatných postkomunistických krajinách. Prečo?
Pretože v našej vláde boli pre strednú Európu aj ľudia netypického, možno až exotického myslenia. Preto sa mobilizovali zdroje v zahraničí, a doma sa zas mobilizovali skupiny šikovných ľudí, ktorí mohli byť v biznise alebo v politike, ale vtedy radšej šli do tretieho sektora.
.existujú výhrady, že sa pri porážke Mečiarovej garnitúry angažovali aj think-tanky, čo poškodilo ich nezávislosť. Váš názor?
Nemyslím si, že think-tank nemôže byť zapojený do politického zápasu, ale skôr okrajovo. Ani u nás think-tanky nenahrádzali politické strany, teda nerobili tú každodennú politickú prácu. Ani ja sa nechodím iniciatívne ponúkať politickým stranám, ale keď sa ma príde nejaký novinár opýtať napríklad na daňovú politiku, tak sa netvárim, že som niekde v strede, aby som nerobil kampaň nejakej strane.
.objavili sa aj názory, že po roku 2002 došlo v treťom sektore – aj medzi think-tankmi – ku kríze. Je to pravda?
Neviem, či to bola kríza. Situácia po roku 2000 sa zmenila, už nebola taká nebezpečná, taká osudová, preto odišli donori, ale aj mnohí ľudia z think-tankov, lebo už necítili silnú motiváciu. Odišli do politiky, ako Ivan Mikloš, alebo do biznisu. Bol to prirodzený vývoj.
.čo sa v tomto prostredí zmenilo za posledné roky?
Think-tanky v deväťdesiatych rokoch robili skôr „advocacy“, pretože vtedy malo veľký význam vysvetľovať verejnosti, ako by malo Slovensko pokračovať ďalej. Za posledných päť rokov išli think-tanky viac do hĺbky, do odbornejšej úrovne. To súviselo s tým, že vláda robila reformy, a bolo treba o nich diskutovať hlbšie. Teraz sa mi zdá, ako by sme sa vrátili späť, diskusia na verejnosti je opäť plytšia a opäť má význam zopakovať na verejnosti jednu vec desaťkrát. Do hĺbky sa nejde.
.mladý ekonóm Martin Filko kritizuje slovenské think-tanky, že sú príliš ideologické a že ignorujú ekonomické analýzy. Váš názor?
Na začiatku 90. rokoch bolo treba demontovať socializmus a v takýchto situáciách sa naozaj dá povedať, že cesta jedným smerom je takmer vždy správna. Dnes sme veľa vecí liberalizovali a už musíme hľadať optimálne riešenia. A možnože niektoré think-tanky ostali dlhšie v pozícii, že platí to, čo platilo na začiatku deväťdesiatych rokov. Teraz treba hľadať optimum. Ale väčšina think-tankov sa už posúva k hľadaniu optimálnych riešení.
.americké donorské peniaze boli nahradené európskymi. Zmenilo to slovenské think-tanky?
My sme síce získali aj bruselské peniaze, ale ja mám pocit, že oni neradi podporujú think-tanky. EÚ je oproti americkým donorom trochu alibistická organizácia. Príliš sa nehrnie do tém, ktoré sú mimo hlavného prúdu bruselskej agendy a mohli by provokovať.
.nediktujú európske peniaze aj svoje témy a tým menia think-tanky?
Pre mňa je think-tank organizácia, ktorá ovplyvňuje verejnú debatu tým, že upozorňuje na nové veci a ponúka funkčné riešenia problémov. Keď sa určí téma od sponzora, aj s predpokladaným výsledkom, tak je to skôr advocacy organizácia než think-tank.
.je dôležité, aby bol think-tank svetonázorovo, hodnotovo vyprofilovaný?
Určite áno, ale ten dnešný svet je taký zložitý a tak rýchlo sa mení, že vyjsť z nejakej tridsaťstranovej knižôčky, ktorá poskytne 15 hlavných zásad, je nefunkčné. Určite sa o hodnotách s kolegami denne rozprávame, kultivujeme ich, ale že by sa dali koncentrovať do jednej vety či do tridsiatich viet, to teda nie. My sme optimalisti, hľadáme optimálne riešenia pre daňové zaťaženie, pre dôchodkový systém, pre školstvo, pre zdravotný systém...
.čo je najväčšia výzva pre slovenské think-tanky do budúcnosti?
Think-tanky už vedia, ako sa pozerať politikom na prsty, ako zvýšiť transparentnosť politiky a čo robiť, aby nemohli politici zneužívať svoje pozície. Ale je tu aj druhý problém: narážame na to, že kritický počet voličov nevie, čo je rovná daň, na čo je druhý pilier a podobné veci. A na toto think-tanky veľmi pripravené neboli. Sú zvyknuté kontrolovať vládu, ale proti voličovi sa nechce pustiť nikto, ani novinári veľmi nie, ani politici, ale niekto s tými ľuďmi polemizovať musí. A to je výzva pre think-tanky.
.jm
.kedy ste sa oboznámili s think-tankmi?
V polovici deväťdesiatych rokov odišiel môj kolega z Protimonopolného úradu Andrej Juris na stáž do Spojených štátov. Tam sa zoznámil s potenciálnymi sponzormi pre think-tank. Keď sa vrátil, spolu sme založili Centrum pre hospodársky rozvoj.
.v druhej polovici deväťdesiatych rokov boli slovenské think-tanky vplyvnejšie ako ich partneri v ostatných postkomunistických krajinách. Prečo?
Pretože v našej vláde boli pre strednú Európu aj ľudia netypického, možno až exotického myslenia. Preto sa mobilizovali zdroje v zahraničí, a doma sa zas mobilizovali skupiny šikovných ľudí, ktorí mohli byť v biznise alebo v politike, ale vtedy radšej šli do tretieho sektora.
.existujú výhrady, že sa pri porážke Mečiarovej garnitúry angažovali aj think-tanky, čo poškodilo ich nezávislosť. Váš názor?
Nemyslím si, že think-tank nemôže byť zapojený do politického zápasu, ale skôr okrajovo. Ani u nás think-tanky nenahrádzali politické strany, teda nerobili tú každodennú politickú prácu. Ani ja sa nechodím iniciatívne ponúkať politickým stranám, ale keď sa ma príde nejaký novinár opýtať napríklad na daňovú politiku, tak sa netvárim, že som niekde v strede, aby som nerobil kampaň nejakej strane.
.objavili sa aj názory, že po roku 2002 došlo v treťom sektore – aj medzi think-tankmi – ku kríze. Je to pravda?
Neviem, či to bola kríza. Situácia po roku 2000 sa zmenila, už nebola taká nebezpečná, taká osudová, preto odišli donori, ale aj mnohí ľudia z think-tankov, lebo už necítili silnú motiváciu. Odišli do politiky, ako Ivan Mikloš, alebo do biznisu. Bol to prirodzený vývoj.
.čo sa v tomto prostredí zmenilo za posledné roky?
Think-tanky v deväťdesiatych rokoch robili skôr „advocacy“, pretože vtedy malo veľký význam vysvetľovať verejnosti, ako by malo Slovensko pokračovať ďalej. Za posledných päť rokov išli think-tanky viac do hĺbky, do odbornejšej úrovne. To súviselo s tým, že vláda robila reformy, a bolo treba o nich diskutovať hlbšie. Teraz sa mi zdá, ako by sme sa vrátili späť, diskusia na verejnosti je opäť plytšia a opäť má význam zopakovať na verejnosti jednu vec desaťkrát. Do hĺbky sa nejde.
.mladý ekonóm Martin Filko kritizuje slovenské think-tanky, že sú príliš ideologické a že ignorujú ekonomické analýzy. Váš názor?
Na začiatku 90. rokoch bolo treba demontovať socializmus a v takýchto situáciách sa naozaj dá povedať, že cesta jedným smerom je takmer vždy správna. Dnes sme veľa vecí liberalizovali a už musíme hľadať optimálne riešenia. A možnože niektoré think-tanky ostali dlhšie v pozícii, že platí to, čo platilo na začiatku deväťdesiatych rokov. Teraz treba hľadať optimum. Ale väčšina think-tankov sa už posúva k hľadaniu optimálnych riešení.
.americké donorské peniaze boli nahradené európskymi. Zmenilo to slovenské think-tanky?
My sme síce získali aj bruselské peniaze, ale ja mám pocit, že oni neradi podporujú think-tanky. EÚ je oproti americkým donorom trochu alibistická organizácia. Príliš sa nehrnie do tém, ktoré sú mimo hlavného prúdu bruselskej agendy a mohli by provokovať.
.nediktujú európske peniaze aj svoje témy a tým menia think-tanky?
Pre mňa je think-tank organizácia, ktorá ovplyvňuje verejnú debatu tým, že upozorňuje na nové veci a ponúka funkčné riešenia problémov. Keď sa určí téma od sponzora, aj s predpokladaným výsledkom, tak je to skôr advocacy organizácia než think-tank.
.je dôležité, aby bol think-tank svetonázorovo, hodnotovo vyprofilovaný?
Určite áno, ale ten dnešný svet je taký zložitý a tak rýchlo sa mení, že vyjsť z nejakej tridsaťstranovej knižôčky, ktorá poskytne 15 hlavných zásad, je nefunkčné. Určite sa o hodnotách s kolegami denne rozprávame, kultivujeme ich, ale že by sa dali koncentrovať do jednej vety či do tridsiatich viet, to teda nie. My sme optimalisti, hľadáme optimálne riešenia pre daňové zaťaženie, pre dôchodkový systém, pre školstvo, pre zdravotný systém...
.čo je najväčšia výzva pre slovenské think-tanky do budúcnosti?
Think-tanky už vedia, ako sa pozerať politikom na prsty, ako zvýšiť transparentnosť politiky a čo robiť, aby nemohli politici zneužívať svoje pozície. Ale je tu aj druhý problém: narážame na to, že kritický počet voličov nevie, čo je rovná daň, na čo je druhý pilier a podobné veci. A na toto think-tanky veľmi pripravené neboli. Sú zvyknuté kontrolovať vládu, ale proti voličovi sa nechce pustiť nikto, ani novinári veľmi nie, ani politici, ale niekto s tými ľuďmi polemizovať musí. A to je výzva pre think-tanky.
.jm
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.