Oznámenie, že „sa nebude ponáhľať“ s menovaním nového prokurátora, ktorého zvolila NR SR, je práve to vyhlásenie otvorenej vojny. Čiže niečo celkom iné, než napríklad vyvolať mimoriadnu schôdzu parlamentu, čo sa mu už podarilo nečakaným vetom... Z Ústavy síce prezidentovi povinnosť hneď menovať explicitne nevyplýva, avšak pre zdržiavanie niet miesta, keďže čistá legalita aktu zvolenia je nesporná. Čokoľvek totiž v predbežnom opatrení ÚS stojí, nebolo v deň voľby účinné. A pokiaľ ide o demokratickú legitimitu, teda prikázanie, že konať podľa prípadne neústavnej normy by sa nemalo, tak tu jednoznačne platí, že uskutočnenie volieb tajným spôsobom nebolo nijako v rozpore s cieľom navrhovateľa (prokurátor Tichý) – a eventuálne i predbežného opatrenia ÚS – teda zabrániť (predísť) voľbe verejným spôsobom.
Skrátka a dobre, spochybniť podľa účinného zákona prebehnuvší akt tajnej voľby na tom základe, že starý zákon o tajnej voľbe už neplatí, a nový s voľbou verejnou, avšak tajnú pripúšťajúci, môže byť – teoreticky – protiústavný, je nonsens. Gašparovič sa tým spustil do epicentra politického zápasu, čím oprášil a zlatými klincami pribil na dvere chrámu svoju dávnejšiu sebadefiníciu „akoby fakticky člena Smeru“. S tým veľavýznamným posunom, že z režimu „na zavolanie“, v ktorom doteraz fungoval, prepol do takpovediac ozbrojeného povstania proti úradujúcej vláde.
Iste, na celý proces „generovania“ prokurátora zo strany koalície môžu byť pestré názory. Avšak prezident, vykonávajúci svoju funkciu nie v prospech jedného politického bloku, ale celého štátu, tu nemá žiadny priestor na zvažovanie. Bez ohľadu na to, kto nesie na vzniknuvšom stave najvyššiu politickú zodpovednosť, je principiálne totiž ešte toto: Jedna z najdôležitejších inštitúcií štátu nemá päť mesiacov regulárnu hlavu a musí byť najvyšším záujmom, aby toto provizórium skončilo.
Pokiaľ ide o vrátené zákony, hoci v absolútnych číslach Gašparovič na predchodcu ešte dlho nebude mať, dobieha ho aspoň v bizarných zdôvodneniach... Pripusťme, že k zákonu o prokuratúre má osobne blízko (hoci tušíme, asi do akej hĺbky vidí do problematiky), a tiež berme ako fakt, že zákon o jazyku menšín by parlamentu vrátil z princípu za akejkoľvek politickej situácie len preto, lebo Maďari... Proti novele tlačového zákona sa mu ale podarilo veto, ktorým oživil spomienky na Schustera v najlepšej forme. Na „zdôvodnenie“, že mu tam prekáža výraz „dobré mravy“, ktorého neurčitosť vraj nepatrí do zákona, sa obratom ozvali z vlády, kde legislatívci objavili osem (!!!) zákonov v texte s „dobrými mravmi“, ktoré v minulosti už podpísal. Takže tak. Bojovou vravou mocenskej vojny sa Ivan Gašparovič nechal strhnúť do tej miery, že zabudol nielen na vlastné autogramy, ale i na to, že okrem „akoby fakticky člena Smeru“ sú súčasťou jeho identity aj tituly JUDr. a docent práv...
Skrátka a dobre, spochybniť podľa účinného zákona prebehnuvší akt tajnej voľby na tom základe, že starý zákon o tajnej voľbe už neplatí, a nový s voľbou verejnou, avšak tajnú pripúšťajúci, môže byť – teoreticky – protiústavný, je nonsens. Gašparovič sa tým spustil do epicentra politického zápasu, čím oprášil a zlatými klincami pribil na dvere chrámu svoju dávnejšiu sebadefiníciu „akoby fakticky člena Smeru“. S tým veľavýznamným posunom, že z režimu „na zavolanie“, v ktorom doteraz fungoval, prepol do takpovediac ozbrojeného povstania proti úradujúcej vláde.
Iste, na celý proces „generovania“ prokurátora zo strany koalície môžu byť pestré názory. Avšak prezident, vykonávajúci svoju funkciu nie v prospech jedného politického bloku, ale celého štátu, tu nemá žiadny priestor na zvažovanie. Bez ohľadu na to, kto nesie na vzniknuvšom stave najvyššiu politickú zodpovednosť, je principiálne totiž ešte toto: Jedna z najdôležitejších inštitúcií štátu nemá päť mesiacov regulárnu hlavu a musí byť najvyšším záujmom, aby toto provizórium skončilo.
Pokiaľ ide o vrátené zákony, hoci v absolútnych číslach Gašparovič na predchodcu ešte dlho nebude mať, dobieha ho aspoň v bizarných zdôvodneniach... Pripusťme, že k zákonu o prokuratúre má osobne blízko (hoci tušíme, asi do akej hĺbky vidí do problematiky), a tiež berme ako fakt, že zákon o jazyku menšín by parlamentu vrátil z princípu za akejkoľvek politickej situácie len preto, lebo Maďari... Proti novele tlačového zákona sa mu ale podarilo veto, ktorým oživil spomienky na Schustera v najlepšej forme. Na „zdôvodnenie“, že mu tam prekáža výraz „dobré mravy“, ktorého neurčitosť vraj nepatrí do zákona, sa obratom ozvali z vlády, kde legislatívci objavili osem (!!!) zákonov v texte s „dobrými mravmi“, ktoré v minulosti už podpísal. Takže tak. Bojovou vravou mocenskej vojny sa Ivan Gašparovič nechal strhnúť do tej miery, že zabudol nielen na vlastné autogramy, ale i na to, že okrem „akoby fakticky člena Smeru“ sú súčasťou jeho identity aj tituly JUDr. a docent práv...
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.