Ako uvádza bedeker Europe in Budapest, vydaný nadáciou Terra Recognita pri príležitosti maďarského predsedníctva EÚ, v Budíne a Pešti žilo v polovici 19. storočia vyše päťtisíc, koncom storočia oficiálne 27-tisíc, podľa odhadov však až 80-tisíc Slovákov. To znamená oveľa viac ako v Prešporku, Ružomberku či Martine. Neboli to len murári a pomocníčky v domácnostiach. Budín a Pešť – od roku 1873 Budapesť – bolo centrum Uhorska, ktoré lákalo slovenskú inteligenciu a buržoáziu. Svoj domov tu mali nielen niektorí poslanci Uhorského snemu, ale aj najdôležitejšie slovenské noviny. Najprv Katolícke noviny, ktoré vydával Šimon Klempa, a potom Slovenský denník a Slovenský týždenník, ktorých ústrednou postavou bol uhorský poslanec a neskorší československý premiér Milan Hodža.
V Budapešti našiel svoj domov aj Ján Kollár, autor Slávy dcéry. Tento vplyvný luteránsky pastor kázal v evanjelickom kostole, mohutnej neoklasickej stavbe na Deákovom námestí. Kollár patril k zakladateľom a vodcom panslavizmu, sám písal v biblickej češtine a hlásal česko-slovenskú spoluprácu. Menej známe je, že to bol práve Kollár, kto vymyslel Prešporku nové meno. Kollár síce používal názov Wratyslawa, ale Štúr a Šrobár už hovorili o Bratislave.
Najzaujímavejšie slovenské pamiatky v Budapešti sú však inde. V prvom rade ide o takzvané Jozefovo, centrum peštianskych Slovákov na konci 19. storočia. Tu žilo najviac Slovákov, slúžili sa tu slovenské omše a existovala dokonca Szlovák utca. Kostol svätého Jozefa stojí dodnes, omša v slovenčine sa však slúži iba každú štvrtú nedeľu. Nuž a napokon za pozornosť stojí aj Bobulov palác na Andrássyho ulici. Ján Nepomuk Bobula bol úspešný slovenský staviteľ, podnikateľ a politik, predstaviteľ takzvanej Novej školy, ktorý sa časom v Budapešti asimiloval s väčšinovým maďarským národom (samostatný portrét možno nájsť v .týždni 18/2011). Bobula dohliadal na stavbu budapeštianskeho parlamentu, navrhol a postavil univerzitnú kliniku či časť komplexu Srbskej pravoslávnej cirkvi na Váckej ulici.
Čo zo „slovenskej Budapešti“ zostalo dnes? Podľa sčítania ľudu z roku 2001 tu žije 1 500 Slovákov, teda menej ako v Dubline či Bruseli.
V Budapešti našiel svoj domov aj Ján Kollár, autor Slávy dcéry. Tento vplyvný luteránsky pastor kázal v evanjelickom kostole, mohutnej neoklasickej stavbe na Deákovom námestí. Kollár patril k zakladateľom a vodcom panslavizmu, sám písal v biblickej češtine a hlásal česko-slovenskú spoluprácu. Menej známe je, že to bol práve Kollár, kto vymyslel Prešporku nové meno. Kollár síce používal názov Wratyslawa, ale Štúr a Šrobár už hovorili o Bratislave.
Najzaujímavejšie slovenské pamiatky v Budapešti sú však inde. V prvom rade ide o takzvané Jozefovo, centrum peštianskych Slovákov na konci 19. storočia. Tu žilo najviac Slovákov, slúžili sa tu slovenské omše a existovala dokonca Szlovák utca. Kostol svätého Jozefa stojí dodnes, omša v slovenčine sa však slúži iba každú štvrtú nedeľu. Nuž a napokon za pozornosť stojí aj Bobulov palác na Andrássyho ulici. Ján Nepomuk Bobula bol úspešný slovenský staviteľ, podnikateľ a politik, predstaviteľ takzvanej Novej školy, ktorý sa časom v Budapešti asimiloval s väčšinovým maďarským národom (samostatný portrét možno nájsť v .týždni 18/2011). Bobula dohliadal na stavbu budapeštianskeho parlamentu, navrhol a postavil univerzitnú kliniku či časť komplexu Srbskej pravoslávnej cirkvi na Váckej ulici.
Čo zo „slovenskej Budapešti“ zostalo dnes? Podľa sčítania ľudu z roku 2001 tu žije 1 500 Slovákov, teda menej ako v Dubline či Bruseli.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.